Una’s P.O.V.

Omotala som okolo seba uterák, zatiaľ čo som si vlasy zmotala do turbana. Začala som si sušiť telo a narýchlo na seba dala spodné prádlo, ktoré mi pribudlo do zbierky v deň mojej prvej návštevy v tomto prekliatom dome.

Nevedela som, čo si myslieť o Harrym.

Ale počkať, vedela som! Bože, je to idiot, to áno! Robí mi veci, ktoré sa nikto neodvážil. Je ku mne hrubý ale zároveň aj sladký a ja mám chuť ho niekedy za to zabiť. Ako by bolo všetko o toľko jednoduchšie, keby sa nestaral do mňa, keby sa staral do svojich vlastných vecí a mne dal pokoj. Vždy ma len zmiatol, rozrušil, vzrušil... Nie! Nie! To posledné mi nechtiac uniklo, nič také nebolo a nebude, nie... fuj!

Uterák ssom rozprestrela na radiátor a uvoľnila vlasy z turbana, zohnutá v páse a so sklonenou hlavou som otvorila dvere. Cestou ku skrini som si sušila vlasy trením uteráka o ne, nakoniec som  spustila uterák z rúk a otvorila dvere skrine. Zohla som sa na spodok a vytiahla si kraťase a tielko na spanie, ktoré som si okamžite natiahla na seba a s povzdychom schmatla zo zeme uterák a otočila sa.

Zarazená som hľadela na Harryho, ktorý vypadal ešte viac zarazene. Ležal na posteli, oči mal roztvorené a nevypadal, že ma teraz registroval, skôr že je zamrazený a snaží sa spamätať. Sánku mal trošku klesnutú a ja som sa cítila totálne nesvoj, keď tam tak ležal, dokonalý, v mojej posteli, až som takmer zabudla na to, že som bola na neho nahnevaná. Takmer.

A teraz si predstavte moje pocity, keď som sa spamätala, a keď ma videl polonahú v mojej vlastnej izbe. Ten pocit, že to blbé spodné prádlo viac odhaľuje ako zahaľuje mi spôsoboval červeň na lícach.

Prudko som sa nadýchla a snažila to rozdýchať. Nakoniec som však po ňom nahnevane hodila uterák. „Harry! Prestaň na mňa civieť!“ skríkla som po ňom a to bolo všetko čo potreboval, aby sa prebudil zo svojho tranzu. Že bolo na čase... „Ako dlho tu si?“

„J- j- ja,“ koktal a ja som sa len v duchu uškrnula nad tou príjemnou zmenou, že je rozpačitý. Bože, keď si predstavím, že ma tu videl iba v spodnom prádle... nečervenaj sa!

„Ty si čo?“ okríkla som ho znova a on si odkašľal a aj keď sa snažil, to mu treba uznať, aby sa nepozeral na mňa, jeho oči nakoniec vždy zastavili na mojej postave, ktorá sa blížila bližšie k nemu, aby mu z rúk vytrhla uterák a praštila ho s ním.

„Prestaň!“ okríkol teraz on mňa a začínal sa znova dostávať do svojej role. „Ja som rozprával s Liamom a Louisom,“ a Lottie, chcela som dodať, „a po chvíľke sme si uvedomili, že by som mal ísť skontrolovať bar...“

„Bar?“ prerušila som ho, ale on ma ignoroval. Tak nech si ignoruje, ignorant jeden.

„...preto som prišiel k tebe. Aby si vedela, že sa okolo šiestej vyráža,“ povedal mi a ja som sa na neho zamračila.

„Bar?“ zopakovala som a on prevrátil očami.

„Áno, bar. Mám vlastný nočný klub.“

„Nočný klub, nie bar,“ opravila som ho a on sa zamračil. „Fajn, ale mne sa nechce.“

„To je ale smola, pretože ideš,“ povedal mi a ja som si len odfrkla, iba v jeho najdivokejších snoch. „Ale, ale, neprotestuj, sama si s tým súhlasila. Presne keď si mi navrhla tú tvoju kravinu s priateľkou,“ odfrkol si teraz on a ja by som mu najradšej jednu praštila, pred nedávnom sa na toto privilégiom nesťažoval. Keby neprišiel ten Liam, pretiahol by ma na podlahe.

