UNEDITED

Una's P.O.V.

Prebrať sa s Harrym na mne bolo úžasné. Vychutnávala som si pocit, keď nevinne ležal na mojej hrudi a pokojne mi odfukoval do ucha. Vedela som, že sa mu nesnívalo nič zlé, presne som vedela pozíciu, v ktorej bol. Jediný problém bol, mimo toho že to bolo ako samé nebo, že nevážil zanedbateľnú váhu a pomaly mi začal brať dych. Snažila som sa jemne spod neho vykĺznuť, no nevyzeralo to, že by existovala sila, ktorá by ho dokázala zo mňa dať preč bez toho, aby sa zobudil.

Jemne som ho teda štuchla do boku a pocítila jeho teplé telo. Po koži mi prebehla husia koža. Ja som mala oproti jeho rukám úplne studené a skrehnuté prsty. Bála som sa, že som mu dopriala ľadový šok, no on len vynechal jeden dych a pokračoval v spaní tak, že sa ešte viac usalašil na mne.

Povzdychla som si a nevedela ako pokračovať. „Harry," jemne som zašepkala a využila, že mal ucho blízko mojich pier. Nechcela som, aby sa vyľakal, ale aby sa zobudil rovnako dobre ako som sa zobudila ja. „Harry," zopakovala som a mierne ho štuchla do boku. Zamrvil sa, inak žiadna reakcia. „Harry," zopakovala som a štuchla ho do brucha.

Harry hlasno vzdychol a už som si myslela, že sa prebúdza, keď prehodil pravú nohu cez moje telo a pritisol sa tak natesno, že som mohla postrehnúť... Robili ste si srandu, však?

„Harry!" zapišťala som a on sa zo mňa vymrštil a rukou strelil k nočnému stolíku, asi zo zvyku, a oči mal upreté na dvere. Keď skontroloval pohľadom izbu a nijakého votrelca, ktorý ma mohol vyľakať, nezbadal, uľahol znova ku mne. „Harry, preboha, vstávaj. Ty..." vydýchla som a snažila som sa ho odtlačiť.

„Nechaj ma ešte spať. Vieš aké to bolo príjemné?" vyhrešil ma zachrípnutým ranným hlasom.

„Viem si predstaviť nakoľko to bolo príjemné," podpichla som ho a čakala kedy mu to dojde.

Harry otvoril oči, nadvihol perinu a premeral sa. „Ou," dostal zo seba. „Môžme teda spať ďalej?" spýtal sa ľahostajne.

„Harry!" zapišťala som s roztvorenými očami a on vytvoril krivý úsmev. Konečne som pochopila že to myslel ako vtip, chcel ma podpichnúť. Štuchla som ho do boku.

„Ja byť tebou, radšej sa ma nedotýkaj, pretože to iba zhoršíš a nechci vedieť, čo sa deje, keď ma niekto provokuje, keď som takto nabudený," uškŕňal sa a ja som si odfúkla a nepokúšala sa ho odstrčiť. Jednoducho som zo seba stiahla perinu a nohy spustila na zem.

„Kedy odídeme?" opýtala som sa, nesvoja z toho, že som presne vedela, kde sme sa nachádzali. „Musíme sa načas dostať na obed, pretože ma moja matka zabije, aj keď rozhodne netúžim po tom, prísť načas a vidieť ho." Postavila som sa a dotackala sa ku kúpeľni.

„Ak ma nechceš provokovať, prosím, skús si niečo obliecť, mám chuť ťa vtiahnuť späť do postele," zavolal za mnou polohlasne Harry, kým som stihla zavrieť dvere. So smiechom som dvere zavrela a pozrela sa na seba v zrkadle. Vyzerala som strašne. Aby sme si povedali pravdu, kto vyzeral po ráne dobre? To iba hollywoodske hviezdičky vo filmoch vyzerali na zožratie. Krutá realita však na mňa hľadela zo zrkadla v podobe unavených očí a čiernou špirálou pod očami a vrabčím hniezdom.

Niekedy som si myslela, že by mali vymyslieť nejakú cenu pre mužov, ktorí sa ráno zobúdzajú vedľa svojich manželiek a stále majú pocit, že ona je tá pekná, aj keď vyzerá ako zombie.

Zaslúžili by si to. Za to ako statočne klamú, alebo ako sú dômyselne zaslepení láskou.

Pustila som vodu a trošku zmyla čierny make-up spod očí a prepláchla si tvár. Oprela som sa dlaňami o mramorovú dosku linky a zahľadela sa na vlastný obraz. Hlasno som si vzdychla.

Zničená je vlastne slabé slovo na mňa. Nemyslela som iba svoj zovňajšok. Vnútro som mala v jednom ohni. Bála som sa. Bála som sa stráviť jedinú minútu navyše v tomto dome a bála som sa tento dom opustiť, pretože to by znamenalo jediné: pripravovanie na nekonečný obed s „rodičmi". Ako by som ho vôbec mala volať?

Vôbec som ho nepoznala a nevedela som, či je dobrý k nej alebo nie. Ona mohla byť kľudne znova zaslepená láskou, alebo čímkoľvek, čím v tom období manželstva trpela. Nemusela vidieť, kým je. A ja som nechcela byť znova tou, ktorá jej bude musieť ukázať, že je to kretén. A nechcela som. Chcela som konečne niekoho, kto by bol pre ňu dosť dobrí.

Aby jej vynahradil všetky tie roky, ktoré sa jej už nevrátia.

Ale nebolo to možné.

A ja som sa bála za nás obe.

S povzdychom som siahla po zubnej kefke, ktorá bola v pohári, pravdepodobne pre hostí. Naniesla som si na kefku zubnú pastu a začala si čistiť zuby, keď sa zrazu otvorili dvere a dnu vošiel Harry a zavrel za sebou dvere.

„Chyžná nás prišla zobudiť, nevedela, že tuto dokonalá Una je natoľko ranné vtáča a už bude hore," podpichol ma a ja som sa snažila napodobniť krivý úsmev, ktorým Harry oplýva. Samozrejme, pre mňa to nebolo takou samozrejmosťou ako pre neho a nebolo to tak dokonalo vyzerajúce ako pri ňom. Podišiel k zrkadlu a prezrel si červené oči. Pustil vodu a opláchol si tvár spôsobom ako muž: nebál sa, že si rozmaže pozostávajúce stopy po make-upu.

Pozorne som sledovala jeho tvár a ruky, kým si umýval tvár a rozplývala sa nad jeho úžastnosťou. Na tvári mal jednodňové strnisko, nič strašné, len náznak drsnosti na jeho inak jemnej a hladkej pleti. Vlasy mu stáli rovnako ako mne, iba rozdiel bol v tom, že on nevyzeral natoľko neohrabane, plus som si užívala to, že som mala konečne možnosť ho vidieť takto po ránu.

Vypláchla som si ústa a zubnú kefku chcela hodiť do pohára. „Môžeš mi ju podať?" opýtal sa Harry a nastavil ruku. Na chvíľku som zaváhala. Nechcela som vyzerať, že som mu nechcela doprať jednu prihlúplu zubnú kefku. No... tým istý spôsobom, akým to bolo osobné, to bolo aj nehygienické. Váhala som asi príliš dlho, pretože si Harry odkašľal.

„Ehm," odkašľala som si tiež, „jasné, erhm," kvôli škrípavému hlasu som si musela znova odkašľať. Podala som mu ju. Vzal ju odo mňa a otočila som sa k nemu chrbtom a čelom k oblečeniu. Pravdepodobne som narazila na ďalší problém, pretože Harry nevyzeral akoby sa chcel odpratať z izby.

Och, Ježišmaria.

Otočila som sa Harrymu chrbtom a dúfala, že si ma nevšimne, ako si budem dávať dole košieľku, keďže som pod ňou nemala žiadnu podprsenku a všade naokolo boli tie ozrutné zrkadlá, ktoré ohrozovali môj osobný priestor. Tiež pravda, že Harry by si našiel iný spôsob ako ma vidieť nahú, aj keby tu neboli zrkadlá. Veď sa mi už nasáčkoval do kúpeľne!

Opatrne, no hlavne rýchlo som si vyzliekla nočnú košeľu a pocítila chladný vzduch na svojej koži. Naskočila mi husia koža a srdce mi bilo niekde v krku, väčšou rýchlosťou, ako išlo Harryho auto smerom k tomuto domu. Nechala som padnúť košieľku na zem a tým si rozbúšila srdce ešte viac, až som mala pocit, že bude musieť volať Harry Ryanovi o tom, že som pravdepodobne dostala inkfart. Náznaky toho by tu boli.

