Una's P.O.V.

„Ukáž mi to, ty to nikdy neurobíš správne," zamrmlala polopanovačne Vanessa a vzala moje vlasy do svojich rúk. Tie jej kučeravo hladkali dlane, zatiaľ čo sa ich snažila poriadne rozčesať a potom ich vzopla nízko na hlave, pričom mi nechala niekoľko prameňov vykukať z prepracovane zapnutého uzlíka.

Svojimi šikovnými rukami to mala spravené minimálne trikrát rýchlejšie ako ja. Ale nakoniec, to ona bola tá skúsená v móde. Také to typické nádherné dievča, ktoré bolo spoločenské a dokázalo rozprávať s hocikým o hocičom a len máločo ju vyvedie z mieri. A pritom nebola namyslená ako všetky tie dievčatá, ktoré ste mohli sledovať v televíznych seriáloch alebo teenagerských filmoch. Bola normálna a zábavná, pojašená a tak dôverne známa. Minimálne pre mňa.

„Ďakujem," vydýchla som a snažila sa upokojiť svoje pojašené srdce. Nemohla som dýchať, tepláky - poväčšine voľné - som teraz cítila ako druhú kožu a tričko bolo ako novodobá zvieracia kazajka. Problém však nebol v oblečení ale vo vnútri, vo mne.

Umierala som zvedavosťou, čo sa stane na večeri s Harrym, Maríou a Paulom. Týždeň ubehol ako voda a celý čas som bola striedavo smutná, nahnevaná a nervózna. Stále som nemohla uveriť, že sa mi svet obrátil naruby.

A nemusel v ňom byť Harry, aby sa mi zmenil svet na nočnú moru. On bol jedna z mála vecí, čo ma držala pri vedomí. Ten problém uvidím zajtra. A nemohla som sa dočkať kedy uvidím toho idiota, čo mi zmenil mamu a nechaj ju si myslieť, že jediná vec, ktorú môže pre seba a pre svoju dcéru spraviť, bolo zamilovať sa do úplne neznámeho chlapa, z ktorého by sa kľudne mohol vyklubať sériový vrah.

Takého jedného už poznám. A aj keď je nepravdepodobné, že by sa mi stali dve prijebané veci po sebe... Nechcela som riskovať.

Vanessa ma začala líčiť, iba nepatrné množstvo make-upu, mascara a lícenka. Panovalo medzi nami ticho, obe sme boli vo vlastných myšlienkach. Nechcela som sa jej zveriť o čom premýšľam, o všetkých mojich tajomstvách nevedela a ani som nechcela, aby vedela. Už takto som ju zaťažovala až-až.

„Na čo myslíš?" Áno, pokritecké, že som ju nechcela pustiť dnu a sama som sa chcela votrieť ku nej.

Vanessa pokrčila plecami a tvár jej zostala ako-tak nečitateľná. Lenže pokerová tvár jej nikdy nešla. „Deje sa niečo?" opýtala som sa nižším, tichším hlasom. Nechcela som na ňu tlačiť, no moja zvedavosť a obavy o ňu boli silnejšie ako slušnosť.

Pokrútila hlavou a odvrátila sa mi tvárou, aby som na ňu nevidela.

„Ja som v poriadku, nemusíš sa obávať o mňa, to ja by som sa mala obávať o teba a ako tento víkend prežiješ." Nevedela prečo som tak proti novému priateľu mojej mami a nevie skutočný dôvod prečo nie som so svojím otcom, ale zhodla sa so mnou, že to bude naozaj ťažké. Jej súcit, chápavosť a porozumenie ma niekedy nesmierne prekvapovali. „Už som skončila. Choď sa prezliecť. Idem sa do kúpeľne pripraviť," zamrmlala popod nos a vzápätí zavrela dvere od kúpeľne. Povzdychla som si a bojovala s potrebou ísť za ňou. Bála som sa, že plače a že ju niečo skutočne trápi a ja som s tým nemohla nič spraviť.

Postavila som sa a vyprala bielučké dlhé šaty, ktoré mi kúpil Harry na večeru. Podľa mňa boli na priateľskú večeru príliš dlhé, ale bola som rada, že som nemusela ukazovať viac kože ako bolo treba. Pri Paulovi som sa cítila už aj tak dosť obnažená. Znervózňovali ma jeho otázky a jeho chorobná zvedavosť a pochybovačnosť.

Šaty mali na chrbte priehľadný biely materiál, takisto aj vpredu. Od toho, aby som nebola nahá ma zachraňovali dva úzke snehovo-biele pásy z jemného materiálu. Vrchný kus látky sa stretával pod krkom vzadu na chrbte a druhý koniec bol naviazaný na dlhú sukňu až po zem a zároveň sa spájala v strede môjho chrbta. Boli naozaj nádherné, no mala som chuť Harrymu otrieskať o hlavu panvicu, kebyže by prezradil cenu tohto ľahkého očarujúceho módneho kúsku. Moja matka sa nikdy nemôže dozvedieť, čo Harry robil a nikdy sa nemôže dozvedieť, čo všetko nás spájalo a čo všetko pre mňa spravil.

Opatrne som si obliekla šaty, aby som si nezničila účes a neušpinila make-upom večerné šaty. Za oknami sa už zvečerievalo a mohla som tak zachytiť svoj obraz v zrkadle. Bez dychu som si uhladila bielu látku na stehnách a učarená hľadela na tú krásu. V živote som si pripadala iba párkrát skutočne nádherná. A to vždy s Harrym. A väčšinou vo veciach, ktoré mi kúpil. Alebo v jeho dokonale bielej košeli. Ale tieto šaty boli iný level.

Nechcela som si pokrčiť šaty, no keď sa raz Vanessa zavrela do kúpeľne, len tak skoro nevyšla. Sadla som si teda na posteľ a uhladila si šaty.