Nehraj sa, že ti to vtedy prekážalo, podpichlo ma moje druhé ja, no ja som to pekne zatlačila tam, odkiaľ sa vzalo. Je mi nechutný.

„Áno, ale nesúhlasila som, že budem s tebou chodiť po pochybných kluboch,“ založila som si ruky na prsiach.

„Pochybných?“ pobavene nadvihol obočie. „Ty si bola ešte v pochybnejších, podľa toho, čo si pamätám,“ uškrnul sa a ja som sa podvedome chytila za žalúdok, ktorý utrpel celkom bolestivú spomienku. „Navyše v mojom podniku je bezpečne, momentálne bezpečnejšie ako tu,“ zasyčal a ja som nechápavo nadvihla obočie, ale nechcel to rozvíjať. „Takže ak niečo budeš potrebovať, príď mi povedať, poviem Lottie,“ povedal mi. „Alebo nie, poviem jej, aby sa tu zastavila,“ povedal a postavil sa.

„Ja sa zvládnem obliecť aj sama,“ povedala som mu.

„Nepochybujem, ale ona ti môže dať pár rád,“ zasmial sa. Zúžila som nad ním oči, to tým akože chcel povedať niečo konkrétne alebo čo? Nezdá sa mu, že to už začína preháňať s tým, aký je blbý a arogantný vôl nonstop, teda pokiaľ je so mnou? „Mohla by ti povedať, ako sa obliecť do môjho klubu, aby si zapadla a mohla hrať autoritatívne svoju úlohu,“ uškrnul sa.

„Ja som už bola v klube, a opakujem, viem ako sa obliecť.“

„Naposledy si mala šaty, ktoré sa ale vonkoncom nehodili.“

„Tiež neboli určené, aby ich videli tvoje ‚dokonalé‘ oči,“ zaškľabila som sa a naznačila som úvodzovky. V skutočnosti boli dokonalé, pokiaľ neboli čierne, ale nemala som v pláne mu povedať niečo také, ešte by bol z neho väčší narcis ako je teraz.

„Teraz už budú,“ uškrnul sa a ja som sa zamračila. Fajn, teraz vyhral on, ale to mu nedarujem, aj tak je to bezočivec. Bože, môžeš mi prezradiť, prečo som urobila to, čo som urobila? Veď človek musí byť retardovaný, aby toto urobil... s ním. Nie že nie je príťažlivý... Stále to opakujem, je, ale aj úplný vymetenec.

Zavrel za sebou dvere a ja som hlboko vzdychla. „Čo som komu urobila?“ spýtala som sa a pozrela sa na strop. Odniesla som uterák späť do kúpeľne a zavesila ho. Raz sa usuší. Je mi jedno kedy, teraz nechcem premýšľať. Natiahla som na seba kraťase a tielko, neobťažovala som sa s niečím iným.

Hodila som sa na posteľ a zdvihla mobil z vankúšov. Prevrátila som sa na chrbát a pozrela sa na obrazovku. Na tapete som mala seba, Vanessu a Chrisa. Chris bol chalan z nášho ročníka, čiže to bol teraz jeho posledný rok. Už v prváku som si ho všimla, ale až v druhom ročníku si ma všimol, pretože nás zoznámila Vans. Samozrejme, čas ubiehal celkom rýchlo, ak sme mali vyraziť o šiestej, mala by som si vybrať čo na seba a už sa nejako pripravovať. Vzdychla som a radšej našla v zozname Vansino číslo. „Hey! My sister, my friend, my angel!“ zakričala mi do telefónu a ja som sa neubránila sa smiechu.

„Čo máš v sebe?“ smiala som sa jej.