Jednou rukou zakrývajúc sa, som druhú natiahla k pult, stále otočená chrbtom k Harrymu a v zrkadle zazrela svoj polonahý odraz. Nepríjemne som schudla, už to bolo príliš. Nikdy som nemala postavu viac pri sebe, bola som chudá, no teraz som bola vychudnutá. Ako nejakých závodný chrt.

Zadok som mala do polovičky nahý, zakrývala ho modrá jemná bielizeň, ktorá ladila k podprsenku, po ktorej som hrabla tak rýchlo, ako som mohla. Rýchlo som si ruky vsunula do ramienok a tesne ju pritisla ku mne. Nahla som sa dozadu, že si ju zapnem, no moje prsty prekryli prsty iného človeka.

Hlasno som zalapala po dychu a celá sa roztriasla. Hlava mi búšila a v duchu som si nadávala, že som nekonala rýchlejšie. Posledná vec, ktorú som potrebovala bola, aby ma Harry videl nahú. Keďže všetko je len dohoda, ako som si dosť často musela pripomínať. A pokiaľ mi pamäť siahala – čo mi siahala minimálne po tú informáciu – v podmienkach nebolo žiadne sexuálne zblíženie. Aj keď som kurva niekedy pripomínala nadržanú pätnástku.

Harry jemne striasol moje prsty zo zapínania a vtiahol ma do jeho dotykov. Zimomriavky mi prebehli po celom tele a držali sa tam. „Môžem?" opýtal sa.

„Som celá tvoja," bez premýšľania som povedala a dúfala, že to znelo aspoň trošku sarkasticky. Cítila som ako sa u mne pritisol o niečo tesnejšie. Jemne sa prstami obtieral o moju pokožku. Ukazovákom ľahko prechádzal pozdĺž mojej chrbtici, zhora nadol a nútil ma si zahryznúť do pery, aby som nevzdychla. Naklonil sa bližšie a zhrnul mi vlasy na stranu a prehodil ich cez plece dopredu. Z krku mi odhrnul posledné vlásky, čo tam ostali a jemne ma pobozkal na miesto, pod mojím uchom.

„To dúfam," zašepkal mi do uška chrapľavo a ja som sa celá roztriasla. Bezmocná som nechala klesnúť hlavu na jeho rameno a zaklonila som ju. Nechala som pootvorené pery a zatvorené oči. Mihalnice sa mi trepotali od vzrušenia, keď ma Harry bozkával pozdĺž sánky. Jeho ruky zato jemne putovali k môjmu zapínaniu a zapol mi podprsenku. Neskôr, keď prsty spravili to, čo mali, nechal ich kĺzať dole po mojom chrbte, spôsobujúc mi takmer kolaps. Jemne som vzdychla a prsty premiestnil dopredu.

Brušká prstov mi zľahka prechádzali po trupu, rebrá sa mi po jeho dotyku rozžeravili, presne ako celé moje telo – zvnútra aj zvonka. Ukazovák mi jemne ako pierko prešiel k brušku a malíček ma jemne zašteklil – jemne, nepatrne, vzrušujúco a eroticky.

Zatiaľ sa jeho bozky presúvali od brady späť k môjmu ušku a v momente, keď mi jemne zahryzol do lalôčika, prsty si zaboril do mojich bokov a dominantne ma k nemu pritlačil. Nech som mala akúkoľvek sebakontrolu, nemohla som zabrániť hlasnému stonu, ktorý sa po celej kúpeľni rozliehal akoby v ozvene.

Cítila som na pokožke pod krkom ako sa Harry usmieval. „Vieš," sexy chrapľavým hlasom sa ozval potichu, „často sa nestáva, že niekomu musím zapínať podprsenku. Väčšinou ich rozopínam," s pobavením zašepkal a vo mne stále bublala túžba, no začal sa prejavovať iný pocit: smiech.

Vybuchla som do nekontrolovateľného smiechu. Možno by som bola aj zahanbená, že v takej situácií, by som sa začala smiať, kebyže som práve nemohla takmer ani dýchať od toho, ako som márne lapala po dychu.

Harry si ma otočil čelom k nemu a vyzeral napol pobavene a napol zvedavo. Ja som cítila ako mám tvár takmer úplne červenú od smiechu a hlavu som i oprela o jeho hruď.

Kým som sa dosmiala, musela ubehnúť poriadna chvíľa, ale keď som sa dosmiala a s permanentným úsmevom sa pozrela na Harryho, nevidela som nič iné ako jeho krásu. To, aký bol jedinečný a dokonalý a mne sa znova chcelo smiať, že práve ja – škaredá, nepozorná, sarkastická a nešikovná baba – musela prinútiť také stvorenie, aby s ňou chodil. Bol to celkom dobrý trik, ak si chcela príťažlivého chlapca (resp. muža), ale asi by som sa dobrovoľne nepriznala nikomu, ako som sa s ním dala dokopy.

„Čo bolo smiešne?" s pozdvihnutým obočím sa ma s úškrnom spýtal a ja som len pokrútila hlavou. Využil moment a vtisol mi krátky bozk na pery. Nemohla som sa ubrániť a nenápadne úsmev stočila do úškrnu.

„Proste som sa asi potrebovala trošku zasmiať," cítila som, že mi oči žiarili, keď som zdvihla zrak a pozerala sa do Harryho smaragdových očí. Boli také tajomné. Dokonalé. Zdali sa mi hlboké ako studňa – rovnako neprebádané a tajomné.

Po pár minútach zízania na toho druhého som bola ja tá prvá, ktorá uhla zrakom. Odkašľala som si. „Aj keď by som rada strávila deň tým, ako na moje polonahé telo zízaš, obávam sa, že to musím zamietnuť," a otočila som sa.

Počula som Harryho za mnou sa zasmiať hlbokým smiechom, z ktorého sa mi znova rozvibrovalo vnútro. „Ver mi, že aj ja by som si užil deň, keď by som nerobil nič iné, iba zízal na nahú Unu." Prevrátila som oči nad ním, aj keď som vedela, že som to začala ja. Rýchlo som si obliekla šaty a snažila sa rozčesať vlasy, kým si Harry obliekal svoj oblek.

Potajomky som sa na neho ukradomky pozerala. Spôsob, ktorým sa pohyboval, ma nútil chcieť ho stále viac a viac. Čo bolo smiešne. Absolútne otravne smiešne.

Hotová som sa otočila na Harryho a posadila sa na pult. Bez hanby – teda, samozrejme, že som sa hanbila, ale chcela som vyzerať, že mi nič nerobí pohľad na jeho telo, pre mňa som zlyhala – som ho sledovala, až kým si nenahodil na seba sako a otočil sa ku mne.

Pristúpil bližšie a ja som roztiahla nohy tak, aby sa mohol postaviť presne medzi ne. Bola to akási podvedomá reflexia. Harrymu sebavedomo hral na perách úškrn a zelené očká mu hrali so šibalským plamienkom. Presne takéhoto som ho zbožňovala. Zlatého a hravého. Pre mňa bol toto pravý Harry. Nech si vraví ktokoľvek čokoľvek.

Ruky položil na spodnú časť môjho chrbta a prstami robil jemne geometrické krúžky na mojej pokožke cez šaty. Musela som sa znova usmiať a bojovala s červeňou, ktorá sa chcela objaviť, no prekonala som ju. Očami som sa snažila preskenovať každý milimeter jeho kože, aby som si ho zapamätala a dokázala premietať v mysli aj dávno po tom, čo táto divná rozprávka pre diablikov skončí.

Uvoľnila som sa a prstami nahmatala jeho kravatu, ktorú ešte nemal uviazanú. Nevedela som viazať kravatu, ale videla som niekoľko krát mužov, ako sa to snažili urobiť, tak som sa snažila napodobňovať ich pohyby. Cítila som Harryho pobavený pohľad ako ma sledoval.

„Nerobíš to produktívne," zasmial sa a ja som si vzdychla.

„Ešte som to nerobila," vysvetlila a odpoveďou mi bol jeho smiech.

