Harry’s P.O.V.

Dvere mojej izby sa zavreli až nebezpečne potichu. Najradšej by som ich vyhodil z pántov.

Dôvod? Kiežby som vedel. No nálada mi poklesla niečo medzi sladkým privítaním, priateľskými rečičkami a ani nespomínaným objímaním.

Rukou som si premkol oči a odkopol boty. Spolu s nimi som si rýchlo stiahol ponožky a tričko. Horeznak som padol na posteľ a zavrel oči unavený až do špiku kostí.

Celú noc som čakal pred internátom a nebolo to len tak, pre nič za nič. Naproti cez parkovisko bolo odstavené auto s čiernymi tónovanými sklami. Došlo mi, že nebudú rozdávať zmrzlinu, takže som radšej celú noc sledoval striedavo Unine okno a spomínané auto. Svietila väčšiu časť noci. Vedel som, že bola naštvaná, nemal som jej to za zlé, ale možno trošku preháňala. Mala by pochopiť, že sú veci, ktoré som jej nemohol povedať. Alebo nemusel, alebo nechcel. A ona sama možno niektoré nechcela počuť.

Znova som si pretrel oči a vyzliekol si čierne skinny nohavice. Zachumlal som sa do prikrýviek. Pred pár dňami by som na seba napovedal, že by ma niekto dostal dobrovoľne do postele – no, za účelom spať. Ale tých pár dní nebolo obyčajných a jediný skutočný pocit v mojom tele, ktorý ostal, bolo vyčerpanie.

*****

Prebudil som sa na zaklopanie dverí a práve, keď som chcel povedať, nech vstúpi, počul som, ako sa ozvala presne táto veta ale z inej izby. Nechcel som počúvať, to som nebol ja (jasné, čo si to nahováram?), ale moje uši mali vlastný mozog. Dvere sa otvorili, ale nepočul som, že by sa zavreli. Stále natiahnutý na posteli som čakal, čo sa bude diať.

„To ideš trénovať v tomto?“ opýtal sa Ryan, tlmený vzdialenosťou. Stuhol som. Fajn, nie že by ma do toho niečo bolo, ale prečo sa to pýta?

„Veď to sú iba legíny a tričko,“ počul som ako odpovedala so smiechom, trošku hlasnejšie a mal som chuť sa ozvať, čo bolo na tom také strašné. Súhlasil som s ňou, veď to bolo úplne normálne, no nie? Dvere buchli a ozvali sa dvojité kroky smerom k schodisku.

„Hej, ale sú trošku... Ja neviem. Vypasované?.“ Počul som, ako sa zasmial a ja som stuhol väčšmi.

Una? Úzke legíny?

Premýšľal som nad tým, že Ryan rád žartuje a podpichuje ju, to som si, bohužiaľ, všimol. Bolo možné, že by to aj teraz prehnal?

Čakal som až príliš dlho, takže keď som si uvedomil stratený čas, rýchlo som vyskočil na nohy a nebyť toho, že som iba v boxerkách, vybehol by som za nimi. Ako na porazenie som nemohol nájsť oblečenie. Čo najrýchlejšie som si natiahol tepláky a bosý s bielym obyčajným tielkom vybehol na chodbu. Po ceste som sa obliekal a takmer som sa potkol na schodoch. Kým som dobehol k dverám, počul som cinknúť výťah. Zaklial som, rýchlo naťukal kód a otvoril dvere a vstúpil do čiernej chodby. Vedel som, že sa práve zavreli dvere výťahu, ale aj tak som bežal k nemu a ťukal do tlačidla, aby som sa čo najrýchlejšie vrátil. Trvalo to ale večnosť. Predpokladal som, že výťah išiel ešte o poschodie nižšie, pretože sa niekto ponáhľal dole, alebo niekto hore. Netrpezlivo som neustále stláčal tlačidlo na privolanie výťahu, až sa konečne otvorili dvere a ja som vtrhol dnu, akoby som mal za sebou hordu nepriateľov a takmer zrazil Musea.

