*****EDITED by my beau BooAkaisha********

Snažila som sa jej vytrhnúť, ale moc sa mi to nedarilo, bola o mnoho viac silnejšia ako sa zdala, a ja som bola o mnoho viac opitá, ako som dúfala, že na začiatku tejto šarády budem.

„Una!“ skričala po mne keď sme sa predrali pomedzi ľudí a zúrivo ma ťahala k nejakým dverám. Rýchlo ich rozdrapila, takže sa mi naskytol pohľad na celkom dobre udržiavané toalety. By som predpokladala, že to bude niečo strašné, presne tak, ako v každom inom klube. Dve dievčatá tam stáli a upravovali sa, zatiaľ čo sa z jednej z kabínok ozývali dosť známe slastné vzdychy.

Lottie na tie dievčatá zagánila tým najhnusnejším pohľadom aký som kedy videla. Možno by sa snažili brániť, ale nemali šancu, pretože skríkla: „Vypadnite, kurva, von!“ Prekvapene som sa na ňu pozerala s nepatrným úškrnom na tvári. Kto by na ňu povedal, že vie byť taká mrcha, ktorej by sa človek s ľahkosťou zľakol, kebyže ju nepozná. Tie baby na ňu zízali rovnako prekvapene ako ja, ale stačil ďalší pohľad na jej výraz a rýchlo sa dali na ústup.

Konečne prestala gniaviť moju ruku a jemne ale ostro ma posotila dopredu k umývadlu. „Máš nejaký problém?“ zamrmlala som potichu, no ona to zrejme, ako som usúdila, počula.

„Či mám problém?!“ zvolala neveriaco. „Musíš si zo mňa strieľať. Som tu kvôli tomu, aby som zabránila nejakým hlúpostiam a myslím, že ich bolo už viac ako dosť. Toto malo čo znamenať?“ zvolala a ja som nemo sledovala jej postoj, pretože sa to môj mozog snažil pomaly všetko spracovať.

„Čo presne z toho máš namysli? Vieš, čo sa týka alkoholu, musím uznať, že ma prekvapil,“ uškľabila som sa hravo, no očakávanej reakcie, ako bol smiech alebo aspoň nepatrné trhnutie kútikmi, som sa nedočkala.

Neveriaco nadvihla obočie a čakala, že budem pokračovať. „Okej,“ vydýchla a snažila sa upokojiť masírovaním svojich spánkov. Znova sa nadýchla a jednou rukou prudko trhla k dverám. „Myslím to.“ povedala hlasno, ale pokojnejšie, týmto mi začínala dosť pripomínať Harryho. To je každý mafián tak strašne výbušný?

Snažila som sa dopracovať k príčine. Čo sa všetko dialo? Prišli sme do klubu, videla som Harryho kanceláriu. Vypočula som si strašné fakty o tom, ako Harry zarába svoje peniaze, a keby len jeden alebo dva spôsoby, ale keď som počula to posledné, bolo mi na zvracanie. Zvuky z kabínky mi v tom moc nepomohli, čiže som vyhrotila až k behu k jednej z kovových kabínok. Rozdrapila som dvere a rýchlo kľakla na kolená.

Dáviaci reflex urobil svoje a žalúdok mi stihol spraviť ešte dve saltá, kým sa časť z neho vydala na cestu von. Snažila som sa trošku vlasy pozastrkovať, ale aj napriek tomu, že som mala vrkoč mi padali do tváre vlasy. V zlomku sekundy však u mňa niekto stál a vlasy mi uhol do bezpečnej vzdialenosti.

Znova ma naplo, ale nič nevychádzalo. Lakťom som sa oprela o misu a dlaňou si pretrela ústa. Všetko čo Harry kedy spravil bolo nečisté. Všetky drogy a zbrane by mi nevadili, teda až na fakt, že pomáhajú ničiť životy. Ale cez vraždy, špehovania, urážky, podozrenia a všetky riziká bolo ťažké prejsť. Nebola som si vôbec istá, či niekedy cez to prejdem. Cez moju prvú mŕtvolu... Znova ma naplo, ale tento krát skončilo vonku viac ako dáviaci zvuk.

Už iba myšlienka na jeho skrvavené telo mi robila zimomriavky a slzy v kútiku očí. Keď nad tým premýšľam, tak som sa cez to nedostala. Myslela som, že áno, ale čo si budeme klamať, nevypadá to tak. Je to skôr beznádejné, strašidelné a proste... Tak strašne smutné. Vyhasol nejaký život, mojou rukou. Mohlo mi byť jedno, či v sebaobrane alebo nie, nikto si nezaslúži smrť nejakými odpornými nožničkami. Potlačila som dávenie a potichu vzlykla. Všetka tá krv, ktorú som potom vyumývala. Matka nemá ani tušenie, čo sa stalo v jej kuchyni. Nemá výčitky svedomia, keď si robí kávu a hrianku s domácim jahodovým džemom, ktorý svojím tmavým odtieňom pripomína krv toho muža na podlahe. Bezstarostne chodí po dlaždičkách, kde ležali mŕtvoly, dotýka sa stola na ktorom mohli zabiť Harryho a pritom nevie, že by to bolo iba horšie, keby tam bola. Možno má výčitky svedomia za to, že musela odísť, ale je to určite lepšie, akoby mali ublížiť jej. To by som nezvládla.

