UNEDITED WITH  a small HEART ATTACK AT THE END.

Una's P.O.V.

Nakupovanie s matkou nebolo také zlé, ako som si myslela, že by mohlo byť. Vlastne to bola aj sranda, stráviť trošku času aj s rodinou a nezaujímať sa o starosti, ktoré prichádzali hneď po tom, čo zavriem dvere rodného domu.

Bolo depresívne, že som jej nič nemohla povedať. Plus nemohla prestať rozprávať o tom, že jej Harry pripadal sympatický a chcela by ho vidieť poriadne spoznať. Potom básnila o tom svojom novom priateľovi a oznámila mi, že s ním budem mať obed na budúcu nedeľu. Presne kvôli tomu chcela aby som tento a budúci víkend bola s ňou. Aby ma dokopala do spoločného obeda a potom ho aj zrealizovala.

Kruté zistiť, že nákupy sa dajú zvrtnúť aj týmto spôsobom a premýšľate znova o veciach o ktorých ste nikdy premýšľať už nechceli. Otvorili sa staré rany. Bála som sa o mamu a o seba. Bola som sebecká, keď som už nechcela ďalšieho muža v živote svojej mami? Nevedela som to. No asi áno, lebo strach nebol iba o ňu.

Myšlienky ma aj priviedli k tomu, kde je vlastne môj otec. Či je ešte stále vo väzení, alebo mu skončil trest, napríklad za dobré právania vo väznici. Dobré správanie vo väznici. To už musí byť iný kaliber. Keby tí ľudia, čo tam sú, boli dobrí a mali dobré správanie aj predtým ako sa tam dostali, nemuseli prepásnuť kus svojho života, ktorý strávili za mrežami v obmedzenom priestore a výbehu ako pre zvieratá, pretože niektorí aj boli zvieratami. Zabijaci, pedofili, díleri.

Bola irónia, že nemám rada kriminálnikov a predsa som s niekým takým chodila? Hej, určite, to je karma. Jediné odôvodnenie, prečo by som mala ešte byť pri takom zlom človeku ako je Harry. Aj on bol díler a zabijak. Chvalabohu, že nebol pedofil, no to už bolo nakoniec jedno. Svojim spôsobom je aj on zviera. Ale to svoje sa snaží držať na uzde.

Možno to bolo to, čo ma na ňom priťahovalo. Že mal aj nejaké správanie a aspoň troška zľutovania a svedomia, pretože ostatní nemali.

Zatriasla som hlavou. Nie, bola som s ním pre biznis. Obchod. Bezpečie a kniha za to, že ... Čo z toho mal vlastne on? Že ho ľudia konečne videli s nejakou ženou? Možno.

Vlasy som si stiahla do konského chvosta a pripla si navrch na konský chvost svetlú modrú mašľu, farby skoro ako azúr.

Uhladila som si bielu košeľu a skontrolovala, či mi skinny jeans, podobnej farby ako mašľa na mojej hlave, sedia tak ako by mali, upravila si hnedý opasok, obula si hnedé boty. Akonáhle som si ich zašnurovala, vzala som si tašku a skontrolovala, či som tam mala peňaženku a mobil a rýchlo zbehla von z domu rovno do čierneho džípu a zakričala mame rýchle ahoj.

V aute už na mňa čakal James a hneď ako som mala pás, naštartoval a vyrazil do nákupného strediska. Bola som nervózna a nemala ani tušenia o čom sa bude chcieť rozprávať. Nebola som si istá medzi cudzími ľuďmi a bolo divné, že som vôbec pozvala pozvanie na nákupy s niekým takým ako ma tam čakal.

Preniesla som sa cez to asi včera večer, keď som si uvedomila, že je neskoro cúvnuť. A čakajú ma horšie veci ako toto. Napríklad na budúci týždeň ten obed s novým nápadníkom mojej mami. Nemohla som na to myslieť, bolo to nechutné a strašne zlé. Cítila som z toho iba samé negatívne veci a nevidel a v tom zmysel, ktorý by pokrýval celú túto frašku, možno to bol nejaký vtip alebo tak.

„Na," podal mi James bielu obálku a ja som ju otvorila ostrým nechtom. Hneď som nasadila nechápavý výraz.

„Načo tie peniaze?"

„Clarissa je jedna z vysoko postavených dám v čiernom svete, či ako ti to popísať ako spisovateľke s takou slovnou zásobou," uťahoval si zo mňa a ja som prevrátila očami. S Jamesom som si rozumela, no niekedy mal zvláštne nálady a nechápala som ho a cítila sa nesvoj. Inak všetko klapalo ako švajčiarske hodinky. „Ona si pod nákupmi myslí kompletné vykúpenie centra. Toto nie je pre ňu dostatočne veľké centrum. Nakupuje v mestách ako je Miláno a Paríž. A tu chodí iba do luxusných obchodov. Harry trval na tom, nech si vezmeš tie peniaze a tú kreditku."

„Kreditku?!" zvolala som a nazrela znova dnu. Naozaj tam bola, dokonalá, čierna a lesklá.

„Presne. Môžeš kúpiť čokoľvek. Veselé Vianoce," zazubil sa a ja som neveriaco otvárala a zatvárala ústa.

„Nemôžem," povedala som a položila to na palubnú dosku.

„Musíš, Harry sa zasa neštve a kto ho bude upokojovať? Jediný kto to dokáže si ty a ty budeš tiež pekne naštvaná a to bude ako dve Gozzily, ktoré sa snažia navzájom zabiť svojim hrôzostrašným krikom.

„Nie."

„Nenechaj ma prosiť ťa. Zober to. Uvidíš, že sa ti to bude hodiť. Uvidíš niečo pekné a budeš to chcieť, prípadne do teba bude dobiedzať Clarissa a uvidíš, že sa ti to zíde."

Povzdychla som sa s vytiahla peňaženku, kde som si schovala aj peniaze aj kreditku. Priam mi vypaľovala dieru do peňaženky. Strašný pocit.

Zvyšok cesty sa ma James snažil presvedčiť, že to nebude strašné a snažil sa ma ešte rozveseliť, čo ma iba viac zakopávalo pod zem. Nedokázala som sa nadýchnuť, mala som pocit, že sa udusím v hline a budem iba lapať po dychu ale moje pľúca sa zmenšujú a som uväznená....

V momente ako som vkročila do obchodného centra sa na mňa hodila Clarissa a ten pocit dosiahol vrchol. Srdce mi búšilo adrenalínom, keď som zbadala, že aj ona má (dokonca dvoch!) bodyguardov, ktorý sa netvárili príliš prívetivo.

„To je tak skvelé, že si prišla," usmiala sa na mňa. „Myslela som, že by som zavolala kamošky, aby si sa spoznala s viacerými ľuďmi z našich kruhov."

V duchu som vyšilovala ako blázon, ale navonok som sa len usmiala. „Vážne a kde sú?"