Nečakal a okamžite spustil. „Pán Styles, Louis a Liam by s vami chceli rozprávať. Vraj je to nevyh-“

Nenechal som ho dokončiť. „Ponáhľam sa, zastavím sa neskôr,“ povedal som, keď som stlačil tlačidlo na prvé podlažie.

„Vraveli: ‚Ak nepríde do piatich minút, je po nás‘,“ naliehal neustále a to ma prinútilo zastať, keď sme prišli na jednotku. Zaklial som, znova nastúpil a nechal som sa zviesť o jedno poschodie nižšie.

„Super,“ zamrmlal som. „Vraveli ti o čom sa chcú rozprávať?“ pýtal som sa ho a vyrazil, keď zastavil výťah, rozbehol sa za mnou, aby stíhal.

„Vraj to je niečo s tými chlapmi, ktorých ste nechali preklepnúť. A takisto boli včera narušené pohybové čidlá,“ vysvetlil mi a už som bočil doľava a míňal miestnosť s ochrankou. „Sú v Primárke,“ povedal nakoniec. Nebola to novinka, skôr chcel len naznačiť, že sme šli správne, takže mi nebránilo nič, aby som rozrazil dvere s nápisom: Vstup na vlastné nebezpečenstvo. Prekvapilo ma, keď sa dvere predo mnou otvorili a vyšiel z nich Louis. Niečo hundral, no akonáhle ma uvidel, prevrátil očami a otrávený rýchlo vstúpil do miestnosti. Nasledoval som ho a kývol hlavou k Liamovi.

Louis bol večne vystresovaný brunet, ktorý ma vedel poriadne vytočiť svojou prezieravosťou a niekedy až moc bystrou mysľou. Často som ho pristihol s úzkymi okuliarmi, ktoré si občas nasadil. Inak mal buď šošovky, alebo chodil bez nich. Pod okuliarmi sa skrývali modré oči, ktoré mali veľa spoločného s jeho sestrou. A o tej to bolo nadlho. Liam bol zasa hnedovlasý a hnedooký zabijak, dalo sa povedať. Moja ľavá ruka. A nie, neznie to perverzne.

„Vraj ma zháňate.“ Povedal som im a oni len poslušne prikývli.

„Hej, chcel si vedieť všetko, čo sa odohráva, takže čo chceš počuť najskôr? Ten párik debilov, čo prišli k bytu tvojej priateľky, alebo chlapov pred jej internátom alebo včerajšie poškodenie systému?“ Samozrejme, Louis bol náš super inteligentný počítačový maniak, ktorý mal na starosti, aby sa nič nestalo v dome. Takisto sa rád nabúraval do vládnej bezpečnostnej siete, takže sme si mohli niekedy dovoliť vedieť viac ako ostatní. A takisto bol jeden z tých, ktorým som dôveroval, vedel o Une pravdu. A rád mi s tým liezol na nervy. Najradšej by som vedel najskôr o Une, ale snažil som sa to oddialiť... alebo skôr urýchliť, aby som mohol sledovať tie jej „úzke legíny“. Nie som úbohý, len zvedavý.

„Čo sa stalo s bezpečnostným systémom?“ opýtal som sa s neskrývaným záujmom. Bol veľký problém, ak niekto vnikol na môj pozemok, pretože mohla vzniknúť katastrofa.

„Na záhrade sme len dva týždne dozadu vynovili nové detektory pohybu. Rozostavili sme ich na týchto miestach,“ zasadol k počítaču, ťukal do počítača a na veľkej obrazovke sa zjavil plán domu. Sadol som si na okraj jedného zo stolov a Liam, šéf bezpečnostnej ochranky, sa postavil vedľa mňa so založenými rukami na prsiach, presne ako ja. „Včera sa spustilo niekoľko z nich,“ na obrazovke sa červeno rozsvietili niektoré z nich a v malých okienkach sa ukázali, kde sa nachádzajú. „Tieto tri,“ ukázal na obrazovku. Prikývol som, videl som v tom problém, ale nie veľký.