„Vážne? Ja som si myslel, že by sa pár šťastlivcov našlo," podpichol ma žartovne. Jeho úmysel bol čisto perverzný. Napol aby ma strápnil a napol aby ma pobavil. Ja som však zmrzla, pretože som si spomenula na ten jeden raz, keď sa to jednému kokotskému idiotovi podarilo. Na svojho otca. Bolo ťažké ho nenenávidieť, ale aj napriek tomu som niekde v hĺbke duše chcela vedieť, kde je a ako sa má. Skôr to ale bolo kvôli tomu, že som dúfala, že je v nejakej žumpe, ďaleko odo mňa, má sa zle a niekto ho zneužíva tak, ako on zvykol moju mamu a mňa. Nechcela som ho už nikdy vidieť. Nemohla som. Ale niekedy som túžila po odpovediach. Chcela som vedieť, k čomu to všetko bolo. Prečo pil a húlil, prečo bil a zneužíval mamu a prečo s ňou ostal a neodišiel. A prečo mu nestačila ona a musel do toho zapliesť aj mňa.

„Deje sa niečo?" Harry znel znepokojene a ja som vedela, že zistil, že niečo nie je v poriadku, ale nedoplo mu, že jedinou vetou vo mne dokázal vzbudiť otázky, ktoré ma mátali už roky.

Pokrútila som hlavou. „Všetko je fajn, som len nervózna. Čo keby si mi ukázal ako zaviazať kravatu?" spýtala som sa s falošným úsmevom, ktorý asi neprekukol.

Vanessa's P.O.V.

Och nie, zobudila som sa a hlava mi mierne dunila. Našťastie to nebolo až také zlé, ako to bývalo po iné dni, takže som sa vyhrabla z periny a oprela sa chrbtom o čelo postele. Podopierala som sa lakťami, no bola som taká vyčerpaná, že som to dlho nezvládla a musela som sa posadiť celá. Stále s prižmúrenými očami som si ruku pritlačila k čelu a mierne si ho pomasírovala predtým ako som si pretrela rozospaté oči a hlasno zívla. Popreťahovala som si ešte v polospánku svaly a snažila sa konečne vnímať okolitý svet.

Tak počkať... Kde som to bola? Pozrela som sa okolo seba a nemala som ani tušenia.

Izba bola zladená do hnedo-sivej a všade bol moderný nábytok, doplnený napríklad komodou, ktorá vyzerala viac ako starožitne. Porozhliadla som sa a zistila som, že som ležala medzi čistým posteľným prádlom a voňavého vankúšu. Jeho vôňa mi niečo pripomínala. Celá izba mala zvláštny nádych neidentifikovanej vône. Stále som si nevedela na nič spomenúť a biele denné svetlo prechádzajúce cez okno mi v tom nepomáhalo. Nech som sa snažila akokoľvek, nedokázala som zachytiť absolútne nič z včerajška, akoby som preskočila celý jeden deň.

Počkať... Pamätala som si ako Una odchádzala a ja som sa balila, pretože som mala ísť do klubu s Johnom a potom k Harrymu.

Povzdychla som si a zosunula sa späť pod perinu. Tak to som bola asi u Harryho. Musela som v duchu banovať nad tým, že som nebola u Ryana v izbe, pretože...

Prudko som sa vystrela do sedu. Ryan. On bol vodítko ku kľúču poznania, čo sa odohralo. Musel byť. Pretože som si pamätala ako som otvorila dvere a stál tam.

Zvraštila som čelo a rukami si masírovala spánky a nútila sa, aby som neomdlela od náhlej bolesti. Bolo nepríjemné, keď ste sa z času na čas chceli prinútiť k tomu, aby ste si spomenuli na to, čo ste robili v predchádzajúci deň. Pulzujúca bolesť mi zasahovala spánky, no aj tak som sa snažila vyriešiť svoju situáciu, akoby to bola nejaká rubiková kocka.

Áno, potom som šla s Ryanom do klubu a tam... Nie! Ešte pred tým som stretla... Kim a Lukea! Bože, Luke! A v klube som s ním flirtovala.

S otvorenými ústami som sa postavila a s krútiacim sa svetom som sa dostala do kúpeľne. Pustila som vodu a opláchla si tvár.

Tancovala som s ním a on ma pobozkal! A ja jeho späť! Ale bola som už mierne namol,pretože som... pila som asi veľa. Nevedela som si spomenúť a driasalo mi to nervy. Plus som stále cítila tú vôňu mäty..

Ryan! To je Ryanova vôňa!

Cítila som sa, akoby som dávala dokopy príbeh ako detektív, akurát že som vo svojom prípade nemala žiadnu mŕtvolu.. teda, aspoň som dúfala. V noci sa mohlo stať všeličo a keďže som sa začala stýkať s ľuďmi, ktorých styky s násilím sú častejšie ako pravidelná dávka narkomana, dúfala som, že som zabudla na mŕtvolu, ktorá sa bohužiaľ v mojom príbehu mohla vyskytnúť.

Ibaže Ryanova vôňa mi zapĺňala myseľ a ovládala ju viac ako nejaké rozumné argumenty, prečo si nespomenúť. Chcela som vedieť, prečo bola izba cítiť Ryanom, ak to nebola jeho izba. Pozrela som sa na oblečenie a zistila, že určite nemohlo patriť jemu.

V tom ako záblesk minulosti mi do mysle vstúpil obraz, ako mi Ryan dával pusu na dobrú noc. A ako mi doniesol Unine tričko a ako som ho podpichovala o svojej nahote a o jeho oblečení. Ako sa hrabal v mojej taške a ako ma niesol z auta... Z akého auta?

V hlave sa mi rozbúšilo ešte viac a ja som sa musela podoprieť umývadlom, aby som to ustála. Nechcela som vyzerať ako nejaká citlivka, ale rozhodne mi v tom momente nebolo jedno, či mám alebo nemám bolesť. Akoby sa mi v hlave šíril jed a utešovalo ho iba pomyslenie Ryanových pier na mojom čele. Teraz, keď som si na to spomenula, akoby som stále cítil pálčivú stopu po jeho bozku.

Snažila som sa o presný opak myslenia, vypla som mozog a nechala ustúpiť bolesť, aby som si vyzliekla tričko a spolu so spodným prádlom som ho pustila na zem a vliezla do sprchy. Potrebovala som studenú sprchu.

Pustila som teplú sprchu nechala, nech sa moje telo pomaly uvoľňuje a s každou sekundou, ktorou som sa spamätávala, som menila teplú vodu za studenú. Až pokiaľ som necítila, ako mi chlad bubnuje po pokožke a necháva ma zmrznutú stáť. Potiahla som nosom, cítila som mráz, akoby som zjedla kilo zmrzliny naraz.

Čo sa ešte stalo? chcela som vedieť. Niečo sa muselo diať predtým, ako sa do toho zaplietol Ryan. Musel ma doviesť, takže som si musela zapamätať kedy sme odišli. Hlavne ma zaujímalo, čo sa s stalo s Lukeom. Áno, chcela by som pokračovať v tom, čo začal. Môj vtedajší sen. A nechcela som už meniť minulosť, chcela som byť stále do neho praštená ako keď som mala šestnásť.

V hlave mi zablikalo ostré laserové svetlo, až som sa mykla, no studená voda ma udržovala pri vedomí a v myšlienkach. Spomenula som si na ruku omotanú okolo môjho zápästia a ako ma ťahala preč od Lukea, keď som mu chcela dať ďalšiu pusu. Ťahal ma Ryan.

Takmer som spadla na zadok, keď som si spomenula, ako som s ním začala nehanebne flirtovať. Pritlačila som sa k nemu a začala s ním tancovať, zatiaľ čo on nevyzeral ako niekto, kto by si to užíval. Najradšej by som sa prepadla od hanby, ale na to bolo trošku neskoro.

Potom ma ťahal preč, snažil sa ma dostať preč z klubu, ale musel si ešte niekam odskočiť a kým sa vrátil, vzala som si fľašu vodky a pila. Vlastne to vyzeralo, akoby som ju používala ako minerálku. Vzdychla som si. Dostal ma do auta, kde som sa opito vystrela o okienko. Úžasné...!

„Vanessa?" zakričala Una spoza dverí a zaklopala na ne. Stopla som vodu a prerušila tak sled spomienok, aby som počula Unu.

„Hej, tu som!" Zakričala som späť.

„Sprchuješ sa?" zakričala mi znova cez dvere a ja som pretočila očami.

„Ja ti neviem, možno to znelo akoby som štrikovala modrý sveter pre mamičku, ale budem ťa musieť vyviesť z omylu. Neštrikujem tu!" kričala som späť sarkasticky a priam videla Unu, ako prevrátila oči, presne ako by som to urobila ja.

„Nechceš, aby som ti doniesla nejaké oblečenie?" spýtala sa ma a ja som porozmýšľala.