„No, povedala som si, že by to na prvý krát bolo asi moc, takže sme tu len my dve," šťastne zatlieskala. „Čo myslíš, čo by sme mali najskôr spraviť?" opýtala sa ma a chcela som otvoriť ústa, že som zatiaľ nemala v ústach ani jablko, keď som si uvedomila, že to bola len rečnícka otázka, pretože si svoju pažu zakliesnila do mojej a zavesená na mňa ma viedla hlbšie do centra. „Mohli by sme ísť na manikúru, čo na to hovoríš?" spýtala sa a zodvihla moju nenalakovanú ruku. „Áno, tým začneme," usmiala sa a viedla ma k eskalátorom. Jeden jej ochrankách šiel pred nás, James bol dva metre za nami a jej druhý ochrankár sa pohyboval ďalej od nás a prehliadal okolie.

„Úplne skvelý nápad," usmiala som sa a nechala sa viesť, zatiaľ čo rozprávala o tom, že sa pozná s nejakou Charlotte, ktorá vlastní salón a je to jediný salón naokolo do ktorého by v pohode šla bez problémov, bez obáv, že niečo chytí. Musela som nad tým pretočiť očami, ale bolo to aj dobré, pretože som sa nemusela zaoberať tým, čo hovorila. Len som predstierala úsmev, sem-tam prikývla či niečo povedala.

Hneď ako sme vstúpili do salóna, nás privítala usmievavá vysoká a štíhla ako lata hrdzavovláska, ktorá sa usmievala tak široko, že by ju to malo bolieť. Okamžite si vleteli s Clarissou do náručia a vymenili si vzdušné bozky.

„Zlatko, som rada, že ťa tu vidím, už som si hovorila, že ťa snáď uniesli," žartovala tá ženy Clarissine ruky a zovrela ich v dlaniach.

„Aj ja ťa veľmi rada vidím," trošku poklesla v kolenách, akoby sa chystala podskočiť a naklonila hlavu nabok. „Charlotte, priniesla som ti zákazníka. To je Una," ukázala na mňa a kývla mi hlavou, aby som šla bližšie.

Vystrela som ruku, no ona ma namiesto toho, aby mi ňou potriasla, vtiahla do objatia. „Rada ťa spoznávam, Una," usmiala sa a odtiahla sa na dĺžku jej rúk. Pozrela sa na Clarissu, späť na mňa a potom na ňu. „Počkať. To je..."

„Ona," prikývla Clarissa a vo mne sa ozval strach.

„Uniká mi niečo?"

„Samozrejme že nie," mávla rukou Charlotte. „Len sa o tebe dosť hovorí. Clarissa tiež nemohla prestať o tebe rozprávať. Musíš mi povedať ako to, že si zbalila niekoho takéh kalibru ako je Harry. Zatiaľ sa to nikomu nepodarilo."

„Ehm... Šťastie, myslím," nervózne som sa zasmiala a obe sa pridali do smiechu.

„Necháš si ten trik pre seba, jasné, chápeme. Takže, čo to bude dámy?" Charlotte ma zachránila od konverzácie, ktorej som sa obávala najviac.

„Potrebujem niečo s nechtami," so zúfalým hlasom povedala Clarissa, prehodila vlasy a znela akoby to bola úplná katastrofa. Akože, aj mne niekedy príde smutné, že si zlomím necht, ale nie je to tak strašné, ako že deti v Afrike nevedia, čo by mali zjesť a bohatí ľudia sa starajú iba o seba.

Charlotte na nás kývla a posadila nás do kresla. Privolala dve pracovníčky a ospravedlnila sa, že si niečo potrebuje vybaviť v kancelárií. Zdalo sa, že Clarissa je v salóne už známa, pretože každý k nej bol milý a poznala meno a možno aj rodokmeň každého pracovníka. Čo bolo od nej milé, pretože od niekoho ako je ona, by som si nemyslela, že si bude pamätať mená niekoho kto jej robí nechty, neočakávané.

Ako manikúra pokračovala, každý naoko sa rozprával, iba ja som bola zmĺknutá a nerozprávala som. Každopádne to možno bolo aj dobre, pretože to dievča mohlo mať tak dvadsať a rozhodne vyzerala, že je rada, že si konečne nemusí otvárať ústa a riešiť niekoho problémy. Myslím, že ženy tu nechodia iba preto, lebo chcú mať dokonale nádherné nechty, make-up alebo vlasy. Ide aj o to, že keď má niektorá z nich problém, chce to rozoberať stále dokola a poznať názor každého, aj keď si to neuvedomuje. Aj ja som mala nutkanie sa opýtať, čo si o celej situácii, v ktorej som, myslí, ale to nebolo možné, keďže to bolo protizákonné a nechcela som sa správať ako nejaká mrcha. Plus, bolo jasné, že jediné, čo by mi povedala by bolo, že som poriadne v sračkách.

Deň ubiehal smrtiaco pomalým tempom a chcela som sa zastreliť. Tiahla ma snáď po každom luxusnom obchode a ja som zatiaľ zaplatila iba za tú manikúru. Zistila som, že tie peniaze mi možno aj boli dobré, ale zvyšok som mienila vrátiť. No to za čo by som vraždila, bol len jeden nechutne mastný hamburger, pretože som umierala hladom a dehydratáciou.

„Ešte si si nič nekúpila," Clarissa znela smutne a aj keď som ju nepoznala, mala som citlivé srdce na smutných ľudí.

„Ja nie som na nakupovanie v drahých obchodoch. Je mi jedno z akého obchodu to bude, ak mi to sekne."

„Och." Jednoduché a pri to tak veľmi to napovedalo tomu, čo teraz príde. „Takže ty si neni s Harrym iba pre peniaze?" opýtala sa ma a nečakala na odpoveď. „Aha, poďme tam, chcem si dať kávu," ťahala ma dnu do Starbucks a keďže nebola (prekvapujúco) fronta, sme boli čoskoro hotové. Už som si vydýchla, že nebudem musieť odpovedať a dala som si opatrný hlt z horúceho nápoja, keď to znova vytiahla. „Tak?"

„No. Nie, prečo by som mala? Chcem tým povedať, už bolo divné, že sme sa stretli tak, ako sme sa stretli."

„Vážne?" spýtala sa a sadla si za stôl a prekrížila nohy. Ochrankári stáli po blízku a jeden z nich držal všetké tie tašky. Úprimne som ho ľutovala.

„V celku nie."

„Ako ste sa teda zoznámili? Ešte som o tom nepočula. Viem, že sa šírili nejaké klebety, ale to sa zvykne, chápeš ako to chodí v tomto svete," mávla rukou akoby sme boli dôverne známe kamarátky. Teraz vypadala ešte väčšmi ako nejaká zlatokopka a človek s vymytým mozgom, no za ten čas som si všimla aj tie plusy. Nebola až taká vygumovaná ako by sa na prvý pohľad zdalo. Bola príjemná a prijateľská. Len jej išlo príliš o peniaze a klebety.