Mysľou mi bežali rôzne scenáre tejto noci. Ale ak by sme mali šťastie, vrátime sa živí a zdraví. „Kde je ten Harry," zamrmlala som si popod nos a pozrela sa na čas na mobile. Mal tu už byť. Povedal, že o piatej. Tak by som ho chcela vziať za slovo.

„Môže byť?" Vans sa vynorila z kúpeľne a nejako som očakávala, že bude mať tonu make-upu, aj keď jej to seklo. Na moje prekvapenie mala maximálne čiernu špirálu, ale za to sa to kompenzovalo jej oblečením.

„Fakt sexy," usmiala som sa. Prezrela som si jej vyblednuté džínsové kraťasy a čierne tenisky na vyvýšenom opätku, oboje vybíjané. Usmiala sa a zodvihla čierny svetrík s kresbou bielych kostí trupu a odhalila bielu priľahlú športovú podprsenku. „Sa nezdáš," vytiahla som jeden kútik a šťastne sa uškrnula. „Myslela som, že dnes si mala ísť k Harrymu prespať," poklesol mi úsmev. Harry nám odporúčal, aby prespala u neho, pretože chce stiahnuť kvôli niečomu ochranku.

Vanessa len pretočila očami a stiahla si nepozorne vlasy do konského chvosta v strednej výške a neobťažovala sa ani s česaním. „Veď áno, ale včera som sa opýtala Johna, či by som nemohla najskôr skočiť do klubu. Vraj je to v pohode, ale musíme ísť do toho Harryho." John bol jej stály ochranca, niečo ako posledný týždeň James pre mňa. Ani na krok sa od nás nechceli pohnúť a mali sme čo robiť, aby sme ich vysáčkovali z izby, keď sme prevrhli pohár, rozbil sa a niekto z nich vletel do izby s rukou pod sakom alebo pod bundou, aby mohol v prípade núdze vytiahnuť pištoľ. Znepokojovalo ma, že niekto z nich vôbec nosil zbraň. Bolo ťažké sa zmieriť aj s tou Harryho.

„To si nemohla počkať na mňa, ale musela si ísť sama?" Naoko som jej vyčítala.

„Vieš ako to dopadlo minule. Na tej párty som nemohla nič robiť, iba som sedela na zadku. V klube tvojho frajera..."

„On nie je môj skutočný frajer," podotkla som, no Vanessa pokračovala bez toho, aby sa vôbec obťažovala zobrať môj komentár do úvahy.

„...bude toľko ochranky, že ma snáď nechá trošku vypiť a tancovať."

„Chystáš sa opiť a tancovať s cudzími mužmi, ktorí budú mať v hlave jediný cieľ a to ten rozmazaný o tom, že v tebe zaparkujú?" Vyčítala som jej. Vans pozdvihla obočie nad mojím slovníkom. „Prestaň sa tak pozerať. Je to nezodpovedné a to je čo povedať, keď to poviem ja."

„Ja sa nechcem opiť. Len si chcem užiť, lebo ty na mňa kvôli Harrymu nemáš čas."

V srdci ma zabolel smútok. „Tak to preto si taká? Prepáč," postavila som sa a vtiahla si ju do objatia. „Ja som nevedela... Ani ma nenapadlo, že s ním toľko trávim čas, prepáč," neustále som opakovala a snažila sa neplakať, aby som si nerozmazala tvár. Potom by som okúsila Vanessin hnev.

„To je v poriadku. Ja to chápem, som rada, že s niekým tráviš čas. Vidím ťa šťastnejšiu."

„Nie som šťastnejšia," pokrútila som hlavou. „Je to komplikované. Mám sa s ním lepšie, ale zároveň ma jeho prítomnosť zabíja zvnútra. ‚Už iba pár týždňov,' " zacitovala som vetu, ktorú sme si my dve často hovorili. Ja som vedela kvôli čomu som to vedela: trýznila som sa tým. Ale nemala som ani tucha, aký účinok to má na Vanessu. Bola to jedna z vecí, ktorú predo mnou schovávala. Ako keď bola pred chvíľou smutná, ale nechcela povedať prečo.

Pripomienka na to, že sme si toho toľko povedali a predsa len máme veci, ktoré pred sebou schovávame, bola ako lesný požiar. Šírila sa najskôr pomaly a potom veľmi rýchlo a nechávala za sebou iba smútok a nevyslovený žiaľ.

„Podľa mňa je do teba blázon," odtiahla sa odo mňa Vanessa. „A nefňukaj, lebo si rozmažeš tvár a zašpiníš nám obom šaty."

Pokrútila som s hravým úsmevom hlavou. „Podľa mňa si už pila," žmurkla som na ňu a v tom niekto zaklopal na dvere.

„Otvorím," povedala Vanessa a pribehla k dverám, ktoré otvorila iba na štrbinku. „Priprav sa na kolaps, rambo," so smiešnym prízvukom povedala a otvorila dvere naplno.

V momente ako som uvidela Harryho, nevedela som, či varovala mňa alebo jeho. Pretože ja som skoro určite prekonala inkfart z toho ako vypadal.

Existuje málo mužov, ktorí vypadajú takto dobre v obleku. Mal na sebe jeho typické čierne džíny, ktoré som videla iba raz vymeniť za čierne elegantné k obleku. Nohy mu ako poväčšine zdobili elegantné topánky, naleštené a dokonale padnúce. K tomu vínovo-bordová košeľa s čiernou kravatou a čiernym dokonale padnúcim sakom s bielym kapesníčkom zastrčeným v kapsičke saka na prsiach. Dokonalosť. Nezmenila by som nič.

„Och," vydala som zo seba, lebo som sa na iné nezmohla. Ešte stále som ho nezmerala celého. Nedalo sa mi pozrieť poriadne do jeho očí, pretože som vedela ako by to vypadalo. Vypadalo by to rozprávkovo.