„Nie, to je fajn! Mám tu nejaké veci. Ak by si bola super, vytiahni mi niečo z ruksaka a daj to na posteľ, potom si to oblečiem!" kričala som a omotala si okolo seba uterák. Začala som si sušiť telo.

„Potom príď ku mne... budem vedľa!" zavolala na mňa a ja som si povzdychla. Omotala som si uterák okolo tela a rukami sa oprela o umývadlo. Už bolo celkom jedno, čo sa stalo včera, aj keď som mala okno medzi odchádzaním z klubu a vystúpení z auta, pravdepodobne som zaspala.

Prešla som do izby a okamžite hľadala očami Unu, ktorá sedela na úhľadne ustlanej posteli. Všetko, čo kazilo dojem, bola jej strhaná postava. Ani krásne- a podľa toho, čo som počula od Uny – drahé tmavomodré nohavice a modrá košeľa so zlatými hodinkami nepomáhali.

Jej tvár bola vpadnutá a na tvári mala vyľakaný výraz. „U?" opýtala som sa jej a sadla si vedľa nej. Bola natoľko zabratá v jej mysli, že si ani nevšimla, že som prišla, až pokiaľ vystrašene nenadskočila.

„Och, ahoj," usmiala sa, no nebol taký úprimný, ako si určite myslela, že vypadal.

„Čo sa deje?"

„Nič sa nedeje," rozšírila ešte úsmev, aj keď sa jej neodradzoval v očiach.

Nadvihla som obočie. „Ja som sa nepýtala, či sa niečo deje. Ja sa pýtam čo sa deje," tvrdým pohľadom som na ňu hľadela. Ak človek na ňu nešiel tvrdo a drsno, nikdy nikomu nič nepovedala. Ani mne. A vedela som, že niečo skrývala zo svojej minulosti. Ale na druhej strane, nemohla som ju vôbec viniť. Aj ja mám svoje muchy. Veľmi veľa múch, ktoré lietali nad mŕtvolami z mojej minulosti....

Nervózne sa ošila a zahľadela sa na polobotky s leopardím vzorom. „Bojím sa toho obeda s mojou matkou. Bojím sa toho, čo to bude za človeka," zvraštila obočie a kútiky úst jej padli nadol

„Prečo sa obávaš frajera tvojej mami?" nechápala som a rukou som ju hladkala upokojujúco po chrbte.

Cítila som, ako sa postavila z postele a vedela os, že som zasiahla do čierneho. Vo všetkých filmoch a knihách by si človek povedal, že sa musela iba poprechádzať, alebo že potrebovala priestor. Ale v skutočnom živote, ak toho človeka poznáte, viete, keď pred vami vaša najlepšie kamaráta zatvára dvere.

Toto bola jej pandorina skrinka.

A ja som nevedela, čo presne je toto.

„Nechaj tak," mykla som plecom a postavila som sa. Prešla som k ruksaku a vytiahla si jeansy a tričko s potlačou. Vytiahla som si aj spodné prádlo a otočila sa k Une. „Kedy odchádzaš s Harrym?" opýtala som sa jej.

Otočila sa mi konečne tvárou a v jej tvári bola viditeľná úľava. „Už musím ísť, len som sa prišla spýta, ako bolo v klube," pozrela na mňa.

Zasmiala som sa. „By si neverila. Spomínala som ti Lukea?" opýtala som sa jej a ona zdvihla pobavene obočie. „Moja stará láska. Taká platonická. Kimin brat," dodala som a v jej očiach sa odrazilo poznanie a s mierne pootvorenými perami prikývla, aby som pokračovala. „Tak som šla s ním, jeho sestrou a Ryanom do klubu," vysvetľovala som.

„Počkaj, nemala si ísť s Johnom?" prerušila ma Una.

„Hej," Spravila som grimasu a nadvihla obočie. „Nasáčkoval sa mi do programu Ryan. Boli sme v klube a hádaj čo..."

„Nemohla si ani stáť?" zasmiala sa Una a ja som sa zamračila.

Hej. „Nie," dala som význam na to slovo. „Pobozkala som sa s..." odmlčala som sa, pretože sa do mojej mysle vtrel iný obraz ako ten, na ktorý som myslela. Nebol to obraz mňa a Lukea.

Naklonená k Ryanovi som si na neho sadla medzi prstami cítila jeho jemné kučierky a v nose ma šteklila jeho mätová vôňa. Ústami som prechádzala po jeho krku, keď mi zaryl do boku prsty a nečakane dupol na brzdu. Hodilo ma najskôr smerom k volantu, no nakoniec som skončila na sedačke spolujazdca...

„Vans?" Una sa zamračila. „Koho si pobozkala."

Ryana.

Prsty som si položila na pery, ktoré mi začali okamžite brnieť pri tej spomienky. Chuť mali horkastú, akoby po alkohole. Oblízla som si pery a zavrela oči, snažiac sa znova a znova vybaviť tú spomienku.

„Vanessa!" vytrhla ma z myšlienok Una. „S kým si sa bozkávala?" Mala polozúfalý výraz, prahnúci po pikoškách.

S Ryanom. „Luke," skrivila som pery do úškrnu. Čo teraz? Mala som dve možnosti. Navždy chodiť popri ňom s pocitom, že obaja vieme, čo sa stalo a vedieť, že on mi bozk neopätoval. Alebo chodiť vedľa seba vediac, že som zlyhala, ale predstierajúc, že si to nepamätám.

Bože, si taká naivná, Vanessa! Pobozkať ho? Čo ťa to napadlo? Rodičia by ťa zabili, keby to vedeli. Bola by si mŕtva! A bola si opitá! Je jedno, že to bola jediná vec, ktorá doteraz chutila ako nebo... Je to aj tá najponižujúcejšia vec, ktorá sa stala.

„Aké to bolo?" Une žiarili oči a na tvári mala šibalský úsmev, ktorý som sa snažila napodobniť.

„Úžasné," spomenula som si na Ryana.

„Ako chutil? No ták," súrila ma. „Musím ísť, tak to zo seba rýchlo vyklop."

„Ako alkohol," uškrnula som sa. „Bolo to horké, ale sladké zároveň. Spolu s jeho vôňou," usmiala som sa. Pred očami Ryanova tvár. „Aj keď to bolo dokonalé, nemôže sa to opakovať."

„Luke znova odchádza?" spýtala sa ma.

„Teraz bude prómovať."

„Tak v čom je problém. Je to tvoja láska," Una sa zamračila.

Neviem, či je to stále moja jediná láska. „Ja neviem. Bol opitý, to bude tým. Nechaj tak. Uvidíme, čo sa udeje. Budem ťa informovať, ak sa so mnou skontaktuje," usmiala som sa. „A teraz choď. Nech už si čím skôr späť," povzbudila som ju a premýšľala o všetkom, čo sa len malo udiať.

Otočila som sa chrbtom k dverám a keď som počula zabuchnutie dverí, nechala som si spustiť k nohám uterák. Natiahla som si spodné prádlo a naklonila sa pre nohavice na zemi. Rýchlo som do nich skočila a pretiahla si tričko cez hlavu.

Prečo musí byť všetko také ťažké? Také komplikované.

Otočila som sa práve vtedy, keď sa otvorili dvere.

Stál tam Ryan v celej svoje šukateľnosti. Hlava sa mi zatočila a kolená podlomili, akoby som nikdy v živote nevidela nikoho tak nádherného ako bol on.

Teda, nikdy som nevidela nikoho takého nádherného ako bol on.

„Vanessa," povedal a zatvoril ústa. Och môj Bože, už to prichádza. Už to príde! Povie, že som sa zachovala ako najväčšia krava a už nebude chcieť byť nablízku. „Prišiel som ti niečo povedať," vysúkal zo seba a videla som, že bol nesvoj.

Tak teraz som sa cítila ešte horšie ako predtým. Ako som mohla myslieť iba na seba, Prečo som ho vôbec pobozkala? Stálo mi to vôbec za to? Dobre, rozhodne mi to stálo za to, ale ako som mohla nemyslieť na to, ako sa bude asi cítiť Ryan? Ako som mohla byť taká sebecká? Ako som to mohla vôbec dopustiť?

„Aj ja ti musím niečo povedať," odsekla som. Bože, odpusť mi, že sa znova chovám tak sebecko. „Čo sa všetko stalo?" Ryan sa zamračil a stuhnul ešte viac. Naozaj som odporná a sebecká a mrcha. „Nič si nepamätám od..." zlomil sa mi hlas a musela som si odkašľať. V jeho tvári sa niečo mihlo. „Od toho bozku." Jeho tvár sa zmenila na šokovanú a vystrašenú. Musela som prehltnúť slzy. „S Lukeom."