„Aha, a to je všetko?“ opýtal som sa. „Asi pri montáži vznikla chyba a zblbli-

„Nie,“ prerušil ma Liam. „Ukáž mu to.“

Louis niečo poklikal na klávesnici a na obrazovke sa pustilo video. „Toto je záznam zo včerajšieho dňa. Večer okolo jedenástej,“ spresnil a mlčal. Zaujato som sledoval obraz. Nič som nevidel, takže som iba zamračene sledoval veľké nič, čo sa dialo...No v tom na scénu prišla postava v čiernom, videl som iba čiernu machuľu, aj v nočnom režime to bolo zle vidieť, pretože sa schovával presne na miestach, kde ho bolo čo najmenej vidieť. Sledoval som, ako sa približoval k domu, no v tom zastal a uberal sa znova tam, odkiaľ prichádzal.

„Čo to má byť?“ spýtal som sa zamračene.

„Včera sa spustil poplach, takže som poslal Terryho, nech to omrkne, pretože bol najbližšie. A tento tu, ten zjavne zbadal, že sa niečo pokašľalo a rýchlo zdrhol. Tak rýchlo, že ho ani Terry nezbadal.“

„Kade sa tu dostal?“ chcel som vedieť, no nikto mi neodpovedal. „Vráti sa tu,“ povedal som.

Liam prikývol. „Hej, myslíme si, ale asi zistil, že máme zabezpečenie. Dúfame, že to vzdá.“ Ja som neveriaco na neho pozeral. Dúfajú?! „Prezerali sme plot, ako sa mohol dostať, ale nenašli sme žiadnu dieru, nijaké poškodenie. Akoby to preletel,“ povedal a ja som prižmúril oči a premýšľal. Kde by mohlo byť miesto, aby sa mohol dostať dnu?

„A teraz späť k Une,“ pokračoval Louis. „Tí chlapi, ktorí sa k nej dostali, pracovali pre Paula Dickinsa,“ povedal a ja som prižmúril oči ešte viac.

„Čo s ňou ten odporný čurák chce,“ naštvane som zvýšil hlas a zovrel ruky v päsť.

„Ťažko povedať. A keď sme pri tom, dostal si pozvánku,“ vložil sa do toho Liam. „Ryan preberal pozvánky, chce, aby si prišiel s ňou za dva týždne na ples.“ Bože, čo majú s tými posranými plesami?

„Ona tam nepôjde,“ povedal som rozhodne, ale Louis sa otočil ku mne tvárou.

„Nemyslím si, že to je práve najmúdrejšie znova ho vyprovokovať.“ Prepálil som ho pohľadom, to on vyprovokoval! „Ale ty sa rozhodni.“

„Super, ďalej?“ opýtal som sa.

„Včerajšia značka toho auta, ktorú si mi dal, bola, ako inak, totálne vymyslená, neexistovala. Okukol som najbližšie kamery a snažil sa dostať to auto, ale nejako to nešlo. Preto som radšej pozrel školský bezpečnostný systém, bola hračka sa dostať dnu. Na parkovisku sú dve kamery, a chvalabohu, jeden sa ukázal. Zachytil som jeho celú tvár. FBI.“

Nechápavo som na neho hľadel. „Čo s tým má spoločné FBI?“ opýtal som sa ho, ale on pokrčil plecami.

„Nevieme, či tam vôbec boli kvôli nej, kámo,“ povedal a ja som sa zamračil. Príliš veľa náhod.

„Si si istý?“ opýtal som sa ho, a on prikývol.

„Jeho meno bolo utajené, neviem, či bude možné sa k nemu dostať, ale pokúsiť sa môžem.“

„Nechaj tak,“ povedal som po chvíľke. „Radšej...“ povedal som, keď ma trklo do hlavy to, čo som potreboval. „Nahoď znova kamery na záhrade,“ povedal som a nadiktoval presnú z nich. Netrvalo dlho a mal som pustený záznam zo včera. Sústredil som sa na jednu časť múra.

Celý areál bol po obvode murovaný, bol to vysoký plot, ktorý nebola šanca len tak preskočiť. Keby sa to niekomu podarilo, bol v keli, pretože ho okamžite zaregistrovali kamery. Preto zostávala iba jedna možnosť. V okolí brány, asi dvadsať metrov od nej, nebol plot murovaný ale železný. Železné tyče boli úzko pri sebe a iba pri dvoch koncoch boli trošku viac od seba. Sú to minimálne medzery, ale jediná šanca ako sa dostať dnu. Teda dúfal som.