„Môžeme?" S nízkym chrapľavým hlasom sa ma opýtal a iba ten hlas ma dokázal dostať do kolien. Bolo iba päť hodín a niečo. A vtedy sa to tu všetko chystalo a študenti sa hemžili po koľaji, pretože všetci vyrážali na sobotňajší záťah.

Pozdvihla som zrak k jeho tvári a pomaly som kĺzala pohľadom po jeho hladkej brade, na ktorej nebola ani známka po strnisku. Po krivke jeho nosa. Jeho smaragdových očiach, ktoré ma uväznili na chvíľu len preto, aby som sa oslobodila, pozrela na jeho hladké čelo a tmavé hnedé vlasy zafixované lakom na vlasy do elegantného účesu. Presne tak ako vždy.

„Prikývni, aby si už mohla ísť," zasmiala sa Vanessa, ale ja som vedela, že ma nenápadne postrkuje k tomu, aby som už vypadla z izby a odišla z intráku skôr, ako niekto uvidí toho božského kokota stáť pred mojou izbou. Pretože jeho vzhľad vždy vyvolal nesmierne zástupy dievčat. A to ho nevideli v obleku. A plus moje večerné šaty? Mysleli by si, že utekáme do Vegas a ideme sa brať.

Alebo kravinu na rovnakom stupni debility. Čo vám k tomu povedať.

„Hej, ideme. Maj sa Vans a zabav sa," prešla som k nej a dala jej pusu na obe líca. Harry mi uvoľnil miesto, aby som mohla prejsť okolo neho a zavrel za nami dvere.

Na chodbe sme osameli, nebolo ani stopy po Vanesse. Ponúkol mi rameno a ja som váhala na niekoľko sekúnd, no nakoniec som si svoje rameno zahákla o tú jeho. Len čo sme ale prišli ku schodom, otvorili sa niečie dvere a vykukla nejaká baba. Akonáhle ma uvidela, pozdravila ma.

„Ahoj," odzdravila som jej, aj keď ju nepoznala. Často sa stávalo, že niekto pozná moje meno a ja jeho nie. Kvôli Harrymu a jeho šarmu ma teraz takmer každá žena alebo dievča na internáte neznášala. A Vanessa bola spoločenská za nás obe.

Ťahala som Harryho dole schodmi, asi by som neprežila, kebyže sa na neho niekto nalepí. Nie, myslím, že by to neprežila tá malá potvora. „Hej, počuj, kam ideš?" Prihnala sa k nám a rozprávala so mnou, aj keď namiesto toho, aby stála vedľa mňa, stála vedľa Harryho. Podľa mňa až príliš blízko.

„Preč. Na večeru a tak. Počuj, ponáhľame sa, pretože už meškáme, takže..." Odmlčala som sa a dúfala, že to to dievča pochopí, ale ona nie.

„Aha. A kam idete na večeru?"

Nechcela som vybuchnúť, naozaj nie. Len dýchaj, to dáš, hovorila som si.

Neodpovedala som a pokračovala s Harrym dole hlavným schodiskom, kde pred dverami stáli tri dievčatá. Aj plavky obsahujú viac oblečenia, povedala by som.

Tá baba vedľa mňa sa zrazu otrela o Harryho a ja som mala chuť skričať: ‚RUKY PREČ, TY ODPORNÁ MRCHA!!!'. Namiesto toho som len zúžila oči a zastavila. Harry pokračoval a kúsok mnou trhlo kým zastavil a obzrel sa. Ja som si počkala, kým premiestnila tá baba oči z Harryho na mňa. „Haló!" zvolala som a zamávala rukou pred tým dievčaťom, kým sa konečne nepozrela na mňa. „Som naozaj veľká bojovníčka za motto: ‚Pozerať ale nechytať', tak si neotieraj tie svoje paprče od môjho muža." Zúžila som na ňu oči a vykročila po schodoch, prakticky som prvé dva schody Harryho ťahala.

Prešli sme okolo tých troch báb, ktoré sa vyjavene pozerali najskôr na mňa a potom na Harryho a nakoniec na tú babu, čo sme ju zanechali na schodoch. Harry ma viedol k Hummeru a otvoril mi dvere pred tým, ako som nasadla na miesto spolujazdca. Obehol auto a nasadol.

Namiesto toho, aby ale vyrazil sa ku mne otočil a pozrel sa mi do očí. „'Paprče preč od môjho muža?' Niežeby ma to nevzrušovalo," uškrnul sa na pol úsmevu a mierne hravo pozdvihol obočie.

„Takže ťa to vzrušuje, keď poviem, že si môj muž?" spýtala som sa s úškrnom ja. Nevedela som, kde sa to vo mne vzalo, len som vnímala ten jeho úsmev, ako poklesol, ale nechal pootvorené pery, ktoré si podvedome zvlhčil jazykom. Potlačila som vzdych a zapozerala sa do jeho očí, v ktorých sa objavili iskričky. Presne také mal vtedy, keď som na ňom sedela v telocvični. Mierne som sa začervenala nad tou spomienkou.

„Ty si asi jediný človek, ktorý mi dokáže povedať niečo, čo ma tak vzruší a potom sa začne červenať," pozrela som so sklopenou tvárou na Harryho a jeho tvár sa pri mojom pohľade úplne zmenila. „Ten pohľad," vydýchol a jeho tón toho napovedal viac ako čokoľvek iného. Sklopila som oči a otočila sa k oknu. Cítila som ako sa mi zohrievajú líca.