Zavrela som oči a ruku si položila na hlavu a zakryla si oči. Predstierala som, že ma bolela hlava, ale v skutočnosti som sa snažila vohnať slzy späť do očí.

Akoby nestačilo, že som sa správala ako krava vtedy, keď som ho pobozkala. Teraz som si zachránila kožu, aby som nebola strápnená a hodila ho do tej jamy jeho. Nie, som ten najhorší človek na svete. Ak vôbec som človek! Lebo nikto nemohol byť taký odporný ako som bola ja. Sama sebe som sa hnusila.

„Musela som asi odpadnúť. Je...." Zlomil sa mi hlas a cítila som v hrdle štrk, znova som si odkašľala. „Je mi to ľúto. Že si ma mal na krku." Doslova. On nevedel za čo všetko sa mu ospravedlňujem, nie.

„Áno, presne tak. Odpadla si." Z jeho hlasu mi prechádzal nepríjemný mráz po chrbte, no srdce sa pozastavovalo nad tým, čo povedal. Takže chcel aj on zabudnúť. Bol to omyl. „Asi to bude tým šťastím," uškrnul sa a zasiahol ma nepríjemný pocit. Prečo bol zrazu taký odporný? Znova akoby som bola pred svojou internátnou izbou, ibaže teraz som sa neobhajovala. Rozhodne som si zaslúžila všetok odpor, ktorý v ňom sídlil.

Sklonila som hlavu a nechala celú tú potupu, aby cezo mňa prešla. Mala som chuť sa rozplakať, ale nemohla som. Nie teraz. Už bolo neskoro.

„Prišiel som tu, lebo ma poslala Lottie. Už sa asi zblázni takto osamote. Máš za ňou prísť. Poviem Mayi, nech ti dá kód k výťahu a nech ťa nasmeruje."

Nastalo ticho a mňa premohla zvedavosť. „Čo si mi to chcel povedať?" Stále so sklonenou hlavou som zašepkala. Zatajila som dych a čakala. Čakala možno na to, že mi povie, že sme sa pobozkali, ale že som si to nepamätala. Že mi možno povie, že to bolo krásne. Že to bolo správne.

„O tom bozku. Nebolo to správne," povedal. „Luke nie je vhodný pre teba." Počula som ako buchli dvere a vydýchla som. Každému by došlo, že v skutočnosti nemyslel Lukea ale seba. Sadla som si na zem, kolená priložila k hrudi a tvár si zložila na ich vrch.

Prečo to všetko znelo a chutilo správne, ak to naozaj bol omyl? Prečo?

Una's P.O.V

„Neboj sa, bude to v poriadku," zašepkal mi do ucha Harry a rukou ma objal okolo pása. Cítila som cez jeho košeľu a sako jeho teplo, ktoré ma upokojovalo a znervózňovalo zároveň. Už som nemohla ďalej ostať ďaleko od neho. Už som nemohla ďalej hovoriť, že je to iba omyl a že nechcem viac. Už nie.

Je ako moja obľúbená sladkosť. Lahodne sa mi rozpúšťa jeho sladkosť na jazyku a chutí ako modré z neba. Zapĺňa ma, napĺňa ma. Je neodolateľný a dokonalý a už som sa nebála otvoriť ústa a povedať mu to.

Dobre... Nebola som až tak vystrašená, ale dosť na to, aby som si to stále nechávala pre seba. Aspoň zatiaľ.

Otvorili sa dvere a objavili sa v nich rozžiarené oči mojej mami. „Ty si prišla!" zvýskla od radosti a objala ma medzi dverami. Prekvapene som ochabla v jej náručí, čo ju neodradilo, aby ma takmer rozpučila. „A aj teba rada vidím, Harry," odlepila sa odo mňa a nadšene sa usmiala na Harryho.

„Potešenie je na mojej strane, slečna McGill," vzal jej ruku a pobozkal jej chrbát ruky. Odprisahala by som, že sa na maminej tvári mihla červeň.

„Ideme dovnútra?" prerušila som ich a cítila Harryho úsmev na mojom krku, keď sa vystrel. Ten najkrajší úsmev na svete si zakryl pred očami mojej mami v mojich vlasoch.

„Snáď by si nežiarlila na mamu," zašepkal mi do ucha a pobozkal ma tesne pod uchom. Vyrazil mi dych a mama roztvorila dvere, aby sme prešli dovnútra. Mama sa otočila, aby zavrela dvere, takže som využila príležitosť a potiahla Harryho za krk, aby mi bol zarovno s tvárou.

„Už to viac nerob. Ak ma ešte raz pobozkáš, objednám nám izbu," zavrčala som a sama sa prekvapila svojim výberom slov.

„Obrazne alebo doslova," oči mu svietili jasnou zelenou a plápolali v nich iskierky.

„Dúfam, že len obrazne."

„Poďme do jedálne," otočila sa mama a ja som pustila Harryho krk. Prikývla som a čakala, kým sa vyberie správnym smerom. Ona sa však uškrnula, akoby presne vedela o čom sme sa rozprávali. Prešla okolo mňa a viedla nás do jedálne spojenej s kuchyňou. Ucítila som ako Harryho zovretie zosilnelo, akoby sa ma snažil podporiť a ja som sa o neho viac oprela.

Jeho korenistý parfum ma upokojil a ukojil moje čuchové receptory, pre ktoré sa stal šňupacou dávkou heroínu. Och Harry, čo si to so mnou porobil?

„Una, chcela by som ti niekoho predstaviť," povedala mama a uhla mi zo zorného poľa.

Od jedálneho stola sa postavil vysoký pohľadný chlapík, mohol mať okolo tridsiatky. Vrch jeho hlavy zdobili svetlé hnedé vlasy a trendový účes. Aj z miesta kde stál on a kde som stála ja, som dokázala vidieť jeho svietivé modré oči, ktoré vyzerali naozaj úprimne.

Na sebe mal čierny oblek s tmavou fialovou košeľou a vínovou úzkou kravatou. Sako sa mu napínalo pod tou horou svalstva, ktorú pod ním skrýval. Na tvári mu hral milý úsmev, ktorým odhalil čisté biele zuby.

To ti uznávam, snažil si sa. A ty mami, dobrý vkus, fakt dobrý. Škoda, že si mala vždy dobrý vkus.

„Una, toto je Simon. Simon, toto je moja dcéra. Una. A jej priateľ Harry," predstavila nás a mierne pobavene nadvihla obočie. Očakávaním jej svietili oči, aj keď sa to snažila zakryť, bola omnoho nervóznejšia.

Podala som mu ruku, no on namiesto toho, aby mi ňou potriasol, mi ju vzal a pritisol k ružovým ústam. Na chrbte ruky ma zašteklil ľahký bozk a drsné strnisko. Ucítila som, ako ma Harryho ruka majetnícky stisla a ja som sa na neho otočila. Očami prepichoval Simona až som sa čudovala, že ho už nevystrelo. Mentálne som sa usmiala a bojovala, aby som sa nahlas nerozosmiala.

„Teší ma, že ťa konečne spoznávam. Anne o tebe veľmi veľa rozprávala." Harryho ruka ma drvila ešte väčšmi, keď začul meno mojej mami. Smiech ma už prešiel.

„No ja som nepočula o tebe vôbec nič," arogantne som sa uškrnula a odstúpila od neho. Harry vystrelil dopredu a podal mu ruku, aj keď ma tou druhou ešte stále ovíjal. Prisahala by som, že som mohla cítiť jeho napätie tak ako aj silný stisk jeho ruky. Simon však ani brvou nemihol a opätoval mu stisk bez jediného náznaku bolesti.

Nevedela som prečo, ale prvý dojem bol určite, že mal guráž a bol veľmi, veľmi atraktívny. O tom žiadna.

Ale takisto som z neho mala neuveriteľne zlý pocit. To bolo ale určite tým, že som bola nedôverčivá voči ľuďom a nehovoriac ak išlo o takúto chúlostivú vec. Moja nedôvera vo všetkých budúcich, súčasných a hlavne minulých partnerov mojej matky bola hlboká a nezvratná.

A ani niekto taký šarmantný ako Simon to nezmení.