„Bola som na jednej študentskej párty a vracala som sa z nej, pretože som mala strašný zabiják v hlave. V parku som videla postavy a chcela som sa prizrieť bližšie, keďže som vždy bola zvedavá. Dosť dlho som to potom ľutovala, pretože to vlastne bol Harryho biznis a výmena neprebehla pravdepodobne podľa plánov a začala sa prestrelka. Jeden chlap ma napadol a zranil ma. A nikdy predtým, predtým ako som spoznala Harryho, by som nepovedala, že budem vďačná za to, že posledné čo uvidím, bude telo mŕtveho chlapa, ktorého zabil ten pohľadný gangsterský bastard," zasmiala som sa a s mierne ružovými lícami sklonila hlavu.

„To je celkom romantické, keď si to tak zoberieš," s hlasom plným citu povedala.

„Hej," zasmiala som sa. „Tak okľukou to je sladké, že ma zachránil, aj keď to je iný druh záchrany ako by snívali ostatné dievčatá." Odmlčala som sa. „Vieš, je dobré si o tom s niekým pohovoriť. S niekým, kto si možno prešiel rovnakým a vie, aké to dokáže byť nebezpečné a aký tlak môže byť vyvinutý." Clarissa iba prikývla. „Ty s Georgom ste manželia alebo iba pár?"

Clarissa sa zrazu rozžiarila a podskočila na stoličke. „Vlastne, za chvíľu budeme manželia," zatlieskala šťastne a natiahla ku mne ruku.

S otvorenou pusou som vzala jej ruku a pozerala na ten elegantný nádherný prsteň, ktorý tam svietil. Bolo divné, že som si ho nevšimla už predtým, pretože to malo byť zjavné. Teraz, keď som o ňom vedela, mi pripadal ako obor. „Wau, ten je úžasný. Nádherný."

„Viem," prikývla. „Viem, že to možno vyzerá inak ako by malo. Každý má dojem, že som zlatokopka, pretože je odo mňa o desať rokov starší a nie je jeden z najkrajších či podobne. Vlastne, keď sa nad tým zamyslím, ani neviem prečo s ním som," zasmiala sa a ja som trošku zaváhala. „Ale to je láska. Môžeme byť rozdielni ale pri tom tak podobní. Je veľmi pozorný a galantní, vždy takí bol. Nikto mi to nikdy neuveril, že ho skutočne milujem, ale poviem ti, že kvôli čomu inak by som s ním bola. Nepatrí medzi najkrajších, viem to. No podľa mňa je krásny a úžasný. Peniaze sú vlastne iba doplnok. Je to niečo, čo dokáže zaplniť to, že niekedy celé noci nie je doma ale pracuje a ja sa o neho bojím. Pozri, som dosť stará na to, aby som sa usadila. A teraz mám konečne dôvod. Jeho," usmiala sa a ja som sa dojato usmiala späť.

Ich príbeh bol úžasný. Nikdy by som ju tak nevnímala, pokiaľ mi to nepovedala. Stále som si nebola istá, či iba nežartovala a všetko to neboli iba kraviny, ktoré mi chcela napučiť do hlavy, aby vypadala štýlovejšie. Ale ak to bola pravda, bolo to naozaj dojemné. A veľmi.

Vlastne som si nevedela predstaviť ako by som reagovala ja, kebyže Harry nechodí domov a ja na neho čakám v posteli. Technicky na neho ani nemôžem čakať v posteli a neviem čo po nociach robí. Bolo to divné. Jej príbeh bol podobný mne a Harrymu. Obaja sme boli rozdielny, no niečo ma k nemu priťahovalo tak silno, že to pripadalo ako magické kúzlo.

„To je sladké. Ako ste sa spoznali?"

„Bolo to vlastne na ulici. Ja som si kupovala kávu, presne túto," ukázala na svoj nápoj a usmiala sa. „On šiel v aute a keďže pršalo, cesta bola mokrá a keď auto prechádzalo okolo mňa, narazilo na mláku a vodu a celú ofŕkalo. Bola som poriadne naštvaná a začala som zúriť, dokonca zastavil a jeho ochrankách sa prišiel ospravedlňovať," začala sa smiať. „Bolo to celkom zábavné, keď si na to spomeniem. Potom vystúpil on a musel zniesť celkom dobrý počet mojich nadávok. Ako ospravedlnenie mi ponúkol večeru, no ja som odmietla. Ponúkol mi jazdu autom až domov, no ja som odmietla tiež a nahnevane a oduto som kráčala po chodníku až domov. O týždeň som ho v tej istej kaviarni zbadala ako si kupoval kávu. Spýtal sa ma, či mám pre neho ešte nejakú zásobu nadávok," zasmiala sa. „Odpovedala som, že mi už došli nové, ale že mu môžem zopakovať tie staré. Trošku sme sa zarozprávali a on ma znova pozval na večeru. Tak to začalo."

„To je ešte sladšie," zopakovala som s primitívnym úsmevom na tvári. „Naozaj to je sladké. Osud."

„Vlastne mi povedal, že do tej kaviarne chodil až pokiaľ ma nestretol. Čo je tiež celkom romantické," zasmiala sa. „Fajn," povedala a postavila sa. „Poďme nakupovať, aj ty si niečo musíš kúpiť. Aj keby som kvôli tomu musela vstúpiť do nejakého strašného obchodu, niečo si kúpiť musíš," pohrozila mi prstom a vyhodila pohár od kávy do koša. Ja som nasledovala jej príklad a znova sa prešli po obchoďáku.

Aj keď jej trvalo dlhšie, kým som ju prehovorila, šla so mnou aj do H&M. Prešli sme aj Camaieu, Guess, Toma Tailora a Mango. Nakoniec som musela použiť aj Harryho kreditku, no v duchu sa zaprisahala, že mu to vrátim, aj keby to mala byť tá posledná vec. Keď som ale videla tie šaty, musela som ich mať. Našťastie som odmietala celý čas ísť do Victoria's Secret, pretože som nechcela vidieť, ako by sa tváril Harry, kebyže zistil, že som tam niečo kúpila. Aj keď sa mi páčila predstava, že to chce na mne vidieť, nemohla som to urobiť.

Práve sme boli v Mangu a ja som bola príliš zaujatá nádhernými leopardími topánkami, keď som začula hlboký, strašidelne známy hlas.

„Zdravím vás, Una," ozval sa a ja som sa otočila, len aby som videla jeho tvár. Čierne vlasy mu stáli a mal upravené stnisko, po boku mal svoju nádhernú ženu Maríu.

„Zdravím, Paul, María," usmiala som sa na nich. „Vyrazili ste si von?" snažila som sa utľapkať situáciu, no zdalo sa, že Clarissa po prvý raz bola neochotná prehovoriť.

„Ahoj, Una," vymenila si so mnou vzdušné bozky María. Na sebe mala slušivý tmavomodrý kostým a on čierny, na mieru ušitý, oblek. Spolu vyzerali ako dokonalý podnikateľský pár. Vlastne, on bol niečo ako podnikateľ.

„Áno, dá sa tak povedať," ozval sa Paul. Nemohla som z mysle spustiť desivý výraz, ktorý mal, keď sme spolu tancovali a on ma prakticky vypočúval. Vtedy mi pripadal ako desivý gentleman, podobný môjmu otcovi. Teraz so strapatými vlasmi a strniskom vypadal desivejšie. „Kde máš Harryho."