„Ja som si spomenula na tú telocvičňu," potichu som sa priznala a počula jeho ston. Počula som ako sa pohol na sedačke a ucítila jeho korenistý parfém a sprchový gél. Prehltla som a pootvorila pery, aby som dokázala lepšie dýchať. Snažila som sa viac premýšľať, pretože ma z neho bolela hlava. Ale príjemne bolela. Cítila som v hlave hustú hmlu s rovnakou vôňou ako bola tá jeho, v ušiach mi hučala krv. Zaboril si nos tesne pod moje ucho, blízko mojich vlasov a nasal moju vôňu nosom.

Znova zastonal. „Vieš o tom, že nikto, naozaj nikto nevonia lepšie ako ty?"

„Neviem. Ale mám rada, keď mi to hovoríš," usmiala som sa a on ma pobozkal na krk. Vypustila som zo seba dlhý povzdych a oprela sa do sedačky. Harry sa naklonil ešte viac, až bol takmer rovno predo mnou. Jazykom mi prešiel po tepne a fúkol studený vzduch na mokrú stopu. Na koži sa mi ukázala husia koža a bleskurýchle som omotala ruku okolo Harryho krku a pritiahla si ho k perám. Akonáhle som mu prešla jazykom po pere a naše jazyky sa dotkli, zastonala som.

Harry oblapil jednou rukou môj pás a pritisol si ma k jeho telu. Na chvíľu som sa pristihla pri tom, že som myslela na to, že by som z neho najradšej strhala všetky šaty.

Chvíľa bola nabitá vášňou, s ktorou som sa ešte nikdy nestretla. Ani s ním som ešte nezažila nič podobného. Najlepšie na tom bolo, že nás nikto neprerušil. Boli sme to my sami. Aj keď sme nemali ešte dosť, odtiahol sa odo mňa a oprel sa o sedačku. Plytko dýchal, ja som takmer dychčala ako po maratónu.

„Musíš mi dať chvíľku, lebo ak sa neupokojím, tak nikdy neprídeme do cieľa," Harry zo seba sekavo dostal.

„Vážne?" zasmiala som sa.

„Neprovokuj, najradšej by som z teba tie šaty strhol." Nápodobne, Rambo. Nahla som sa k nemu a ruku mu položila na stehno. Krúživými pohybmi som mu prstami hladila stehno, stále vyššie, ale rozhodne nie príliš vysoko.

„Dnes vypadáš dobre," usmiala som sa a dala mu rýchlu pusu a oprela sa o vlastné sedadlo. „Dám ti chvíľku, pamätaj, že sa ponáhľame. Dupni na to."

Harry zavrel pevne viečka a ja som si mohla naplno prehliadnuť jeho profil. Mal pevnú čeľusť, jemne vykrojenú, aj keď vyzerala mužne. Nos mal na muža celkom rovný, iba s malým hrboľčekom a trošku posunutý doprava, pravdepodobne to bolo niečo ako pozostatok z bitky. Musel mať niekedy rozbitý nos. Mal dlhé riasy, čierne a dokonalé čelo. Na to, že mal dvadsať rokov nemal ani známku po jazvách, či už od akné, alebo po tých jeho bojovných praktikách.

„Fajn," povedal, otvoril oči, naštartoval motor a nahodil spiatočku. Ruku položil na vrch mojej sedačky a oprel sa o ňu ako sa pozeral dozadu, či má voľno a môže cúvať. „Šiel by som pomaly, ale meškal som aj pred tým ako sme..." sykol a prehltol. „Vyzeráš dnes nádherne," venoval mi krátky pohľad a úprimný úsmev s jamkami. Mierne som sa začervenala a on zaradil rýchlosť a vyrazil preč.

„Koľko trvá cesta?" spýtala som sa ho.

„Mali sme naplánovanú cestu, aby sme prišli o pol ôsmej. Takmer vyše dvoch hodín. Stratili sme trištvrte hodiny. A nemôžeme meškať."

„Jasné, chápem, zapnem si pás."

„Ty ho ešte nemáš?" obzrel sa na mňa, uškrnul sa a zrýchlil.

***

Vanessa's P.O.V.

Sedela som na posteli a práve si balila do kvetinového ruksaka peňaženku a Unin mobil, pretože som jej mala doniesť ku Harrymu jej veci. Keďže som jej ale nemala brať oblečenie, pretože by sa pokrčilo, a pretože u neho už nejaké mala, pobalila som si iba pre seba svetlé roztrhané jeansy a čierne tričko s potlačou. Samozrejme som si ešte zbalila čierne spodné prádlo. Nie príliš sexy, aby som si pripadala ako štetka a nie príliš škaredé, aby som sa za neho hanbila. Čiže obyčajné čierne, bez čipky, iba nohavičky boli lemované jemnou krajkou. Ešte som si tam hodila roztrhané džíny a pár ponožiek. Zazipsovala som ruksak a prešla do kúpeľne, kde som na chvíľu premýšľala, či som si mala alebo nemala dať červený rúž. Všeobecne som si nemyslela, že by mi pristal. Jediná stopka, ktorú som mala, boli očné tiene a rúž, pretože mi žiaden rúž nepristal a očné tiene som vždy pekne krásne dodrbala a nevypadala som sexy. Maximálne ako klaun.

Spravila som si teda ešte jednu vrstvu mascary a vzala zo skrine čiernu koženú bundu s kovovými zipsami a netrpezlivo sa hodila na posteľ. Niekoľko minút som len hľadela na strop a keď sa stále nikto neukázal, siahla som pod posteľ a vytiahla odtiaľ tlstú knihu o medicíne. Fascinovane som ju pohladkala po obale a otvorila na založenej strane.

Možno bolo divné, keď sa dievča v mojom veku, ktoré študovalo žurnalistiku, učilo z takejto knihy. Ale lekárstvo bolo niečo, čo ma vždy fascinovalo a niečo, čo som chcela robiť. Chcem robiť.