„Harry." Krátko sa predstavil. Žiadne Teší ma a Potešenie je na mojej strane. Uškrnula som sa a položila ruku na Harryho na svojom boku. Harry sa na mňa pozrel a žmurkol. Sklonila som hlavu a mierne ňou zakrútila. Bolo milé, že ma povzbudzoval aj v takých veciach ako bola táto. Že som bola na niekoho drzá a ukázala mu svoju nedostupnosť a nedôveru a on ukázal to isté.

Vrátil sa ku mne a ja som zodvihla hlavu vysoko a sebavedomo. V očiach mojej mami bolo zranenie, ktoré ma bolelo v srdci, ale ktoré som musela pre dobro seba samej ignorovať.

Hľadeli sme na seba a ona si vzdychla. Ukázala k stolu a ja som si sadla s Harrym po boku.

Odsunul mi stoličku a sám si sadol za vrch stola oproti Simonovi, ktorý si už tiež sadal. Napodiv sa netváril prekvapene, ale akoby to čakal, ba možno aj niečo horšie. Mama položila pred nás malú misku polievky - to preto, lebo ani jedna z nás nebola fanúšičkou polievok.

Sadla si vedľa mňa a pozdvihla pohár bieleho vína. „Takže na dobré vzťahy," po vytiahla obočie a prepálila ma pohľadom plným očakávania.

„Na zaslúžené dobré vzťahy," doplnila som ju a schytila elegantne pohár. Simon a Harry sa na mňa pozreli, napodiv obaja s pobaveným pohľadom. Prečo sa ten idiot usmieval, keď som mu dávala najavo ako som nespokojná s maminým rozhodnutím byť s ním?

„Na zdravie," Harry zdvihol pohár a Simon zopakoval to isté. Pohár vína som skoro celý vypila naraz. S cinknutím som položila pohár späť na stôl a prehltla tekutinu, akoby to bola obyčajná sóda.

Pocítila som niečo na kolene a vyľakane sa pozrela na ľavú nohu. Harryho ruka odpočívala pod stolom a že tam sakra aj dokonale pasovala. Vďačne som sa na neho pozrela a snažila sa zhlboka dýchať.

Pľúca sa mi akoby zmenšovali, nenaberali toľko vzduchu ako zvyčajne. Stena oproti mne sa zavlnila, zdalo sa, že má nohy a pohybuje sa bližšie a ja som dúfala, že sa mi nevracala klaustrofóbia, ktorou som trpela ako malá.

„Dobrú chuť," povedala mama s nevôľou. Neodvažovala som sa pozrieť na ňu, lebo som vedela, že by sa tvárila naštvane ak nie aj sklamane, čo by možno aj bolo horšie. Nechcela som trpieť pocitom, že som ju v niečom sklamala. Ale ona nechápala, ako som sa cítila! Prečo sa nemohla vykašľať na mužov ako ja a žiť si svoj život bez nich?

‚Život bez mužov' a ty? Vysmievala som sa sama sebe vo vnútri. A kto ti to teda drží koleno? Mama?

Zamrmlala som niečo popod nos, ani sama som nevedela, čo to bolo a vzala lyžičku. Po celý čas mi Harry nepustil koleno, čo mi dodávalo odvahu sedieť na mieste a neutiecť do svojej izby a schovať sa tam.

„Zlato?" Vytrhla ma mama z úvah a ja som dezorientovane zodvihla zrak a uvidela ju stáť nado mnou s troma miskami. Pozrela som do svojho taniera, ktorý bol stále takmer plný a zamračila som sa. „Una?" mama ma znova nesvoj oslovila a ja som striasla zo seba Harryho ruku a postavila sa.

„Už som neni hladná." Vzala som misku a urobila pár krokov ku kuchynskej doske. Začala som nakladať jedlo do tanierov, len aby som nemusela byť u toho istého stola ako Simon. Mohla som sa staviť, že by chcel debilne konverzovať, čo by ma asi dorazilo.

„Nejdeš si sadnúť?" Mama sa postavila vedľa mňa a schovávala riady do umývačky. Pokrútila som hlavou. „Si si istá?" pozrela som na ňu a nadvihla obočie.

„Áno, som si istá, že si nechcem ísť sadnúť k stolu."

„Una," pocítila som Harryho ruku na drieku a po chrbte mi prebehol mráz. „Ukážeš mi kde sú toalety?" dosť hlasno povedal a ja som si vďačne vydýchla. S hlasným cinknutím pristála lyžička na pulte, keď som ju pustila a vykročila som.

„Samozrejme, poď," vzala som jeho ruku, aby som ho po potiahla, ale on ma prekvapil, keď nečakane spojil naše prsty. Dych mi vyrazilo z pľúc a snažila sa dýchať normálne, no mala som na hrudi akoby kamene. V bruchu som cítila známe vzrušenie a nedočkavosť a musela som bojovať, aby som nevyskočila od radosti po strop.

Pozrela som na Harryho spýtavo, akoby som sa chcela ubezpečiť, že to naozaj urobil, no on sa iba uškrnul, pritiahol ma k sebe a nechal sa viesť.

Oprela som si bok o ten jeho a nechala naše kroky viesť hore schodmi smerom k mojej spálni. Otvorila som dvere a on ma nechal vojsť prvú. „Môžeš použiť moju," kývla som k dverám ku kúpeľni a on vypustil tichý smiech. Nohou zavrel dvere a pritiahol si ma k telu. Znova mi vyrazil dych a moje srdce začalo tĺcť ako o život. Končeky prstov sa mi chveli očakávaním a celé telo mi začalo vibrovať, keď okolo mňa ochranne ovinul ruky do objatia.

Tie pocity, čo vo mne vybuchli sa ani nedali opísať, bol to hotový kokteil vzrušenia, očakávania, ale hlavne zmätku a strachu. Nechápala som, pretože v celej mojej mysli boli iba tie zlé chvíle, keď som si vždy pripomínala, že to raz skončí a po celej tejto fraške ostane iba bezcenný zdrap papiera v podobe koncoročnej práce. Ale akokoľvek to bolo bolestivé – byť pri ňom, trápiť sa jeho slovami a vzdialenosťou medzi nami –, tak veľmi to bolo aj dokonalé.

Tieto chvíle – keď sme obaja zabudli na to, ako to vlastne v skutočnosti medzi nami bolo –, tieto chvíle ma nechávali mesiace v trpiacej blaženosti. Vtedy, keď som bola blízko neho, som sa zrazu cítila chcená a dokonca aj milovaná. Čo bolo vtipné, lebo nik iný nemohol vedieť lepšie ako ja, že to sa nemohlo stať a rozhodne sa ani nestalo.

Ale bola som z toho všetkého vystrašená. Vždy som mala pocit bezpečia, keď bol naokolo. Ale to nebránilo mojej hlúpej mysli byť niekedy vystrašená. Z neho. Ako keď mi dal facku, keď sme sa hádali a urážali sa. Slova boleli a spomienky na tú bolesť nikdy nezmiznú.

Harry začal mierne húpať s našimi telami, akoby sa ma snažil uspať a ja som vydýchla, konečne mierne uvoľnená. Jeho objatie bolo čoraz tesnejšie, ale mne to nevadilo, tiež som zužovala miesto medzi našimi telami, aj keď tak už žiadne nebolo. Líce som si položila na jeho srdce a snažila sa dýchať v jeho rytme.

„Je ti už lepšie?" opýtal sa ma Harry a ja som mierne prikývla.

„Ako si vedel, že sa niečo dialo?" opýtala som sa.

Cítila som, ako sa Harryho hruď rozvibrovala nebeským smiechom a ja som si nemohla pomôcť, ale vyčarovať úsmev.

„Odkedy vieš, že sa máš s tým týpkom stretnúť, si akoby v inej dimenzii. Neustále v strese a ani sa ti nečudujem," odmlčal sa, akoby hľadal správne slová. A keď konečne otvoril ústa, ozval sa jeho britský prízvuk. Pri tom zvuku som zatvorila oči a nechala sa ním obklopiť. Moja duša plesala nad tým, že ja a iba ja som vedela o jeho tajomstvách a ja a iba ja som ho počula rozprávať tak, ako rozprával teraz. „Povedal som ti niekedy, že som neskutočne rád, že som ti to všetko povedal? Potreboval som to zo seba dostať." Odmlčal sa a ja som vzdychla. „A ešte vďačnejší som, že si mi aj ty povedala o tvojich démonoch."