Sledoval som pozorne záznam z jednej kamery z ľavého krídla, no nič som nevidel, takže  Louis pustil ešte z pravého a všetci traja sme pozorne sledovali. „Tam!“ skríkol Liam a ja som to hneď uvidel. Postava sa prepchala cez o niekoľko centimetrov viac vzdialené mreže a pohybovala sa smerom dozadu, kde narušila detektory pohybu.

„Musí to byť poriadne chudý muž,“ povedal Louis. „Na tých miestach sú medzery asi dvadsať centimetrov široké.“

„Hej, to je pravda,“ zamračil sa aj Liam.

„Alebo to nebol muž,“ povedal som to, čo ma práve napadlo. Zdalo sa to bláznivé, až keď ma napadla jedna vec.

„Nie, to n-

„Pozri sa na Lottie,“ povedal som Louisovi. „Prečo by nemohla pracovať niekde inde aj iná žena pre niekoho?“ opýtal som sa ho.

„Ale veď to je niečo iné, ona iba pomáha pri technike, jej zásahy v terénu sa dajú spočítať na jednej ruke, a som rád,“ dodal, snažil sa ju obhájiť ako správny brat. Liam sa zdal byť trošku napätejší.

„Myslím si, že ju zavoláme, akonáhle sa vyspí,“ povedal Liam. „Vyskúšame, či by sa ona zmestila cez tú medzeru,“ navrhol a ja som prikývol.

„Ešte spí?“ opýtal som sa ho, pretože väčšinou už bola dávno hore.

„Asi pred hodinou šla spať,“ zamračil sa Louis. Nebolo to kvôli mne, skôr sa mu nepáčilo, že bola celú noc hore a pracovala. Prikývol som a vyrazil k dverám.

„Povedzte mi, keď pôjdete skúsiť ten pokus s Lott. Toho z FBI nechajte tak, ak sa znova objaví, budeme sa o to zaujímať, ak je to všetko, odchádzam a...“ ešte som sa zastavil. „Ak sa náhodou objaví tá, ktorá tu bola, nezbavte sa jej. Chcem ju vypočuť,“ povedal som a zabuchol dvere.

Na chvíľku som zabudol čo sa dialo predtým, než som prišiel tu a takmer okamžite som si spomenul na obtiahnuté legíny. „To musím vidieť,“ zašepkal som a rýchlo sa ponáhľal k výťahu. Akonáhle som bol o poschodie vyššie a prešiel som cez chodby, otvoril som dvere telocvične čo najtichšie.

Neďaleko sa niekoľko mužov skúšalo medzi sebou, nič neobvyklého. Skôr som sa zameral na osoby, ktoré boli v úplnom rohu. Oprel som sa nepozorovane o stĺp a sledoval Ryana a Unu. Snažil sa ju naučiť trik, ako sa dostať z uväznenia, keď je za tebou vyšší a silnejší protivník. Mal ju blízko seba a niečo jej hovoril, ona sa pokúsila o výpad, ale akurát sa potkla a strhla so sebou aj Ryana. Obaja sa začali smiať. Rýchlo sa postavila na nohy a zohla sa v páse. Vďaka tomu, že bola chrbtom ku mne, som mal super pohľad na jej zadok.

A áno, boli to až moc obtiahnuté legíny. Niečo ako druhá sexy koža. Druhá sexy koža, ktorú by som najradšej z nej strhol. A to hneď.

**********************

AN/ Well, toto bola trošku trápna časť, čo sa týka obsahu, ale dúfam, že nevadí. Každopádne sa môžete tešiť, pretože mi to netrvao mesiac ako obvykle a ak pôjde všetko podľa plánu, v nedeľu tu je nová časť :)))

A čo ma prevapilo bolo, že už mám skoro 2k, čo ma fakt prevapilo! Myslíte, že by ste to mohli do nedele dotiahnuť na dve tisícky???

xoBel