Zahľadela som sa do textu a prevrátila sa na brucho. Nohy som pokrčila v kolenách a prekrížila si ich vo vzduchu. Cítila som ako sa ťažké boty o seba otierali a svojou váhou ma ťahali smerom nadol. Na tvári sa mi usadil spokojný úsmev, keď som hltala slová a snažila si ich zapamätať.

Klop! Klop! Klop! Ozvalo sa klopanie vysoko na dverách, o trošku vyššie ako zvyčajne klopal John, ale aj tak som s elánom založila stránku, zbalila knihu a uložila ju na mäkkú deku pod posteľou. Možno Una vedela o tej knihe, možno nie. Ale bolo toho ešte veľa, čo by sme si mali povedať. Napríklad som nechápala, prečo som jej nepovedala o tom, čo sa stalo po tom, ako som prišla z párty a zobudila sa. Nepovedala som jej o Ryanovi. Bol niečo ako moje súkromné obrovské tajomstvo.

Klop!

„Fajn," zamrmlala som si popod nos a prevrátila očami, stále však v dobrej nálade. Predstavila som si, že keď prídem k Harrymu domov, nebudem vedieť, kde by som mala ísť spať. Naposledy som spala pri Ryanovi a naozaj by som tam chcela spať. No nechcela. Ale chcela.

Pokrútila som nad sebou hlavou, strčila si mobil do vrecka kraťasí a viac pritiahla gumičku, aby mi vlasy držali v pevnom chvoste. Vlasy mi v miernych vlnách splývali skoro pod polku chrbta. Nemala som ich kučeravé, ani vlnité, no na druhej strane neboli vôbec rovné.

Klop!

„Veď už idem, John!" zakričala som a prehodila si ruksak cez jedno plece a potom cez druhé. S dobrou náladou som si podskočila a schmatla kľúče so snáď miliónmi príveskov. Otvorila som dvere so širokým úsmevom a zamrzla na mieste.

Žiaden pozdrav, nič. Ticho. Plus zízanie. Z mojej strany možno aj pár slín.

Tmavozelené tričko s čiernou koženou bundou mu padlo úžasne a bolo také super, že som dokonca mohla rozoznať obrysy jeho bruška. Way, sixpack, usmiala som sa v duchu a vlepila si pri tom facku. Na sebe mal jeansy a čierne adidas. Ruky zastrčené v predných vreckách jeansov a ja by som sa zapredala tureckému sultánovi, len aby som vedela, čo si teraz myslí.

Vlasy mal stočené, kučeravé, pár pramienkov padnutých do modrých nebeských očí. Svietili ako Azúrové more. Bože, prejebať ho.

Pery mal jemne pootvorené, mierne popraskané a bola z neho cítiť príroda a on.

Ticho sa predlžovalo a aj trápnosť chvíle. A ja som stále civela na neho ako na zázrak, pretože som nevedela, čo sa to deje a prečo tu stál on a nie John, pretože som mala ísť do klubu a k Harrymu. A dúfala som, že ho nestretnem. Hej, jasné. Pritom si sa nevedela dočkať jeho postele!

„Čau," ozval sa konečne a mal taký prefajčený hlas, s takým miernym chrapľavým podtónom ako vždy. Príjemný hlas, neodolateľný vzhľad. Fúúúha, aké ťažké bolo ignorovať ho.

„Čo tu robíš?" dostala som zo seba a on sa natiahol ku mne a pripravila som sa na čokoľvek. Dúfala som, že ma chce vziať okolo pása a pritiahnuť si ma k tomu jeho božskému telu. On však len chytil kľučku a zabuchol dvere.

„Nechceš zamknúť?" Povedal po tichšie s ešte hlbším hlasom.

Prehltla som a prikývla. Otočila som sa a pripravenými kľúčmi sa snažila zamknúť. „Neodpovedal si. Čo tu robíš?"

„Idem ťa odviesť do Pevnosti," povedal, akoby to bola tá najprirodzenejšia vec na svete.

„Do čoho?" Nechápavo som urobila tvár, ktorá by bola za iných okolností dosť vtipná.

„Do Pevnosti. Harryho dom."

„Ahá," prikývla som, kým som si uvedomila situáciu. „Ale mal tu prísť John."

„Ja viem, vystriedal som ho."

„Prečo?"

„Lebo." Jednoducho povedal, začal byť netrpezlivý a vytiahol ruky z vreciek. Kývol jednou rukou smerom k chodbe, akoby tým chcel naznačiť, aby som šla, ale ja som pokrútila hlavou. „Nezdržuj," prevrátil očami a tváril sa priveľmi dôležito.

„Hej, so mnou tak nerozprávaj," založila som si urazene ruky na hrudi a vystrčila jeden bok s pevným výrazom na tvári. „Mal tu byť John a ja tu chcem Johna a nie teba, aj keď ti , samozrejme, ďakujem za to, že si mi minule pomohol." Na viac som sa nezmohla, pretože som v mysli videla a cítila jeho prsty na mojej tvári. Niečo tak lekárske dokázal zmeniť na chvíľu nabitú erotikou. Ježiši, ja by som z neho strhala oblečenie, ale nie!

„Tak je mi ľúto, že som sklamal tvoje očakávania, ale som tu ja a ty by si už konečne mohla pohnúť s tým svojím lenivým zadkom," odvetil a ja som neveriaco otvorila ústa dokorán, prekvapená.

„Čo prosím?" Roztvorila som oči, mierne pootvorila pery, nadvihla obočie, hlavu pomaly trhla dozadu a použila môj najviac urazený manipulatívny a povýšenecký hlas, ktorý som mala vo svojej zbierke. „Ja. Nemám. Lenivý. Zadok. A mala som namierené do klubu a pokiaľ tu budeš ty a nie John, tak seriem na vašu celú hlúpu ochranku a ostávam doma."