Znova som pocítila zvratky v krku a nedalo sa tomu zabrániť. Ach, Harry... Ako sa mi teraz zhnusil. Obchodovať so ženami? Ako sa opovažuje! Povedal, že s tým nemá nič spoločné, klamal mi do očí... Mohol sa obťažovať mi povedať pravdu, keďže som už išla do tejto jamy levovej.

S roztrasenými kolenami som sa postavila a pridržiavala sa steny kabínky. Zoslabnuto som prešla k umývadlu a pustila studenú vodu. Už som stihla trošku prísť ku zmyslom po tom, čo sa väčšina jedu, čo mi spôsobil tú najhoršiu chvíľku v živote, vyvrátila z tela. Opláchla som si tvár a vypláchla ústa. Seriem na to všetko, je to zbytočné a už nedokážem robiť nič. Som troska, pozri sa na seba, Una! Si troska!

Čierna špirála bola rozmazaná pod očami, takže som si ju nejako zkultúrnila. Nevedno či som mala tie čierne stopy od sĺz alebo vody, pravdepodobne z oboch. Oprela som sa dlaňami o pult, no skôr ako som to rozdýchala sa rozrazili dvere.

„Čo to, kurva, bolo!“ rozkričal sa a mne do lebky vrazil meč bolesti. Stihla som vrhnúť rýchly pohľad do zrkadla, no vedela som, že to je Harry a Lottie práve na odchode. Zavreli sa za ňou potichu dvere, no on si surovo pokračoval ku kabínke a jedným kopancom rozrazil dvere. „Vypadnite!“ Zreval na nich a oni sa stihli letmo obliecť a utekali. Muž by sa možno aj sťažoval, no Harryho ‚zamestnankyňa‘ asi vedela, že by ho to zbytočne podráždilo ešte väčšmi. Hodil na mňa zvierací pohľad a vrhol sa ku mne. Možno dvadsať centimetrov odo mňa sa zastavil a praskli mu nervy. „Povieš mi teda, čo to bolo?! Ako si to predstavuješ!“ kričal a ja som konečne dorazila na koreň problému.

Aj tak ale nebolo zjavné, čo presne ho dopálilo natoľko, aby ma skoro zožral zaživa. Videla som, že chýbalo málo, a vrhol by sa na mňa. Udusil by ma, alebo dokopal... videla som to. Predo mnou to neskryje.

„Bol to spolužiak,“ zachripela som, stále mu otočená chrbtom.

„Otoč sa ku mne tvárou, keď rozprávam!“ skričal po mne a obrátil ma k nemu.

„Ja nie som tvoja slúžka, ty kretén naničhodný!“ zvolala som a pocítila jeho ruku na mojej tvári. Prekvapene som trhla hlavou na stranu a ruku si pritlačila na líce, ktoré štípalo. Zrazu nebolo na svete nič, len černota a pálčivá bolesť na líci. Spočiatku som nechápala, čo sa vlastne stalo, no po chvíľke pokoja to prišlo.

Šok vystriedalo toľko hnevu, že by to premohlo aj Harryho stupnicu vecí, čo ho serie najviac.

„Končím,“ precedila som pomedzi zuby. Vedela som to, že niekde v kútiku duše to je absolútne geniálny nápad. Harry bol od začiatku strašný sebecký idiot, no nikdy sa nezmohol na to, aby mi fyzicky ublížil, no ako som zistila, prekvapenie príde vtedy, keď ho najmenej čakáš. Nedúfala som v to, že by existoval spôsob, ako sa vyslobodiť od Harryho, pretože bol príliš čarovný a moje podvedomie proste nevedelo odolávať jeho dokonalosti. No všetko má svoje hranice a podmienky.

A on prekročil všetko.

„Čože?“ Neveriaco povedal Harry, no potom sa začal smiať. Zlosť vo mne kyprela, no držala som ju na uzde, tento súboj by som nevyhrala. Bola by som rada, ak by som vyšla živá. Vybrala som si teda druhú variantu. Slová. Pretože z vlastných skúseností som vedela, že tie bolia najväčšmi.