„Vyšla som si s kamarátkou na nákupy," povedala som a Clarissa vyzerala, akoby sa chcela prepadnúť. Rozhodla som sa ju z toho vynechať. Začínala som ju mať rada a nechcela som, aby sa cítila nepohodlne v prítomnosti Paula, pretože som koniec-koncov, bola na tom rovnako. „Ale darí sa mu skvele. Naposledy som ho videla včera a vypadal, že ma naponáhlo. Biznis, predpokladám," usmiala som sa slušne. „Nechcem byť nezdvorilá, ale asi budeme musieť ísť, je milé, že som vás mohla vidieť."

„Prečo teda neprídete s Harrym na návštevu?" opýtala sa nadšene María a ja som v duchu umrela.

„Presne, príďte," prikývol Paul s tou desivou iskrou v očiach.

„J-ja som si neni istá, či už niečo neplánoval Harry. Neviem, aký má na to názor on, možno má prácu, navyše mám v nedeľu plány ja."

„Tak v sobotu, nenechaj sa prosiť. Nechcem na teba tlačiť, ale bolo by úžasné ťa spoznať," María sa usmiala svojim tristovoltovým úsmevom a ja som jej venovala falošný úsmev, čo museli prekuknúť.

„Bolo by to fajn, ale naozaj neviem."

„Tak mu zavolaj," navrhol Paul.

Sakra, nemala som na neho číslo, čo bolo ešte horšie, ako som predpokladala. Premýšľala som, poriadne som premýšľala. Obzrela som sa a videla, ako stojí dva metre od nás James. Kývla som mu hlavou. „Daj mi telefón," nastavila som mu ruku a očami zablúdila k jeho vrecku na džínach. „Tvoj," dodala som a on mi váhavo podal telefón. V kontaktoch som pohľadala Harryho číslo a vytočila.

Prosím, nezdvihni to. Nezdvihni to. Nezdvíhaj. NIE.....

„Áno?" Sakra.

„Ahoj, zlato," usmiala som sa, aby to znelo presvedčivejšie.

„Kto...?"

„To som ja, Una, láska," zasmiala som sa. „Volám ti z ochrankárovho telefónu, pretože sa mi vybil ten môj."

„Je všetko v poriadku?" nepresvedčeným hlasom sa opýtal a chcela som vykríknuť, že nič nie je okey.

„Hádaj koho som stretla."

„Och, do prdele."

„Paula a Maríu..."

„Robíš si srandu."

„...a María nás pozvala k nej na večeru."

„Kurva!"

„V sobotu. Na budúci týždeň. Chcela som sa opýtať, či nemáme niečo na ten deň naplánované, pretože ak nie, tak by sme mohli prijať pozvanie. Čakajú hneď tu vedľa mňa," dodala som, aby neskúšal zakričať, že si snáď musí drahý Pánbožko z nás robiť totálnu piču.

„Pozorne ma počúvaj," potichu hovoril. Na chvíľku som sa rozplývala nad tým, ako dobre znie jeho hlas v telefóne, ale hneď som to zamietla. „Musíš to prijať. Ak by si to neprijala, bolo by to podozrivé." Rovnako ako to nakupovanie, chcela som mu povedať, no nemohla som. „Takže dohodni čas."

„Samozrejme, zlato. Maj sa," dokončila som a zložila. Ako som sa otočila, všetka pozornosť bola na mne. Ochrankári, Clarissa, María a Paul, všetci ma sledovali a čakali čo poviem. V Paulovom výraze som videla niečo ako osobnú výhru, ale netušila som prečo. „Nemáme nič v pláne. O koľkej?"

María sa rozžiarila. „O siedmej to bude skvelé. Myslím si, že Harry vie, kde bývame. A keďže už musíte ísť, majte sa," otočila sa aj na Clarissu a ona slušne odzdravila a rýchlo sme sa odtiaľ pakovali.

„Z toho páru mám zimomriavky," zašepkala Clarissa, keď sme boli vonku z obchodu a mierili sme inam.

„María je príjemná, ale radšej by som plávala so žralokmi ako byť poblízku toho Paula. Prečo ich nemáš rada? Nepoznáš ich?"

„Poznajú sa s Georgom, ale nemám nejaký vyvinutý vzťah. Obzvlášť ja."

„Fajn," povedala som a išli sme okolo nejakej reštaurácie, keď mi zaškvŕkalo v žalúdku. „Poďme niečo zjesť, umieram hladom."

***

„Prepáč za to, že si sa s nimi musela stretnúť," usmiala som sa na Clarissu. „Úžasné, si s niekým pohovoriť bez toho, aby som si dávala pozor, či prezradím kto Harry je. Niekedy si to zopakujeme," usmiala sa Clarissa a prikývla. Objali sme sa a rozlúčili sa aj s jej bodyguardmi,ktorí boli priam ovešaný taškami. Obávala som sa, že keby ich niekto napadol, kým by vytiahli zbrane spomedzi tých tašiek, všetci by boli mŕtvi.

„Príjemné nákupy?" spýtal sa za mnou James a ja som podskočila.

„Hej," vydýchla som, pretože som skoro dostala inkfart. „Pokiaľ si nepočul o tej odpornej sobotňajšej večeri, tak ti to oznamuje ešte raz. Teraz by ti to mohlo dopnúť," prevrátila som očami.

„Mimo toho si sa ale trošku odviazala," zasmial sa a pozdvihol tašky v jeho rukách.

„Nechala som sa možno trošku uniesť," pokrčila som plecami, no šklbalo mi kútikmi úst. „Ale už poď," ťahala som ho k jeho autu, no on pokrútil hlavou a viedol ma na druhú stranu parkoviska. „Kam to ideme?" opýtala som sa ho.

„Harry mi písal, že ťa vyzdvihne a odvezie domov." Zlostne som zafučala. Úprimne, to bola posledná vec, ktorú som potrebovala. Byť v jeho aute sama. Mohla to byť blížiaca sa katastrofa, ako som s tým počítala.

Takisto ma zaujímalo, či James vie o tom, že toto je len veľká fraška, nebola som si istá, kto to vie a kto nie. Stále som na to zabúdala a trebalo by ma asi tresnúť poriadne po hlave, aby sa mi prebrali mozgové bunky, ktoré si tam len tak nečinne ležali a nič nerobili.

Nechala som sa viesť k jeho autu a v duchu stále preberala možnosti scenára, ktorý nastane. S približujúcou sa diaľkou som videla Harryho elegantné čierne auto. Musel sedieť v aute, pretože som ho nikde naokolo nevidela.

Niekto ma schytil zozadu a ja som vystrašene skríkla a mysľou sa vrátila na hodiny sebaobrany, na ktorej som veľakrát dostávala na frak. Srdce sa mi divoko rozbúšilo a spomenula som si na Harryho a Ryana, čo by urobili oni?