Agresívne som strčila kľúč do zámku a čudovala sa, že som ho nezlomila tou silou, ktorú som do toho pohybu vložila. V ďalšom pokračovaní ma však zadržala Ryanova ruka, ktorá sa mi oblapila okolo môjho zápästia. Bola som fascinovaná tým dotykom, totálne mimo z jeho vône, ale hlavne som besnila a to bolo jediné, na čom teraz záležalo.

„Ja už nemám čo dodať," povedala som a vytrhla sa z jeho zápästia len preto, aby ma okolo pása objali jeho obe ruky a pritlačili ma k stene tak, aby som bola prišpendlíkovaná ďaleko od kľučky, ale aby sa hlavne nemusel príliš priblížiť on ku mne. „Pusti ma," sykla som a lomcovala so sebou.

„Pokiaľ nevieš poriadne chvaty, neoslobodíš sa, tak počúvaj."

„Seriem ti na to tvoje ‚Všetko viem, všetko som zažil. Som doktor a láskavo mi pobozkajte zadok,' vieš? Mohla by som použiť jediný ženský chvat, kopnúť ťa a tým ti zabrániť rozširovať ďalej malých Ryankov, ale minimálne z princípu a lojality k Une a tolerancie k Harrymu, to neurobím."

Ryanovi šklblo s kútikom úst a poriadne to mnou zalomcovalo. Zrazu sa ozval jeho smiech. Nesmial sa z plných pľúc, skôr tak plytko, skoro ako chichot, ibaže to nebolo dievčenské a trápne. Bola to skurvená rajská hudba. Pre nebeské oči, toto so mnou nemyslíte vážne!

„Si taká smiešna."

Prečo sa mi zdalo, že vždy, keď otvoril ústa, pokazil všetko, čo sa vo mne nahromadilo, no zároveň to posunul na okraj. „Ja že som smiešna?"

Prikývol a naplno sa usmieval. Jeho oči boli napol usmiate a napol skryté, niekde za závesom. Aby som ich nemohla poriadne vidieť a odhaliť. Oči sú oknom do duše.

„Prečo by si tu chcela radšej Johna a nie mňa?" opýtal sa jednoducho a ja som vlastne ani nevedela odpovedať. S odstupom bola moja reakcia dosť trápna a nechápala som ju ani ja sama. „Nemáš ma rada?" uškrnul sa trošku. Bože, však ja som ho chcela pretiahnuť iba za ten úsmev!

Rozhodla som sa poslednú otázku vynechať. „Rozumiem si s Johnom," Ryan sa prestal postupne usmievať a zvážnel. „Aj sa s ním nasmejem a cítim sa s ním v bezpečí. A je to môj bodyguard, takže s ním trávim veľa času. A dovolil mi ísť do klubu, pod podmienkou, že pôjdeme do toho Harryho. A teraz tu stojíš ty, konzervatívny gangsterský doktor."

„Páni," zarazene na mňa chvíľku pozeral. „Ja som konzervatívny?"

Zasmiala som sa, aj keď som sa premáhala. „Ty si ale vôl," krútila som hlavou a videla na jeho perách úsmev, čím som zistila, že to myslel iba ako vtip, aby trošku zmiernil napätú situáciu.

„Tak teda poďme do toho klubu." Prekvapene som sa na neho pozrela. „Aby si si nemyslela, že som až tak konzervatívny," vysvetlil a ja som utvorila poloúsmev.

Fajn, nenadalo sa mu odolať. Šla by som s ním snáď aj do pekla, keby mi povedal, o tom žiadna. „Aj tak si senior," uškŕňala som sa ďalej a uvoľnila sa, prestala som bojovať a čakala, kým ma pustí. Mohlo prejsť pár sekúnd, ale aj minút, kým sa odtlačil. Mohlo to byť aj hneď. No v tom momente sa to predlžovalo a predlžovalo a ja som zrazu nevidela nič podstatnejšie ako bol jeho úsmev a hravé iskričky v očiach, ktoré boli tak hlboko poznačené ranou z minulosti.

Keď sa moje telo začalo rozpaľovať a myslela som, že mi oblečenie ľahne popolom z mojej teploty, pustil mi ruky a odstúpil, aby som si hneď vzala kľúče. Rýchlo som si zhodila jedno rameno z pleca a hodila dnu kľúče.

„Vans!" zvolal niekto a ja som sa otočila za tým hlasom.

„Hej, Kim," usmiala som sa a šla jej oproti do jej náručia. Dala mi pusy na obe líca. „Tak ako? Chystáš sa niekam?" spýtala som sa jej. Dlho som netrávila čas aj s inými ľuďmi, myslím teda, že som sa s nimi poriadne nerozprávala. Každého zastrašoval Johnov vzhľad, akoby samo osebe nebolo divné, že ja a Una máme ochranku ako nejaká celebrita.

„V poho, všetko ako predtým. Šla som teraz za J a potom v trojke na disko." Musela som uznať, že jej neschopnosť hovoriť celé zrozumiteľné vety mi liezla na nervy, no bolo skvelé robiť znova niečo, čo nebolo praštené a nebezpečné.

„Aha, ja sa tiež chystám do klubu," povedala som jej už s falošným úsmevom, pretože ma prešla chuť na rozprávanie. Chcela som mlčať, čo sa často nestávalo a Ryan mi teraz pripadal ako úžasný spoločník, pretože nikdy toho nepovedal veľa. Nepovedal veľa, keď som tam bola. Vlastne je to celkom deprimujúce a nie príjemne! Kašľať na to.

„Fúha, však vypadáš ok a ešte viac," preťahovala slová tak, že vyzneli ako z inej planéty a ja som potlačovala vzdych. „A kto je tento zlatý?"