Sklonila som hlavu a ešte hlbšie ju vborila do Harryho hrude, aby som sa nerozplakala, no on ma pustil. Vyľakane som sa snažila prísť na to, čo som urobila, že som prekazila našu chvíľu, keď som ucítila ako mi jeho drsné ruky chytili tvár do dlaní. Prinútil ma zodvihnúť hlavu a ja som s bolesťou otvorila oči. Jeho palce mi robili malé krúžky na lícach a cítila som, ako ma pálila celá pokožka, nie len tá na tvári a nie len kvôli červeni.

„Ak sa ti nebude páčiť, tak mu rozbijem hubu a nebudem ani váhať," uškrnul sa a ja som si nemohla pomôcť. Jediná veta mi dokázala rozjasniť deň, neuveriteľné! „Aj tak sa mi nepáči," mierne sa zamračil, ale pokračoval s úškrnom. „Ale ak sa ti bude páčiť, tak ho vydržím a budem sa tváriť, že ho zbožňujem," zasmiala som sa a hravo ho udrela do ramena. „Ale ak ti na privítanie bude bozkávať ruky, tak prejdeme k plánu Á," zamračil sa.

„Ale ale," uškľabila som sa. „Žeby náš Harry bol majetnícky?"

Harry sa zasmial a pobozkal ma na čelo. Bolo to ľahké gesto, nie vášnivé. Malo ma upokojiť a pohladiť, no vo mne vybuchol radostný ohňostroj. Pripadala som si ako veverička na cracku. Môj úsmev sa ešte viac rozšíril, až som si pripadala ako retard, ale nenechala som to pokaziť moju náladu.

„Ver že som majetnícky, veď sa pozri na seba."

„Veď práve," prevrátila som očami a odstúpila od neho. Nadýchla som sa, aby som nabrala odvahu. „Mali by sme ísť. Aby sme to mali za sebou."

„Čo keby sme vynechali dezert a odišli kvôli kŕčom, otrave jedlom alebo niečomu podobnému?" navrhol s úškrnom Harry.

„Výborný nápad," vzala som ho za ruku a potiahla ho k dverám.

„Počkaj," pritiahol si ma k sebe a skôr, než som stihla niečo povedať, jeho ústa sa ocitli na mojich. Bezmyšlienkovite som mu ruku vmotala do vlasov a otvorila ústa, aby som mu umožnila vstup. Okamžite zareagoval a naše jazyky sa preplietli v synchronizácií.

„Jedlo je na stole!" začula som kričať mamu. V jej hlase som počula hnev a ja som sa frustrovane odtiahla od Harryho.

„Prečo nás vždy niekto vyruší, keď ide k tomu najlepšiemu?" zavrčala som a otočila sa na odchod, keď ma zrazu k sebe pritiahla jeho mocná ruka.

„Ver mi. Ešte si so mnou nešla k tomu najlepšiemu," nechal svoj anglický prízvuk zasa rozozvučať všetky struny v mojom tele, že som si pripadala, akoby na mne ako hudobnom nástroji dokázal zahrať celú symfóniu.

„Snáď ma raz k tomu privedieš," zašepkala som s očami na jeho hrudi a celá som očervenela. Moja odporná schopnosť prestať pri ňom premýšľať! Nie, to je iba len zlý sen!

„Kedykoľvek," zašepkal mi do ucha.

„Mali by sme ísť," nahlas som povedala a odstúpila od neho. Zasmial sa a nastavil mi ruku. Nechápavo som na ňu hľadela ako na zbraň hromadného ničenia – čo keď si vezmete fakty, nebolo až tak ďaleko od mojej úvahy.

Nakoniec to bol on, čo vzal moju trasúcu sa ruku a preplietol si so mnou prsty. S mierne pootvorenými ústami som hľadela na miesto, kde sa naše ruky spojili v jedno nádherné gesto plné sľubov, ktoré mi nikdy nemohol splniť. Nemala som nikdy dopustiť, aby sa do tohto priplietli emócie. A dnešné poďme-sa-chytiť-za-ruky-a-leťme chvíle boli cez čiaru našej dohody.

„Tak poď," ticho som povedala, akoby mi niečo bránilo, povedať to nahlas.

„Kamkoľvek ma zavedieš."

Prosím, drž hubu! Sám nevieš, čo hovoríš, mala som skričať, ale nedokázala som to. Príliš som si vychutnávala tieto lži, akoby to bolo skutočné.

Zišli sme dole, stále ruka v ruke a nechala ho, aby mi odsunul elegantne stoličku. Snažila som sa dýchať pravidelne, ale nešla to. Natiahla som sa po pohár s bielym vínom a odpila si.

„Tak Una, čo keby si nám povedala ako to ide s písaním?" spýtala sa ma matka. Skvelý ťah, mama! Nič lepšie si už ani povedať nemohla.

„V poriadku. Snažím sa, aby to už bolo konečne hotové," zamrmlala som, aj keď to nebola celkom pravda. Už som sa celé týždne nedotkla knihy, len aby som mohla naťahovať túto sieť lží. Akoby mi to mohlo dopomôcť k tomu, aby som ho presvedčila o tom, že so mnou chce byť naozaj a nie iba akože.

„Nikdy si mi nepovedala, že tvoja dcéra sa venuje písaniu," Simon sa otočil na moju mamu a potom sa jeho oči venovali iba mne. Boli modré a úprimné, že som skoro podľahla a zbavila sa toho pocitu, že ho mám nenávidieť.

„No, nie..." mama z toho bola celkom nesvoj a tiež sa natiahla po pohár s vínom.

Simon ju upokojujúco chytil za ruku. „To je v poriadku Anne," zašepkal potichu, no aj tak som to počula. Harry okamžite na sekundu stuhol, keď počul to meno. Sklopila som zrak. Chcela som niečo povedať, ale neboli slová, ktoré by som mohla povedať nahlas. Bola som zvedavá, či sa niekedy z toho Harry dostane – nevedela som si ani predstaviť, aké to bolo stratiť mamu a potom stuhnúť pri každom spomenutí iba toho istého mena.

„Študuješ literatúru, Una?" Slova sa znova ujal Simon. Zodvihla som znova zrak, čo bolo v rozpore so všetkým, čo som teraz chcela urobiť.

Ja to nezvládnem, musím odísť, napadlo ma. Nemohla som len tak predstierať, že som rada, že ho vidím – niežeby som sa snažia predstierať. Ale aj tak.

„Áno. Normálne bývam na internáte, ale chodím domov na víkendy. Teda chodila som." Vzala som príbor a nabrala si kúsok ryže a rýchlo si ju dala do úst, aby som nemusela naďalej odpovedať na jeho otázky. Pod stolom som ucítila na chvíľku Harryho ruku, ako mi stisla koleno, ale ako sa objavila, tak rýchlo aj zmizla.

Aj keď ma toto gesto malo upokojiť, skôr ma viac rozrušilo.

„Chceš sa tomu venovať aj v budúcnosti?" spýtal sa Simon.

Dávala som si načas s odpoveďou, predstierajúc, že mám ešte stále plné ústa. „Áno, chcela by som. Povedzte, čomu sa venujete vy?" Odtiahla som pozornosť od seba a jeho otázok.

„Môžeš ma volať kľudne Simon," usmial sa a z mojej tváre zmizli akékoľvek pozostatky priateľského chovania.

„Radšej nie."

„Una!" mama vysokým hlasom zapišťala neprirodzene a do jej tváre sa nahrnula červená farba od zahanbenia. „Ospravedlň sa! Je mi to tak ľúto, Simon," natiahla sa po jeho ruku a ja som prižmúrila oči. Jemu sa bude ospravedlňovať, ale mne nie?

„Nepovedala som nič netaktné."

„Una!" už hlbším, naštvanejším hlasom ma mama napomenula a otočila sa ku mne s jej hnedými očami.

„Nebudem sa ospravedlňovať, keď som nič neurobila."

Nasledovalo ticho, cez ktoré som si dala s mamou súboj v prepichovaní očami. Tento krát som ale rozhodne nechcela uhnúť pohľadom. Už som nechcela byť v kúte, zatiaľ čo bude očakávať, že prijmem akékoľvek jej zámery s týmto úlovkom.

„Povedala som, aby si sa mu ospravedlnila," jej hnedé – inokedy prívetivé – čokoládové oči ma teraz prepaľovali. Pokrútila som hlavou a venovala jej kamenný pohľad, aj keď som sa bála, že zazrie tú malú Unu, ktorá sa bála postaviť za seba, ktorá bola vydesená z toho, čo sa stane. Ktorá by urobila prvé a posledné, len aby to všetko prestalo a mohla sa ukryť niekde, kde by bola v bezpečí.