„Nemám nič, ale dnes bude tá párty, tá, na ktorú nejdeš, lebo si s tým svojím...“

„Nie je môj a ani nechcem aby bol a nie som tu tak celkom dobrovoľne,“ odvrkla som.

„Bože!“ Skríkla, až som sa trhla. „On ťa uniesol?“ To sa pýtaš v nesprávny deň, napadlo ma.

„Nie, ale on tu nemal byť, ja som tu kvôli Ryanovi..“ radšej som sklapla, ale bolo neskoro. „Teda, kvôli tomu chlapovi, čo si videla.“

„To on? Nie je moc starý? Ale je chutný... Awww, moja Una ide podvádzať svojho frajera s ešte väčším frajerom, to je moja študentka,“ povedala priam pyšným hlasom. „Ale teraz vážne, som hrdá, ale bola by som rada, kebyže dáš od toho frajera ruky preč.“

„Koho myslíš?“ nechápala som. „Ryana?“

„Jop,“ pritakala, aj keď som ju nevidela.

„Nie, ja s ním nemám nič. A nepýtaj sa, čo tu robím, prosím,“ poprosila som ju. Nechcela som jej klamať.

„Fajn,“ povedala. „Tak prečo voláš?“

„Nič, len som na konci nervov. Vrav ako si všetko vymyslela.“ To som ani nemala hovoriť, pretože desať minút vkuse rozprávala o ľuďoch, ktorých pozvala, o jedle, alkohole a tráve a všetkom, čo zohnala. Ako našla úplne úžasný dom, odľahlý, a že keby som tam bola, od nádhery by som sa.... No však, poznáte ju, moc si nekládla pred ústa servítku. „To máš skvelé!“ povedala som skôr, ako mi stihla skočiť do reči a dúfala, že tým preruším ďalšie rozpisovanie toho, aké to bude legendárne.

„Viem!“ Zakričala a vytešene som počula ako podskakuje, teda buď to, alebo niekto práve demoluje dom. „A ty čo? Budeš kukať telku a jesť pukance?“ spýtala sa s pohŕdavým tónom. To bude trvať dlho, kým mi odpustí, že som tam nebola, to je vlastne predposledná megažúrka, potom už iba koncoročná, ktorá bude ešte lepšia. Viem to. Bude ju konať Chris s Vans a to dopadne priam... katastrofálne. Myslím si, že nebudem rozprávať najbližší týždeň.

„Nie, bohužiaľ. Pôjdem s tým debilom do jeho klubu.“ Sakra!

„Ty ideš do klubu? Jeho?!“ kričala po mne. Čo to dnes so mnou je? Už by som si mala naozaj dávať pozor na to, čo a ako, pretože jej poviem omnoho viac.

„Tiež som sa to dozvedela teraz. A ja nechcem.“

Nemyslela som, že mi to len tak prejde. Popravde, bola protivná ešte päť minút, pokiaľ som to nezvládla.

„Bože, Vans! Upokoj sa! Mrzí ma, že nebudem na párty, ale kvôli tomu nemusíš byť na všetko naštvaná! A nehovoriac o Harrym... Nie len že ma vytáča on, už aj moja najlepšia kamoška. Chcela som trochu pozdvihnúť náladu, ale fakt ti ďakujem! Som iba viac naštvaná. Uži si párty.“ Štekala som jednu vetu za druhou do telefónu a vypla hovor.

„Wau,“ povedal ženský hlas a ja som sa otočila. Vo dverách stála stredne veľká (či skôr stredne malá) ženská postava, s blonďavými vlasmi a modrým strojčekom na zuboch. Vypadala celkom vyspelo, ale v skutočnosti by som jej netypovala viac ako osemnásť, nemyslela som si vôbec, že tento vek už dosiahla. Sama som bola dieťa, ktoré dospelo príliš skoro, takže som väčšinou vedela rozoznať ženský vek. A keďže sa v tomto dome nachádzali iba dve ženy, vedela som, že to bude Lottie. Teda, dúfam, že iba dve.

„Ehm...“ povedala som ‚veľmi inteligentne‘.