„Počul si ma ty arogantný hajzel,“ povedala som príliš odvážne, obávala som sa ďalšieho útoku, no vyvolalo to len ďalšiu salvu smiechu. „Neviem, čomu sa smeješ.“

„Tebe,“ vysúkal pomedzi výbuchy. „Sama tomu neveríš, neveríš tmu, čo si povedala! Vieš, že to neskončíš, pretože nemôžeš a hlavne by si si mala uvedomiť, že to bude kvôli tomu, že ani nechceš. Si mnou posadnutá odkedy si ma videla, to bol dôvod, prečo si mi ponúkla rolu priateľky, nič viac a nič menej. Nechci, aby som ti uveril takú strašnú kravinu, keďže to nemyslíš vážne a radšej mi odpovedz, čo to za buzíka bolo vonku.“

Zúžila som na neho oči. Bol vyzbrojeným takým komandom urážlivých slov, že som sama neverila, že som sa nezrútila na zem a nezačala plakať, to bolo až tak očividné, že som ho považovala za nejaký druh anjela?

„Bol to Chris, môj spolužiak. A nemyslím si, že by ťa to malo odteraz zaujímať,“ dodala som.

„Vieš, Harry, ty si bol vždy strašný blbec, ale nikdy som si nemyslela, že by si sa znížil na takú vec, ako je facka. Zvykla som si na to, že v tvojom živote sú veci úplne nahovno. Že ma prenasledujú a chcú ma zabiť. Zmierila som sa s tým, že predávaš drogy a zbrane. Máš klub. Si sebecký a majetnícky. Panovačný a žiarlivý. Nechutný a perverzný. Bez citu, bez lásky, bez nádeje a budúcnosti. Vedela som aj to, že si klamár, ale myslela som, že teraz, keď som nedobrovoľne súčasťou toho všetkého, povieš mi pravdu. Zjavne som sa mýlila.“

„Neviem o čom tu, sakra, hovoríš.“

„Prostitúcia, zlatko,“ povedala som sarkasticky. Nútila som sa k tomu, aby som získala odstup, no čím viac som sa dívala do jeho tváre, ktorá začínala naberať poznanie, že si srandu nerobím, tým viac som bola v pokušení to všetko vrátiť späť. No sú veci, ktoré sú príliš silné na to, aby boli odpustené. „Myslela som, že si na samom dne, ale toto je nízko už aj pre teba.“

„Ty to nechápeš,“ povedal takmer pošepky.

„Čoby som nechápala, možno som naivná, ale nie sprostá,“ tieto slová sa mi zdali blbé hneď po tom, čo som ich vypustila z úst. „Využívaš ich a nútiš k sexu len aby si mal biznis, to je veľmi jednoduché a zjavné. Preto je koniec, už to nezvládam. Poviem Lottie a Liamovi, aby ma odviezli k tebe. Zbalím sa a bude najlepšie, ak odídem ešte dnes.“ pokrútila som hlavou a prešla okolo neho ako okolo vzduchu. S hlbokým nádychom som vošla späť do hlučného priestoru. Hneď pri dverách boli Lottie a Liam, čiže mi to všetko uľahčili. „Ideme k Harrymu,“ povedala som im a nečakala, či pôjdu, vedela som, že nemajú inú možnosť. Bola som schopná bojovať, len aby som sa dostala odtiaľto preč. A navyše, oni musia ísť za mnou, je to ich práca. Ruka sa dotkla môjho boku a ja som zaregistrovala, že to bola Lottie, ktorá od nás odstrkávala ľudí, aby sme mohli ľahšie prejsť.

Naozaj som si nazačiatku myslela, že to bude dobré tu ísť? Že to skončí v pohode pretože Harry je Harry a on je milý? Nie, nemyslím. Myslím si, že som vždy vedela, že sa to všetko poserie a skončím ako troska, ale kto by to riešil. Už je neskoro.

Rukou som otvorila železné chladné dvere a otriasla som sa zimou. Prišla som konečne na to, že nemám pri sebe veci, no nemienila som sa vracať. Lottie ma ťahala k autu a nasadli sme dozadu. Pripútali sme sa a ona znova zamkla aby sa dnu nikto nedostal. Čakali sme mlčky a mne došlo, že tu nie je Liam.

„Kde je Liam?“ opýtala som sa jej po dlhom trápnom tichu.

„Šiel do Harryho pracovne po veci,“ odmlčala sa. „Čo sa stalo?“ spýtala sa nesmelo a jemne. Nebola to už zúrivá chiméra, ktorá by ma roztrhala v drápoch. Bola to Lott, dobrá priateľka, ktorá sa bála opýtať, no aj tak to urobila, pretože mala o mňa starosť a chcela vedieť, čo sa mi stalo.

„Ten chalan bol Chris, môj spolužiak.“ povzdychla som si. „S Harrym som skončila. Vraciam sa domov.“