Moje ruky už chceli vyštartovať a snažiť sa brániť, keď ma objala korenistá vôňa spojená s parfumom a mužským sprchovým gélom. Otočila som sa a vydýchla si úľavou, pretože to bol iba Harry.

„Bože, si idiot. Vieš ako som sa zľakla?" obvinila som ho a ruku si položila na srdce. Zhlboka som nasávala dych a hneď ho vydychovala. Síce som úspešne prežila srdcovú príhodu a žiadny zločinec za mnou nebol... no, jeden zločinec za mnou bol. A práve ten ma znervózňoval možno ešte viac ako potenciálny útočník.

„Aj ja ťa rád vidím," pristúpil bližšie a rukou ma objal okolo pásu a pritiahol si ma k sebe až na doraz. Zalapala som po dychu a hrudník bol zrazu príliš tesný, akoby sa mi pľúca stále zväčšovali a zväčšovali. „Ako sa ti nakupovalo?" zašepkal mi tesne pod uchom a pobozkal ma tam.

Jednu ruku som mu položila na predlaktie a druhou ho schmatla za ľavé rebrá a silno ho stisla. Na tele mi vyvstala husia koža a cítila sa mimo vesmír, až som zabudla, že sa niečo pýtal. Neexistovalo nič iné ako jeho teplé pery prechádzajúce po tenkej koži pod mojim pravým uchom.

„Tak?" podpichol ma. „Ako bolo na nákupoch."

„Hmm...," zahmkala som so zavretými očami a prihlúpym výrazom. Realita na mňa dorazila skoro a odtiahla som sa. „Tá kreditka bola podraz, o tom sa porozprávame potom," zúžila som na neho oči. „Teraz, prosím, už poď. Chcem prísť k mame načas," pozdvihla som obočie a on si so vzdychom prešiel cez vlasy a viedol ma k jeho autu.

Ako zvyčajne mi otvoril dvere, zatiaľ čo dávala James na zadné sedadlo všetko, čo som si kúpila. Určite som sa predtým v Clarisse mýlila, pretože aj keď bola otravná a neustále rozprávala, mala isté kúzlo. Správala sa priateľsky a aj napriek nulovým očakávaniam sme si docela sadli, hádam.

Harry nastúpil o auta a pripútal si pás. „Čo presne sa ti nepáčilo na tej kreditke?" začal, akoby len tak medzi rečou.

„To ako vážne?" zasmiala som sa. „Väčšinou nerád hovoríš, keď šoféruješ, musíme dnes urobiť výnimku? Nič v zlom, ale rada by som mlčala." Nebola to pravda, chcela som sa rozprávať o všetkom možnom, len aby som počula jeho hlboký chrapľavý hlas, ktorý bol tak úžasný, až ma to niekedy bolelo.

„Myslím to vážne, čo na tom bolo zlé?"

Nechovaj sa ako idiot, pomyslela som si. „Tie peniaze a aj tá kreditka boli príliš. Dokážem si veci sama zaplatiť, takže ti to potom všetko vrátim."

„Nebuď hlúpa, prečo by si mi mala vracať peniaze?" s vyšším hlasom povedal a vo mne sa prebudilo kúsok zlosti.

„Pretože si potom pripadám ako nejaká ďalšia štetka v tvojom živote."

Prekvapene na mňa pozrel až zabudol kukať aj na cestu. „Čože?!" prakticky skričal. „Nikdy som nijakej štetke, ako ty hovoríš, nekúpil nič, pretože ma nezaujímali."

„Vieš, to sa cítim lepšie, keď som prvá štetka, ktorej si niečo kúpil. Je to bremeno, ktoré mi teraz odpadlo z pliec," ironicky som podotkla a zapozerala sa von oknom. Nechcela som vidieť ako sa tváril. Pretože som vedela, že to iba kamufláž. Možno sa bude tváriť previnilo, dokonca aj zranene, ale nie je to nič iné ako trik, pretože som ho nezaujímala. Mali sme obchod a on ako dobrý obchodník vedel dodržať pravidlá. Aspoň som dúfala, že ich dokáže udržiavať, pretože ja som toho sama nebola schopná.

„Pozri na mňa," prikázal mi a ja som vzdorovito zodvihla hlavu a hľadela ďalej von oknom bez jediného obzretia. Iba by ma to zoslabilo. Aj napriek všetkých sračkám, do ktorých som sa dostala by ma to oslabilo, vždy ma dokázal odzbrojiť a myslela som, že ani nevedel ako. To ma na tom štvalo asi najviac.

„Pozri. Sa. Na. Mňa."

„Nie," zamrmlala som a zistila som, že mám odutú spodnú peru. Pripadala som si ako školáčka. Taká, ktorá je urážlivá na všetko aj keď nemala dôvod. A nebola som natoľko objektívna, aby som posúdila, či je to dostatočný dôvod na to, aby som sa odula.

„Pozri," povedal tichšie až som mala chuť vidieť ako sa tvári. Skoro som sa otočila. Skoro. „Prosím," dodal a ja som si povzdychla a otočila sa.

„Čo je?" s očami na radiacej páke som sa ho opýtala.

„Ty nie si štetka a ani ňou nebudeš, si to najlepšie, čo som kedy stretol," prekvapil ma svojimi slovami.

„Ja mám iný pocit."

„Tak to máš zlý pocit," trval na svojom.

„Prečo by si povedal dobrovoľne niečo ako toto?"

„Ja neviem, napríklad, pretože to je pravda?" pozdvihol pobavene obočie, no v očiach sa mu nezračil ten istý druh pobavenia. „Mám dôvod to hovoriť, len ty si príliš zaslepená."

„Tak teraz som už úplne mimo," zafrflala som a zazerala von oknom, sledujúc scenériu, ktorá bola čoraz bližšie k môjmu domu.

„Povzdychol si a vrátil sa späť k šoférovaniu. „Vidíš, o tomto hovorím. Si čoraz viac slepá. Zaujímalo by ma, či to robíš naschvál, alebo nie."

Pozorne som si ho premerala a pocítila, že hovorí pravdu, čo na druhej strane dávalo ešte menší zmysel. Prečo mi to robil? Cítila som sa byť tak zbytočná a hlúpa, keď išlo o neho. Nevedela som ako si počať.

„Nemám čo vidieť. Aj keby som rozumela tomu, čo hovoríš."

Zaťal zuby a neokomentoval viac tému. Sledovala som ho ako napäto a zadumane šoféroval až kým nezastavil pred mojim domom. Naklonila som sa cez palubné dosku a sledovala, ako pomaly zapadajúce slnko mení farbu naokolo. Scenéria sa pomaly menila a tmavla. Obloha menila sýte svieže farby na tajomné temné tóny, ktoré ma priťahovali ešte viac. Možno tou tajomnosťou, temnotou a nepredvídateľnosťou. Presne akoby to bolo Harryho dvojča.

Harry mal svoje dni. Bohužiaľ, „jeho dni" boli dni, keď mal dobrú náladu. Inak bol drzý a odporný. Alebo ma ignoroval. Alebo obe možnosti, pochopiteľne splývali v jedno. Aj pre to bol pre mňa záhadou a chcela som o ňom vedieť prvé aj posledné.