„Prepáč, ja- ja som nechcela počúvať, ale Harry mi povedal, že tu mám prísť a keď som vošla... naozaj som nechcela počúvať,“ povedala a zavrela za sebou dvere. Nervózne sa ošívala.

„Nie, to je v pohode,“ povzdychla som si a unavene si pretrela oči.

„Ja som Lottie,“ povedala po chvíľke a s nesmelým úsmevom prišla ku mne a podala mi ruku.

„Una,“ usmiala som sa späť.

„Tákže. Neviem, či ti to povedal Harry, ale mám ti pomôcť ti niečo vybrať. Ja neviem prečo, nič v zlom, ale nemyslím si, že mám tráviť čas takto, je to úplné mrhanie,“ prevrátila očami.

„Mi hovor, on nevie asi pochopiť, že sa viem obliecť aj sama, veď nie som malé dieťa,“ krútila som hlavou. „A ty ideš tiež?“ opýtala som sa jej. Ona pokrútila hlavou. „Poď,“ zaprosila som ju, ani som nevedela prečo. Možno preto, pretože to bude divné, ak tam budem iba ja a Harry a Ryan. Ten znova niekde zmizne a Harry bude môcť dávať všetky tie svoje hlúpe narážky a urážať ma. Super noc!

„No, ja by som mala ostať tu,“ pochybovačne pokrútila hlavou.

„Prosím,“ povedala som jej. „Nechcem tam byť s Harrym sama,“ povedala som jej. „Teda, som jeho priateľka, ale pohádali sme sa...“

„Ja viem, že nie ste skutočný priatelia,“ povedala mi a prekvapila ma ta.

„Ja som si myslela, že to viem ja a Harry, Maya a Ryan!“

„To hej, ale ešte Liam, ak si sa s ním zoznámila, taký hnedovlasý, vysoký,“ prikyvovala som, takže spokojne pokračovala, „ja a môj brat, Louis. Toho si určite nevidela, pretože to nespomínal. Väčšinu času trávime vo vnútri, v Primárke, alebo Sekundárke.“ Povedala mi a ja som sa stratila už pri Louisovi.

„Primárke a Sekundárke?“

„Primárna a sekundárna miestnosť bezpečnostného systému,“ vysvetlila mi s pozdvihnutým obočím. „Tebe povedal Harry vôbec niečo?“ opýtala sa a ja som sa horko zasmiala. „Beriem to ako nie. Tak poď, pôjdeme ku mne dole a vyberieme niečo na teba a na mňa,“ žmurkla na mňa.

„Takže ideš?“

Prikývla. „Nejako sa z toho vyvlečiem. Plus by som mala vypadnúť z tohto domu,“ povedala a ja som ignorovala zvonenie telefónu. Postavila som sa a podišla s ňou k dverám. „Poviem ti niečo aj tom, čo sa tu deje, ak chceš,“ povedala a ja som prikyvovala. „Takže, kde by som začala?“ položila rečnícku otázku a vybrali sa k schodisku.

„Začneme tým, čo tu robíš a ako si sa tu dostala?“ opýtala som sa jej, pretože ma celkom zaujímalo, ako mohla taká mladá a milá teenagerka skončiť tu.

„Je to príbeh mňa a môjho brata. Vieš, ten Louis a ja riadime bezpečnostný systém domu. Čiže všetko od kamier, cez senzory pohybu a rozmiestnenie ochraniek, ktoré delíme s šéfom ochranky, a dávame echá na rôzne podozrivé detaily, ktoré sa dejú v okolí domu. Zisťujeme čo to o ľuďoch, či už civilov, či nám podobných, proste všetku túto prácu, ktorú vykonávame, musia robiť profesionáli. A to je môj brat, ktorý ma už od detstva niečo priúčal.