Na stehne som pocítila silný stisk od Harryho. Oči mi zaklipkali a telo sa mi o trošku zrelaxovalo. Dopriala som si uvoľňujúci výdych. Sama som nemohla pochopiť efekt, ktorý so sebou prinášal jeho dotyk, ale cítila som sa ako nadrogovaná nejakou šťastnou drogou.

„Prečo si takáto?" Z jej hlasu bolo jasné, že som ju urazila a hlavne zranila.

„Ty veľmi dobre vieš prečo, nebodaj ešte chceš, aby som to tu vyťahovala," nemohla som zabrániť, celá veta znela ako výsmešok. Presne splnila svoj zámer. „Je tak veľmi veľa, ak som si želala, aby si nerobila už nikdy tú istú chybu? Aby si tým neochránila iba seba ale aj mňa!" Odmlčala som sa. „Niečo, čo si mala robiť kedysi dávno. Ale nedávam ti to za vinu, za to si nemohla. Za to nemohol nikto iný ako otec. Ale toto," poukázala som na seba a jej zajačika, „nebude nikdy fungovať. Zmier sa s tým."

Oči sa jej zaleskli v svetle, slzy, ktoré potláčali tvorili záclonu pred jej pohľadom, ktorú sa snažila nechať zatiahnutú.

„Prosím, Una, aspoň sa posnaž."

„O čo presne sa mam posnažiť?!" Už som to nevydržala a zvýšila hlas.

„Predýchať to, že som sa cez to preniesla! Pozri na seba! Už si sa aj ty posunula ďalej, nebuď taký pokrytec! Myslíš, že ja si nezaslúžim, aby mi bolo odpustené a aby som sa posunula vo svojom živote dopredu, kde by to nemuselo dopadnúť ako katastrofa?"

Bez slova som na ňu hľadela, sánka mierne padnutá. Nemohla som vypustiť zo svojich úst ani jedného slova.

Ona si naozaj myslela, že som sa už posunula, že som na to zabudla? Naozaj to je pre ňu také ľahké vytisnúť z mysle, že sa to všetko stalo a posnažiť sa o vlastný ‚a žili šťastne až do smrti' len preto, lebo jej predchádzajúca rozprávka dopadla viac podľa hollywoodskeho scenáru ‚a žili šťastne až do poslednej fľaše alkoholu'?

Nevedela som, či niekedy budem schopná sa posunúť dopredu v živote tak, aby som nad tým nepremýšľala každú voľnú sekundu. Pretože, prisahám Bohu, o tom som sa už snažila a vyronila som už státisíce sĺz len preto, aby moje modlitby, nech spomienky vyblednú, neboli naplnené.

„Madam..." napäté ticho prerušil Harry, ale mama ho okamžite zastavila.

„Synak, bez urážky, ale toto nie je tvoja vec," prázdne povedala akoby nič a čakala odo mňa reakciu. A že ju kurva aj dostane.

Stolička zaškrípala o podlahu pod mojím prudkým pohybom, Harryho ruka skĺzla z môjho stehna a moje nohy pevne stáli na tej istej podlahe, na ktorej nie tak nedávno bola krv. Mama nemala ani šajnu o tom, čo sa teraz dialo v mojom živote a ja som vedela, že som jej to ani povedať nemohla, ale ak som ja mala akceptovať toho šaša.... Počkať, to sa nikdy nestane!

„Tak dosť!" Môj hlas bol oveľa hlasnejší ako som zamýšľala.

Okamih, keď zamrzla po mojom výbuchu, ktorý prišiel len tak znenazdania, vyprchal a postavila sa aj ona. Zastrašujúco založila ruky v bok a nahodila na mňa známi rodičovský pohľad.

Ja som ale nebola tá, ktorá sa prehrešila v tejto kuchyni.... Teda, možno áno, ale stále menej ako ona.

„Čože!"

„Povedala som, že toho mám dosť! Je to odo mňa pokrytecké? Nemyslím si, že niekedy budem schopná sa dostať cez to všetko. Nikdy nebudem pripravená sa pohnúť, ale raz budem musieť. Takže sa neopováž hovoriť mne niečo o tom, aká som pokrytecká!"

„Snaž sa ma pochopiť, tak ako chápem teba a Harry-"

„Tu by som ťa asi zastavila," vystrela som ruku na znak aby prestala a zavrela na moment oči. Prehltla som guču v hrdle a formujúce sa slzy. „Ty nevieš čo sa medzi nami deje," otvorila som oči, „takže nás nemôžeš ani chápať. V poslednom čase sa stalo toľko divných vecí o ktorých nevieš, ale čo je na tom to najsmutnejšie je, že si si to ani nevšimla! Som zvedavá, čo bolo také dôležité, že si nemala čas na vlastnú dcéru. Ale počkať, viem, čo to bolo. Simon." Urobila som prehnane dramatické gesto a ukázala na neho. „O mojej prítomnosti nevieš nič."

„Una..." Prestala a z oka jej stiekla prvá slza. Simon sa vyrútil zo stoličky a postavil sa tesne za ňu a rukami ju hladil po chrbte a bokoch tela. Ani Harry nezaostával, ten však stál pevne vedľa mňa. Za to som mu bola viac ako vďačná, lebo by rozhodne nepomohlo, keby sa snažil niečo urobiť a dotknúť sa ma. Aj tak som bola viac ako presvedčená, že keby sa situácia zvrtla, bol pripravený vytiahnuť zbraň a streliť tomu exotovi do hlavy guľku.

„Mňa to mrzí," smrkla mama.

„Mňa viac."

„Pochop, že ja Simona milujem a...."

„A moje pocity ti sú ukradnuté? Spýtala si sa na to niekedy? Keď sme mali naposledy o tomto ‚konverzáciu' a tým myslím niečo ako hádku, kvôli čomu musím Harryho priviesť na tento otrasný obed, skončilo to všetko tak, že si mi strelila facku ako faganovi!" Fľochla som jej do tváre a aj po mojej tváre tiekli slzy dole prúdom. „Ja už ani neviem o čom sa tu s tebou snažím hádať," smrkla som a cítila sa, akoby sa podo mnou otvárala zem.

Harry ma stiahol do náručia a snažil sa ma diskrétne utešiť, aj keď – povedzme si úprimne – v tejto situácií na tom nebolo nič diskrétne.

„Ja sa nechcem hádať," mama zašepkala.

„Ani ja. Ale nechcem, aby si odo mňa očakávala, že budem brať nejakého tvojho nového priateľa ako nového otca. Lebo ten bývalý stál zaprd."

„So Simonom sa poznáme už dlhší čas a aj chodiť sme začali pred pár mesiacmi..."

„Mesiacmi?" Zase vo mne vzplanul oheň hnevu a snažila sa to všetko ukľudniť dýchacími cvičeniami. Nádych, výdych. „Takže si ho poznala už mesiace, kým si mi o ňom povedala a predhodila ho hneď predo mňa hneď po tom, čo si mi o ňom povedala? Milé, naozaj milé."

„Akoby si mi ty povedala o Harrym." Hlavu otočila k Simonovej hrudi a on ju k sebe ešte viac pritlačil. Hruď sa mi pohla pri tom nežnom geste, ale nerozmrazila sa.

„Zase je to moja vina a moje zlyhanie a Harry toto, Harry blah blah! Ja som ti o ňom povedala tak skoro ako sa len dalo."

„Prečo si nemyslíš, že to je iba poblúznenie? Mala si sa ma spýtať, poprosiť o radu! Mala som ti ho schváliť!"

„A ja som nemala čo hovoriť do teba a Zajačika?!"

„Je to môj život, som dospelá," mame preskočil hlas a zlomil sa po návalom sĺz.

„A ja som neni decko, aby si ma kontrolovala, aj ja mám svoj život a rozhodla som sa pre Harryho, lebo mi to tak prišlo správne!"

„Čo ty môžeš vedieť o tom, či to je správne, keď ho neľúbiš," odfrkla si.

„A kto povedal, že ho neľúbim?! Alebo aj v tom mi chceš zabrániť?" Skríkla som a po chvíli si uvedomila váhu svojich slov. 

AN/ Fajn, uvedomujem si, ž malý cliffhanger. Nepozerala som si náhľad, takže neviem dopredu koľko strán bude mať kapitola, ale odhadujem, že možno 16. Snáď zatiaľ stačí a vidíme sa o dva týždne (:

Terra Hayes x