„Je mi ľúto, že budeš musieť ísť so mnou na tú večeru." Jeho hlas znel naozaj kajúcne a mal stále zamračený výraz, oči upreté na čelné z sklo, z čoho som usudzovala, že bol myšlienkami inde.

„Nič sa mi tam nestane," snažila som sa ho upokojiť. Vlastne som nemala ani tucha prečo. Proste som mala nutkanie ho utešiť a povedať, že všetko bude v poriadku.

S pochybami som položila ruku na jeho rameno. Pôvodne som nezamýšľala urobiť fyzický kontakt, ale tu som bola, premýšľajúc zrazu, či nemám rukou zísť nižšie na stehno.

Prekvapene s rozšírenými smaragdovými očami na mňa pozrel, pery pootvorené, volali ma k sebe neviditeľnou príťažlivou silou ako magnet. V mysli som zas a znova cítila každú popraskanú časť tých pier, dokonalých ružových a napriek všetkému teplých a hebkých. „Nedovolíš nikomu, aby mi ublížil," so stopercentnou istotou som prekvapila nás oboch.

„Nikdy by som nechcel, aby sa ti niečo stalo," na čele sa mu medzi očami utvorila ryha z toho ako sa mračil. „Ale bojím sa, že ťa nebudem vedieť ochrániť."

Zrazu som nevidela len tak hocakého muža. Videla som všetko, čo mi doposiaľ nechal pozorovateľné a všetko, čo odkryl teraz. Bol to z časti ten drsný, nebezpečný chlapík, čo mi robil starosti a vrásky na čele. Teraz však ukázal niečo viac – svoje city. To, že ich vlastnil a že ich cítil, len ich skrýval pred každým a možno aj pred sebou.

Bolo to neskutočné zistenie, pripadala som si ako z inej planéty. Nechápala som, ako môže byť niekto tak nečitateľný, keď je to v skutočnosti hurikán. Mať kamennú tvár celý deň sedem dní v týždni muselo byť vyčerpávajúcejšie ako fakt, málo spí a je.

„Nechcem, aby si sa o mňa bál. Nemusíš..." snažila som sa.

„Nemusím? Ja chcem! A v celkovom dôsledku. Musím," zvýšil hlas a ja som cukla telom a rukou. Spozoroval to a zasmial sa. Cítila som z neho zúfalstvo a nepochopenie. Naozaj som ho chcela pochopiť, ale nejakým spôsobom to proste nešlo. Neviem prečo. Mala som blok v mysli a premýšľala som o tom tak úpenlivo, že som nemala snáď ani potuchy, čo sa dialo naokolo.

„Nemusíš. Ja si o teba robím starosti." Rozum nepokrýval aj premýšľanie o tom, čo som hovorila. Otvárala som ústa a slová padali, samostatne nič neznamenali. Boli iba hláskami a slabikami. No v jednej vete, ktorú som povedala v tomto momente niekomu, ako je Harry, to znamenalo viac ako dvojstranová esej.

„Prečo?" slabým hlasom sa ma opýtal.

„Pretože..." napadlo ma milión dôvodov. Každý z nich dával a nedával význam. „Pretože nespíš a neješ."

„Ale prečo ťa to zaujíma?" dostal ma. Dokázal ma vyviesť z rovnováhy. A bola to otázka za milión.

Kiežby som to vedela, pomyslela som si.

„Záleží na tom prečo?" pozdvihla som obočie.

„Áno, sakra, záleží."

„A prečo ja nie som štetka?" vrátila som mu. Logika šla nabok a ja som robila všetko pre to, aby som nemusela odpovedať. Nebolo možné, aby som tento krát prehrala. Musela som všetko hrať aj pred sebou samou, lebo by som inak nepremýšľala o veciach, ktoré k jednoduchému obchodu, ako bol tento, nepatria.

Harry podľa mojich očakávaní ostal ticho a ja som polohlasne zakliala a vystúpila. Vzala som si tašky a snažila sa dostať k dverám skôr, ako znova niečo v jeho hlave zaskratuje s urobí niečo nepredvídateľné.

A vážne, už keď som mala v rukách kľučku, Harry otvoril dvere na aute a zvolal moje meno. Zahryzla som sa do pery a snažila sa utíšiť svoje rozbúrené jadro. Každú chvíľu mohlo niečo vypadnúť z mojich úst, nefiltrované a nerozumné. Pravda. Lož. Mohla som ukázať na tvári svoje skutočné zmätené pocity. Starosti. Paniku. Slzy.

„Una!" s rukou ešte stále na kľučke som sa so sklonenou hlavou otočila. Na odpoveď som zahmkala a čakala na sled udalostí, ktorý bude nasledovať.

Už bol tak blízko, že som videla špičky jeho elegantných topánok. „Pozri sa na mňa." Zodvihla som sa, stále so sklopenou tvárou. Mohla som ho uctievať. Rozhodne vyzeral ako nejaký poloboh, minimálne. V mysli sa mi utvorila veta, ktorú som stále zakopávala pod zem: Páči sa mi.

A tieto jednoduché tri slová zmenili všetko. Nemohla som byť v jeho blízkosti bez toho, aby som neumierala túžbou siahnuť na jeho tvrdé línie brady a zlaté líčka s jamkami. A to som ich ani nevyslovila. Bála som sa to vysloviť, pretože by som všetko pokašľala. Musela som to znova ťapnúť lopatou po hlave a zakopať pod hladinu môjho vedomia.

Ako mohla jedna veta urobiť taký bordel v hlave a obrátiť celý svet naruby? Asi jednoducho.

„Čo chceš, aby som urobil?" Momentálne som umierala túžbou ho pobozkať, ale nemohla som. To bolo v zakázanej oblasti. „Budem jesť a spať ak ťa to spraví šťastnejšou a budeš sa cítiť lepšie. Aj keď nechápem prečo. Urobím to."

V jeho hlase bolo niečo, čo ma nútilo usmievať sa. Na tvári som mala hlúpy šťastný úsmev.

„Ak by si mala takýto úsmev zakaždým, keď ťa vidím," nedopovedal, no nemusel. S povzdychol si oprel čelo o moje a pocítila som ďalší jeho mentolový výdych s vôňou whiskey. Škorica ma zašteklila v nose a pevne som k sebe pritisla obe viečka, snažiť sa mentálne prehĺbiť moment. Jeho ruka jemne rozpustila moje vlasy a prečesala ich. Váha ruky však ostala vzadu na hlave, zapletená do mojich hnedých hustých vlasov.

„Tento úsmev je ľahké vyčariť, keď si nablízku." Slová sa mi rinuli z úst a nemohla ich zastaviť. Svojím spôsobom som ich nechcela zastaviť, pretože tie slová skrývali viac pravdy ako bolo vidno. Priveľa pravdy o ktorej on nemal ani šajnu.

Ústa mi zahalil teplý dych toho princa v čiernom obrnenom aute. Tašky mi vypadli z ruky a spadni s tichým žuchnutím na zem, ruky sa mi ovinuli okolo jeho tela. Oprel ma o stenu domu a zaklonila som hlavu, čím som prerušila bozkávanie.