Nebola to nejaká komplikovaná cesta, ktorá nás dostala sem. Louis pracoval pre Apple, a keď mu Ryan ponúkol prácu, ktorá bude lepšie platená, neváhal. Priznávam, keď zistil, do čoho ide, chcel vycúvať, ale zvykol si. Mňa zobral so sebou, pretože nechcel, aby sa mi niečo stalo, takže som jeho pravá ruka. Niekedy ide do terénu, ale to sú krajné prípady. Dôležitejší sme tu. Viem, že to nie je taký vzrušujúci príbeh ako Ryanov, ale čo už,“ zasmiala sa.

„Máš pravdu, vôbec by som nepovedala, že sa tu dá dostať aj takto.“ Lottie privolala výťah a naťukala kód, pričom stlačila dvojku. „Má to aj druhé poschodie?“

„Áno, pod zemou,“ uškrnula sa a výťah sa ako vždy pohol smerom nadol. „Keď si sa dostala svojím spôsobom tu, zdalo sa ti to divné, ale teraz už nie. Presne tak to príde aj mne. Je to proste tak ako to je. Ale aj tak si sa tu ocitla divnejšie,“ zasmiala sa.

„Aj mne to tak príde. Ale vážne, nevie ešte niekto ako sa volám, kde bývam, ako som sa tu dostala a veľkosť môjho spodného prádla? Alebo to vedia už všetci?“ zasmiala som sa.

„Všetko až na adresu a prádlo. Ako ťa to napadlo?“ čudovala sa.

„To, čo mám na sebe, som nekúpila ja,“ prevrátila som očami.

„Aha, to má asi na svedomí Mandy.“

„Ty ju poznáš?“ Cinkol výťah.

„Samozrejme,“ pritakala a vystupovali sme von, pričom nás míňali dvaja chlapi. „Kto by ju nepoznal? Výrečná a krajčírka. Ale je pravda, že jej niekto musel povedať veľkosť. Kto si podľa teba tipol, Harry alebo Ryan?“

„Harry,“ povedali sme naraz a zasmiali sa.

„Je vždy taký kretén a úchyl?“ opýtala som sa jej.

„Vždy, teda odkedy ho poznám, bol istým spôsobom taký, ale nie tak ako teraz. Vlastne sa mi niekedy zdá, že je až moc rezervovaný a niekedy sa mi zdá ako otvorená kniha,“ pokrčila ramenami.

„A mne sa zasa zdá, že je perverzný a nepreniknuteľný, ako chladný ľadový stĺp.“ Po tom ako sme zabočili sme šli dlho rovno, až sme zabočili doprava a znova sa pustili rovnou cestou. „Ale nebol to až taký zlý príbeh,“ zasmiala som sa, aby som odbočila od Harryho. „Teraz ideme k tebe? Niečo také si hovorila...?“ Zakončila som to otázkou a pozrela spýtavo. Ona len prikývla. „Takže ty tu vlastne bývaš?“

„Áno, keď sa niečo stane, môžem byť hneď v pohotovosti, ale nemám s ostatnými vojakmi izbu,“ uisťovala ma.

„V- vojakmi?“ Vypúlila som oči.

„Tebe naozaj nič nepovedal,“ povedala skôr pre seba ako pre mňa, tak som to nechala tak. „Tí, ktorí bojujú, alebo tí, ktorí vypomáhajú pri vymieňaní tovaru, pri transakciách, alebo bodyguardi.“

„Nemyslím si, že by Harry potreboval bodyguardov,“ zasmiala som sa.

„On nepotrebuje, ale napríklad teraz sa hodia,“ nadvihla obočie.

„Ty myslíš...“ prikývla. „Nie! Nikto dnes nepôjde s nami, bude tam Harry. Myslím si, že on a Ryan stačia,“ ubezpečila som ju.