Prekvapila ma a nestihla som reagovať. Iba otvoriť ústa a hľadieť na ňu, akoby stratila rozum, alebo niečo podobné. Keby ho tam mala predtým. Čo nemala. Potvora. Hnusná! Bože, Vanessa, nežiarli!

„Ryan," podal jej ruku a prehovoril skôr, ako som to spracovala. Začalo ma mrzieť, že my sme nikdy nepodstúpili niečo ako normálne predstavovanie. Keď som ho videla prvý raz, hodila som ten okúzľujúci pohľad čo na každého, keď som sa ho pokúsila zbaliť. Nevyzeral nijako fascinovaný, čo sa nestávalo. Nechcem vyznieť namyslene, ale väčšina chalanov podľahla aj keď som sa nesnažila. A to som nevedela prečo, vyzerala som rovnako ako ostatní. A keď sme sa zoznámili, mala som priteplený hlas, strašne hlúpy úsmev a správanie pubertálnej kozy. Podala som mu ruku, ale skôr ako sme si nimi stihli potriasť nás vyrušila Una a stiahla som ruku. To mi nevadilo. Ale teraz by som Kim odrezala ruku, len aby som tam stála ja.

„Teší ma, Ryan. Som Kim," vyčarila úsmev. Rovnaký ako ja kedysi - baliace techniky. Ruky preč ty mrcha!

Poskladala vetu správne. Wau.

„Kim je teraz prváčka, o rok mladšia odo mňa. Ryan je kamarát Uninho frajera. Môj odvoz," mávla som rukou, akoby to bola tá najmenej podstatná vec. Kurva, však som šalela iba z toho, že ešte stále nepustil jej ruku a hľadel jej tými modrými nebeskými očami do jej odporných škaredých.

„Vážne?" Kim sa ma opýtala, no nespúšťala zrak z Ryana. „Takže voľný?" pozdvihla nadšene obočie a mne bolo na zvracanie. Fuj.

Vystrčila som bok do strany, zložila si ruky na prsiach, vypustila zo seba dlhý trpiaci povzdych a prevrátila očami. Nežiarlila som, nie. Vôbec. Ani najmenej. Ale tá malá mrcha by si mala dať preč tie jej odporné, mľandravé a s-

„Á!" skríkla som od ľaku a srdce mi urobilo extra silné buchnutie, ktoré mi skoro roztrhalo hrudník na sračky. Niekto ma vyľakal zozadu a chytil ma za boky tak potichu, že si toho nikto nevšimol. Ani Ryan. Trénovaný kokot, čo nemohol odtrhnúť oči od retardovanej kravy. Keby bol veterinár, mala by som minimálne jeden racionálny dôvod, prečo by sa o ňu mal zaujímať tak, že vypadal ako spadnutá hruška.

S rukou na srdci som podskočila a snažila sa vytesniť Ryana z mysle, keď som sa otočila na opätku a mala chuť zabiť hocikoho, kto tam stál.

„Luke?" zarazila som sa a prižmúrila neveriaco oči. „Luke!" zvolala som a ani som nemusela roztvárať náruč, pretože on ju roztvoril skôr. Rozbehla som sa za ním, dva metre som prekonala jedným dlhým krokom a pol, a skočila mu do náručia, zatiaľ čo ma on zdvihol a zatočil so mnou.

Len pre vysvetlenie, on bol jeden z mála chalanov, ktorí mi dokázali rozbúchať srdce. Stal sa mojím kamošom už dávnejšie, ešte pred tým, ako som šla na túto školu a zhodou okolností som neskôr zistila, že je to brat Kim, takže sme sa aj my dve začali baviť. On ale odišiel niekde do Washingtonu, alebo kde, študovať ekonomickú.

„Vee!" stále mnou točil a oslovenie ma prezývkou, ma rozveselilo o tisíckrát viac, ako keď som ho zbadala pár metrov odo mňa. Prečo? pomyslela som si. Lebo si mrcha a vraciaš Ryanovi úder!

A kurva....

Odtlačil si ma iba na kúsok, aby si ma premeral od hlavy k päte a široký úsmev sa mu iba zväčšoval. „Vypadáš úžasne," polichotil mi a ja som nabrala slabý odtieň ružovej, len aby som vypadala ešte mladšie a zraniteľnejšie. „Stále sa červenáš, keď ti lichotím?" prstom mi šťuchol do líca a ja som mu naoko pohoršene, ale s veľkým úsmevom, prst odpinkla zo svojej tváre.

„A teba to ešte neomrzelo?" usmiala som sa. „Je to neuveriteľné! Koľko sme sa nevideli?" Snažila som sa to zrátať v mysli a každý mesiac naviac ma bolel čoraz viac. Bolo divné, že som si na neho spomínala iba občas, pretože teraz, keď stál predo mnou, som chcela využiť akýkoľvek čas, ktorý máme, aby som ho strávila s ním pred tým, ako odíde.

„Je to šestnásť mesiacov," úsmev mu trošku ochabol, no stále bol veľkolepý. Prehrabla som mu rukou hnedé vlasy. „Héj, nekaz mi účes!" pokarhal ma a ja som sa zasmiala. Mierne mi postrapatil vlasy a ja som mu vlepila detskú facku. „Stále divoká," s úškrnom sa na mňa pozrel. Zaregistrovala som jeho zelené žiarivé oči s hnedými škvrnkami. Boli jasné a hravé, o čosi dospelejšie ako keď som ho videla naposledy. Koľko mohol mať teraz? Možno dvadsaťtri, ale vzhľad si zachoval mladý a svieži.

„Rada ťa vidím," usmiala som sa úprimne a objala ho okolo pása. Hlavu som si položila z boku na jeho hruď a zavrela na chvíľku oči. Vdýchla som príjemný deodorant, ktorý teraz používal a začala ho komentovať. Nebol taký úžasný, ale bol skvelý. Ale žiadna príroda a ťaživá vôňa zeme. Žiaden inteligentný doktor, ale zato inteligentný budúci podnikateľ.