On si však namiesto toho, aby sa vrátil späť k perám, našiel cestu dole po mojom krku a šteklil ma tými motýlími bozkami. Vyhupla som sa na neho a omotala pevne nohy okolo jeho štíhleho pása. Bolo mi fuk, či by niekto šiel okolo a uvidel by nás v tejto, pre mňa veľmi príjemnej, ale zato pre verejnosť pohoršujúcej situácií. Ale jebať na spoločnosť, ja som si to užívala.

Vo vnútri sa mi rozpálil oheň a putoval postupne do celého tela, cítila som sa, akoby mi vnútro spaľovali plamene – žlté, červené a tak horúce ako ten najletnejší teplý deň v roku. Rukami som sa maznala v jeho dokonalých vlasoch zafixovaných jeho typickým lakom na vlasy, aby mu držal ten jeho úžasný účes, z ktorého som bláznila, presne ako z neho celého. Ústami som ho pobozkala južne od ušného lalôčika a slastne vzdychla do jeho ucha, dúfajúc, že to znelo ako-tak vzrušujúco.

O jeho odpoveď som sa nemusela báť, veľkou rukou ma pridržiaval na stehne, aby som nespala a krúživými, mylne pokojnými pohybmi mi ho celé hladil. Zubami okúsil moju kľúčnu kosť, len jemne, aby mi neublížil, ale natoľko silno, aby som ho ucítila a nechtami sa zaryla do jeho chrbta.

V ten intenzívny moment som to takmer nevydržala a potrebovala som niečo urobiť - čokoľvek, len aby som sa uvoľnila. Zvieranie v mojom vnútri bolo strašné a pokožka mi horela oproti jeho. „Harry," zašepkala som. Musela som prestať, kým bol čas.

„Una," zašepkal. „Aaah," vzdychol mi do krku a z toho zvuku sa mi točila hlava viac ako po alkohole. V ústach sa mi zároveň zbiehali slinky po celom jeho tele, a zároveň vysychalo – ako na púšti, prahnúca po vode.

„Nie," chcela som ho prerušiť, no on len zamručal a chrbát sa mi mocnejšie pritlačil o chladnú stenu domu, takže som mala aspoň malú šancu sa schladiť a premýšľa racionálne. „Nie, prestaň." Môj hlas však nebol tak pevný, ako som chcela mať. Bol zoslabený túžbou, zastretou a tak nutnou precítenia, až ma z toho bolela lebka. Milióny tupých čepelí sa mi zapichávali do hlavy, zatiaľ čo sa mi v podbrušku napäto sťahovali a napínali svaly, čakajúce Harryho telo.

„Prosím," zaprosil. „Prosím ťa o to." Jeho hlas niesol vzácnu nežnosť, ktorá bola v rozpore s jeho mocným telom, ktorým dokázal zabíjať. Myslela som na to, ako by to bolo s ním pri milovaní, či by bol rovnako dravý ako v skutočnosti, alebo nežný ako vo výnimočných situáciách, alebo hladný po mojom tele, chcúc toho stále viac.

„O čo?" hlas sa mi zlomil. Chcela som urobiť všetko. Všetko pre neho. Až som zabudla, že som pred pár sekundami chcela ujsť z tejto vášnivej chvíle.

„O viac. O čokoľvek. Nechcem ísť od teba preč. Potre-" prehltol a celý sa roztriasol. „Potrebujem ťa."

So zavretými očami som si vychutnávala doznievajúcu vibráciu tejto jednoduchej vety. Harry to vedel s vetami lepšie ako básnik alebo spisovateľ. Dokázal rozosmiať. Aj poriadne naštvať, samozrejme. No dokázal vzrušiť a dať pocit, že dokážeš byť milovaná. Vedela som, že je to klam, no ten klam bol natoľko atraktívny ako sám Harry.

„Una? Si už vonku?!" skričala moja matka a ja som od seba odstrčila Harryho takou silou, že ani ja som nevedela odkiaľ sa vzala. Prudko som dýchala, akoby som práve zabehla maratón, dokonca aj Harry bol stále roztrasený, so zelenými očami s nádychom čiernej, kvôli tmavému osvetleniu a túžbe, ktorá v ňom stále viazla.

Nenávidela som našu situáciu. Vždy nás musel niekto vyrušiť. Prečo? Sakra, dokázala by som s ním stráviť čokoľvek. Pri ňom som zabudla na problémy, pochybných ľudí, podozrivého priateľa mojej mami, výmeny názorov s mojou matkou a aj na otca. S ním som dokázala zabudnúť na všetko. Aj keď ma to zožieralo neustále v kútiku mysle a srdca, v jeho prítomnosti som bola natoľko zaujatá emóciami, že som nemala priestor premýšľať o strese, priestore, nadhľadu. Nijakého otca s blbou minulosťou a posraným životom som nemala.

Len ja, moje tlčúce srdce a Harry.

„Una?" znova prehovorila mama, stále bližšie a bližšie. Chcela som prekonať vzdialenosť medzi mnou a Harrym a dať mu posledný bozk, kým som mohla. Lebo aj naša dohoda bola na pár minút iba nepodstatnou fraškou v inom vesmíre.

„Áno, som doma!" zakričala som namiesto toho a dvere sa do troch sekúnd otvorili.

„Oh, ahoj." Mama vykoľajená hľadela na Harryho a späť na mňa. Stále som lapala po dychu. „Hm?" s otázkou jej oči zakotvili na zemi posiatou taškami. Rýchlo som kľakla a schmatla ušká všetkých tašiek. So zadržaným dychom som sa postavila a skryla sa za maminým chrbtom.

„Tak ahoj H-"

„Harry," mama sa ozvala a mala som chuť si praštiť hlavu o rám dverí. Zabuchni už tie dvere no nie? „Bol si aj ty nakupovať?"

„Ehm," odkašľal si Harry. Po prvýkrát som ho, hádam, videla bez slova, mimo slova, ktorého sa tak rád sebavedomo držal a používal proti okoliu. „Nie, nebol som. Len som ju odviezol späť. Aby sa dostala v bezpečí domov. Ulice sa teraz hemžia nebezpečenstvom." Tak to ona nemá ani tucha.

„To máš pravdu, dobre že si ju nenechal ísť samú." Usmiala sa a chtila rám dverí pripravená zavrieť dvere. „Vieš čo?" spýtala sa pred tým ako tak urobila. „V nedeľu budeme mať s Unou obed a s mojím novým priateľom..."

„Áno, Una niečo také spomínala," povedal, aj keď som si nevedela spomenúť, či som to povedala alebo improvizoval.

„Som rada. Chcela by som ťa pozvať." Úsmev sa jej rozšíril na perách, na tých jeho sa pohrával tajomný zdvorilý úsmev. „Rada by som ťa spoznala a neviem si predstaviť lepšiu príležitosť."