„Hej, teraz som tam navyše aj ja, ale aj tak pôjde ešte niekto, mám tušáka,“ žmurkla na mňa a zastala pred dverami. Z vrecka vytiahla kľúč a odomkla si dvere. „Radšej to tu zamykám, pretože nechcem aby sa mi tu niekto hrabal, keď tu nie som. Alebo niekto vtrhol keď spím. Najhoršie to je, keď sa idem sprchovať,“ prevrátila očami. „Verila by si mi, že sa musím sprchovať v spoločnej kúpeľni? Buď to alebo v Ryanovej, čo by mi nevadilo ale... to by asi nebol najlepší nápad.“

Hej, nebol, ale ani toto nebolo najmúdrejšie. „Kto je šéf ochranky?“ opýtala som sa po chvíľke, pretože mi došlo, že Ryana v pohode oslovovala menom, pretože som ho poznala, ale šéf ochranky bol proste... šéf ochranky.

„Ehm, Liam,“ zamrmlala a povedala by som, že sa trošku začervenala. Bola síce plachá, a ukecaná, ale vedela by aj akčná a bojovná. Teraz zapla citlivú stránku.

„Aha,“ uškrnula som sa, keď sa prehrabávala v skrini a hľadala niečo pre nás. „A čo je ten Liam zač?“

„Ále, čo by som ti o ňom mohla povedať, bol tu už od začiatku toho, čo Harry nastúpil na miesto svojho strýka Richarda. Neviem, či to vieš...“ Začala mi rozprávať, ale ja som ju prerušila, pretože tento smutný príbeh som nepotrebovala počuť znova.

„Nie, viem ho. Harry mi ho.. ehm, povedal.“

„Čože?!“ Prudko sa otočila.

„Že mi to povedal,“ zamračila som sa. Harry síce vravel, že keď to budem vedieť od neho, že si ľudia budú myslieť divy, ale toto je prehnané... ako zle predstavené divadlo s dobrými kulisami.

„Ale veď to je nemožné, hovor kto ti to povedal, nikomu to nepoviem. Keby to bol Liam, alebo Maya, ešte aj Mandy, pochopím. Dobre, Mandy nepochopím, nemám ju rada, ale nebudem ju odcudzovať.“

„Povedal mi to Harry, vážne. Aj mi spomenul, že ak sa dozvie niekto o tom, že mi to sám povedal, že to bude veľké haló... ale prosím ťa, nie je to prehnané?“

„Nie!“ vypískla priškrteným hlasom a poobzerala dookola, aby sa uistila, že ju nikto nepočuje. „Harry o tom nikdy s nikým nehovoril. Ani so svojím nebohým strýkom nehovoril o tej autonehode. A po tom, čo sa stalo s jeho strýkom... Jediná osoba, ktorá vedela, aký je zatrpknutý čoraz viac, bola Maya a stále ňou aj je. Pred ňou sa otvoril aj keď bol malý. Bola to slúžka Harryho nevlastného otca, potom strýka a teraz je jeho. Vždy bola pri ňom, nikdy na neho netlačila, ale nikdy jej nič nepovedal. Ty si prvá, ktorá ho do toho prinútila.“

„Ja som ho nenútila, rozprávali sme sa, ja som povedala, že moje stredné meno je Anne a on povedal, že sa tak volala jeho matka, a potom to už celé vysypal.“ Povedala som jej.

„A potom?“

„Čo potom?“

„Plakal?“

Nie, ja som plakala. „Nie, potom som ju ja niečo povedala z môjho detstva a prišiel Ryan.“

„On ti niečo také povedal a ty naďalej hovoríš svoje veselé príhody z detstva?“ Čudovala sa. „Mohla si prejaviť trošku súcitu, možno využiť situáciu, ja neviem, niečo iné by si mala urobiť, viac.“

„Ja som urobila najviac ako som mohla, povedala som mu svoj príbeh.“ Nemienila som ďalej pokračovať, pretože som sa obzerala po izbe a bolo vidno, že je Lottie na takéto správanie zvyknutá, pretože na mňa netlačila, ale vrátila sa späť k veciam.

„Tu!“ Zapišťala a niečo vytiahla. Musela som otvoriť ústa, pretože som naozaj nemala tušenie, ako to dopadne, nechcela som vypadať ako nejaká... ľahká žena. No čo si budeme klamať, v tom budem vypadať ako štetka.

„Si si istá?“ Neveriaco som na ňu pozrela.