„A konečne som tu, maličká," vtisol mi pusu do vlasov a ja som vzdychla. Áno, kedysi som mala niečo veľké do neho, v zmysle, že som bola do neho beznádejne rachnutá. On mal niečo veľké do seba. Charakter. Pocit, že keď chodím po ulici a každý naokolo je škaredý a neinteligentný, uvidím jeho a všetko sa zatočí. Ale jeho škola všetko sťažila a ja som si povedala, že je lepšie, ak sa na to vybodnem. Síce sme sa niekedy stretávali, ale bolo to iba raz či dvakrát do roka.

Odtiahol sa odo mňa a vtisol mi sladkú pusu na čelo. Začervenala som sa a jemne ho buchla päsťou do hrude.

„Tak, čo tu robíš?" opýtala som sa ho. Spravila som krok od neho a začala si plne uvedomovať, že sme stáli na chodbe v intráku a ešte pred Kim a Ryanom.

„Prišiel som navštíviť sestru, budem mať promócie, takže je teraz všetko natesno."

„To už?" Nechcelo sa mi veriť. Už musel mať minimálne dvadsaťštyri skurvených rokov! Wau, a stále vypadal na dvadsať. Maximálne dvadsaťjeden. A to nebolo tak strašne ďaleko k Ryanovmu roku... Prestaň na neho myslieť!

„Skôr: ‚Až? Už bolo načase!' " Smial sa. „Ale teraz sme chceli s Kim ísť niekam za zábavou." Ach, fakt. Kim a on sú súrodenci, ups.

Nastalo veľmi trápne ticho, po ktorom som sa otočila a pozrela na Ryana a Kim. Obaja stáli blízko seba, Ryan zaujatý blízkosťou mňa a Luka, aj keď sme boli vzdialený na pol metra a Kim zaujatá študovaním bicepsov na Ryanovom ramene.

„Nooo..." premýšľala som chvíľku, neschopná hovoriť.

Kim si vybrala nesprávnu chvíľu na to, aby vnímala situáciu. „Ale veď aj ty si chcela ísť do klubu."

„A ty si chcela ísť s Jay," oplatila som jej.

„Áno, chcela som jej povedať, nech sa k nám pridá, ale ak by si šla ty..."

„Áno, budeme znova v trojke, pamätáš?" Luke nadšene povedal a objal ma zboku medvedím objatím. Paralyzovaná som stála, čo by som kurva mala urobiť? Skúste byť na mojom mieste vy!

Vtom si odkašľal Ryan a nastal ten trapný moment, ktorý vídavate vo filmoch. Poriadne hustá atmosféra. Luke ma pustil a zahľadel sa na Ryana, ktorý mu s radosťou oplatil pohľad. Kim konečne videla závažnosť situácie, no mlčala. Asi ako ja. Totálne som mala v hlave sračky a mozog mi odišiel na prázdniny.

„V štvorke," ozval sa Ryan a na sekundu sa pozrel na mňa.

„Vee?" otočil sa ku mne Luke. „Ty ho poznáš?"

„Bože, ty si mi vôl," zasmiala sa Kim. Ona má schopnosť všetko dojebať! „Samozrejme, že ho pozná. Je to kamarát Uny, o tej som ti hovorila. A je to jej odvoz. Je voľný," poslednú vetu skôr zapriadla ako povedala a to s pohľadom upretým na Ryanovi. Mrcha!

Luke si vydýchol a podal ruku Ryanovi. „Som Luke." Úsmev mu hral na perách snáď non-stop a to bola tiež jedna z vecí, ktoré som na ňom milovala.

Ryan sa ani nepohol a pozrel na mňa. Rozšírila som významne oči a mykla nimi smerom k jeho ruke. Vzdychol si a potriasli si rukami. „Ryan." Hlas mal tvrdý a črty drsné a tvrdé. Na jeho ruke sa napäli svaly, keď si triasli rukami a ja som chcela omdlieť. „Takže idete s nami?" opýtal sa, smerom ku Kim.

Nadšene prikývla. Skoro jej hlava odpadla z toľkého natriasania. Škoda, že iba skoro.

„Chceš ísť?" zašepkal mi dôverne Luke do ucha a mne sa vyprázdnila myseľ od Ryana.

„Áno, bude sranda," ruku som mu omotala okolo pása, pretože som nemohla obtočiť ruku okolo jeho ramien, keďže bol vysoký. On ruku prehodil cez moje rameno. „Ide sa," uškrnula som sa a šla s ním dole po schodoch, nechávajúc Ryana a Kim osamote za nami. Veď by mi malo byť ukradnuté, či s ňou bude. Však?

AN/ Dobre, som rada, že toto vôbec niekto číta aj po dobách, keď zabudnem, že niečo ako Irresistible existuje.... Takže chcem naozaj každému poďakovať, ste úžasní... Takmer tak úžasní ako Boo, ktorej môžete vďačiť za časť, pretože to ONA mi stále pripomína, nech to už, kurva, dopíšem (:O

ANYWAY, ako sa páči časť? Toto je iba prvá časť z long ass chapter, takže hádajte, koho tu asi uvidíme a kto bude rozprávať príbeh.

A keď sme pri tom, ak by náhodou niekto tam vonku vedel po anglicky, bola by som mu neskutočne vďačná, ak by mi chcel pomôcť so spiatočným prekladom do angličtiny, pretože neovládam SVOMPT a moja gramatika je otrasná.... Nehovoriac, že netuším, kde v ENG používať comas...

Takže ešte raz ďakujem, a nezabudnite hlasovať, komentovať a ozvať sa mi (°;

Bell x