„Skvelé. Súhlasil by som, ale nie som si istý. Už by som chcel vziať v sobotu Unu niekam von na večeru a podobne. Neviem, či by sme to stihli." Ak by ma z toho vyvliekol, s radosťou by som spravila čokoľvek.

„Nie. Nie, môžete ísť von spolu, samozrejme. Viem, čo to je láska a chcete byť spolu, to beriem." Moje líca nabrali tú najčervenšiu farbu a hrdlo ma pálilo ako v ohni, že som nemohla ani sformulovať vetu, aby som sa bránila. Nevedela som ako. Nemohla som povedať, že to nie je môj priateľ. A ten obed? Akoby nestačilo, že tam bude jeden cudzí človek, Harry bude musieť znášať moje protivné poznámky na adresu toho neznámeho. „Len aby ste spolu dorazili na jednu, to by som snáď mohla mať už pripravený obed," s úsmevom ako aristokratická panička mama navrhovala a dych sa mi ešte viac zasekol.

„Áno. Skvelé. Dovezie vám ju v nedeľu. Už sa teším. Dovidenia. Ahoj, láska," pobozkal najskôr moju mamu na líce a potom mňa jemne na pery.

„Maj sa Harry!" zakývala mu mama a zabuchla dvere.

Ja som neodzdravila.

Nepohla sa.

Iba sa snažila zistiť, či dýcham.

Čo sa to teraz stalo?

„Si v poriadku srdiečko?"

Aká krutá otázka. Mozog sa mi nestačil spamätať z tých rýchlych zvratov udalostí. Ja opretá o stenu s Harrym pri sebe. Mama pozývajúca jeho na obed. S jej priateľom. Aká bola z neho nadšená. A nazvala nás, že prechádzame obdobím lásky. A že vedela aké to je.

Nikdy som nepremýšľala nad tým, že by možno naozaj milovala môjho otca. Bol to zkurvysyn, o tom niet pochyb. No možno nebol taký vždy. A nenašla by som lepšiu odpoveď, prečo si ho vzala, ako že ho milovala. Človek predsa robil tie najhlúpejšie, najimpulzívnejšie, najdetinskejšie a najbláznivejšie veci práve keď bol zamilovaný. Keď bol na jednej vlnovej dĺžke s niekým, ktorý bol ochotný pre neho urobiť všetko. Ale iba myšlienka toho, že ho mama mohla milovať... Bolo mi zle.

Ani skutočnosť, že ma Harry nazval láskou nepomohla. Prečo by mala? Obaja vieme, že to je len pre moju mamu a pre nič iné. On si potreboval poriadne s niekým vystreliť zo života, potreboval vzrušenie, predohru a hlavné číslo, ktoré som mu ja nikdy nemohla dať. To potešenie je jediné, čo z tohto nášho „vzťahu" vlastne ťažil. Bolo mi zle z pomyslenia, že som bola schopná urobiť takú kravinu, ako uzavrieť zmluvu s takým zadubencom ako bol on. Ale ako som povedala. Zamilovaný človek robí kraviny. A nie každý má to šťastie, že ho milujú späť.

Ten pocit, že patríte k tým úbožiakom, ktorí sú na okraji pozornosti vášho vesmíru. Blbé. Skutočné a tak realistické. Vitaj krutá realita, najradšej by som ťa kopla do gulí, kebyže nejaké máš.

„Miláčik? Una?" Ani som si neuvedomila, že mama ešte stále čakala na odpoveď.

„P-prepáč. Ale ty si ho vážne teraz pozvala na ten hlúpy obed?"

„Aký hlúpy-

„Nie! Nehovor nič!" Zriedkakedy sme sa hádali. Takmer nikdy. „Ja nechcem niekoho iného v tvojom živote!"

„Nebuď taká sebecká!" Zvolala zrazu mama a ja som o krok cúvla ranená jej slovami.

V očiach ma zaštípali slané slzy a rozkotúľali sa dole lícami. Vo vnútri sa však dial hurikán hnevu. „Čože?!"

„Miláčik. Ja- Ja som to ak nemyslela," snažila sa mama zachrániť situáciu.

„Nie! Myslela! Nemáš právo pozvať niekam Harryho! Ani ja tam nechcem ísť! Nepotrebujem zdieľať tvoju potrebu šťastnej rodinky, ktorej nič nechýba. Je to kruté. Hlavne od teba! Som sebecká! Kurva, áno! Ale čo si ty? Pokrytec," vypľula som to slovo ako jed a aj moja mama sa vytočila.

„Takto so mnou nebudeš rozprávať!" Skríkla a strelila mi facku. Bolo to vlastne prvýkrát, kedy sa ma takto dotkla. Vždy ma bil iba otec. Alebo ju. Mňa sa nedotkla, aby som nemala pocit, že sa musím báť aj jej. A pre mňa to bolo ukľudňujúce vedieť, že nech spravím čokoľvek, bude tu mama a bude ma milovať nech spravím čokoľvek. Nebude nič riešiť násilím. Doteraz.

Rukou som si zakryla neveriaco červené líce. „Prepáč," vyhabkala zo seba a aj jej sa začali tisnúť do oči slzy. Natiahla ku mne ruku, no ja som cúvla.

„Už aj ty?" Tými slovami som jej spôsobila rovnakú bolesť ako ona mne fyzicky. Vybehla som hore schodmi a počula jej dupotajúce kroky za mnou. Roztvorila som dvere na svojej izbe a zhodila tašky na zem. Dvere som zavrela a zamkla skôr ako sa k nim dostala matka a bolo počuť iba neutíchajúce búchanie na dvere.

Padla som na zadok, tvrdo, bolestne, no nevšímala som si toho. Slzy sa mi kotúľali po tvári a cítila som ako mi slané stopy štípu tvár a zanechávajú chladnú stopu. No moja tvár bola zvnútra rozhorúčená a červená, ako paradajka na grile. So vzlykmi som si vzala kufor a nahádzala do neho všetky veci, ktoré som našla. Zbalila som si zvyšné oblečenie, niektoré veci a dnešné nákupy.

Nikdy som nemala vysoké ciele. Ani som ich nemala veľa. Teraz som len chcela, aby som dokázala predĺžiť čas s Harrym. Chcela som dopísať knihu a zostať s Vans kamarátka. A chcela som zabudnúť na veci, na ktoré sa zabudnúť nedá.

No v najbližšej budúcnosti som sa chcela odsťahovať z domu a pokojne spať na ulici. Pretože ja som so svojou matkou skončila.

Stačil mi pokazený otec. Nechcela som si predstaviť, čo z nej ten jej nový priateľ urobí. A ani nechcela.

aN/ trošku dlhšia kapitola.... Pocity z Clarissy a našej dvojice?

A keď sme pri dĺžke kapitoly, nasledujúca je naozaj veľmi dlhá a skladá sa zo 6 pohľadov, preto vám dávam na výber, či chcete,a by som bola aktívna po celý týždeň a kapitolu rozstrihala na časti, alebo ju uverejnila naraz (čo neviem, či mi aj uverejní, lebo neviem, či je dĺžkový limit na W).

Komentík & Hviezdička

xo Bell