„Áno, preto ma poslal Harry. Pretože vedel, že by si dobrovoľne niečo také nemala v skrini.“

„To bude tým, že sa nemám pred kým predvádzať v miniatúrnych veciach a cítim sa v tom neisto a vypadám strašne,“ namietala som a ona spýtavo povytiahla obočie. „Nie, nemám nikoho, okrem Harryho,“ sucho som dodala, čo nebolo až také zlé.

„Ty si nemala priateľa ako dlho?“ opýtala sa ma.

„Keď to tak zoberiem, môj posledný priateľ bol Mark Cooper. Na strednej pred piatimi rokmi, asi.“ Prekvapene na mňa vypúlila oči. „Mám na to dôvody, prečo som nemala priateľa.“

„Ak sú to osobné dôvody a nechceš, aby sa ťa niekto, koho nepoznáš dotýkal, vybrala si si zle. Ryan by bol ten nežnejší. Harry je Harry,“ pokrčila plecami.

„Mala si s ním niečo?“  Zalapala som po dychu. Niežeby som bola žiarlivá alebo tak, ale keby bola odpoveď áno, mala by som jeden dôvod, prečo ju nemať rada.

Zasmiala sa. „Ja? Nie!“Chvalabohu.

„A čo Liam?“ Napadlo ma a ona sa stále smiala, ale teraz iba zľahka a jej tvár nabrala červenší odtieň.

„Nie.“

„A chcela by si?“

„A ty s Harrym?“ Snažila sa ma odbiť nejako svojou otázkou a veru, toto nebol zlý ťah, pretože som sa rozhodovala, či mi to stojí za to, povedať pravdu. Na druhej strane, stále som mohla povedať lož, ale nechcela som jej klamať. A dnes mi to s tým klamaním moc ani nevychádzalo.

„Ja neviem, nenávidím ho niekedy, ale je svojím spôsobom šarmantný a milý. A nikto nemôže povedať, že je škaredý, pretože je pekný, to musíš uznať. Ale pochybujem, že by to mohlo byť aj niečo vážnejšie ako predstieranie randenia pred jeho gangsterskými kamarátmi. Viem že ku mne nič necíti a je príliš veľký ignorant na to, aby mohol cítiť aj niečo iné ako zatrpknutosť. To mu ale vyčítať nemôžem.“ S hrôzou som si uvedomila to, čo som práve povedala. Lottie som poznala chvíľku a už som jej stačila všetko nadiktovať ako na dlani. Dnes to nejako nie je normálne, odkedy sa stalo.. to... v telocvični. To ale nikomu nepoviem!

„Páni.“ Zmohla sa na to a ja som sa na ňu uškrnula, snáď neverí, že jej skočím na odvedenie pozornosti. Povzdychla si. „Tak ak hráme túto chvíľku pravdy a úprimnosti, ktorú som nehrala už dávno, tak si myslím, že kebyže nepracujeme obaja s mojím bratom, skočila by som po ňom ako šimpanz po banáne.“

„Myslím si, že si to vystihla absolútne správne,“ urobila som tvár a počkala kým si niečo aj ona vyberie a vybrali sme sa hore. Zatiaľ čo ona šľapala hore, zašla som sa Mayou a nechala si urobiť nejaké hrianky s džemom a vzala som aj kolu. Čím skôr som sa ponáhľala hore, a keď som otvorila dvere, Lottie mala už nachystané asi všetko, čo bolo treba.

Najedli sme sa, potom sme si robili vzájomne nechty (zistila som, že aj ona niekedy zabíjala. Kebyže začnem v takom mladom veku, mám z toho komplexy, ale keď ona z toho nemá... no nič. A teraz si predstavte, že by som dostala za úlohu napísať, čo som robila cez svoje prázdniny: ‚Lakovala som si nechty s jednou zabijačskou počítačovou divou v dome môjho drogového falošného priateľa, pričom mi moja normálna najlepšia kamarátka stále volala a ja som ju ignorovala práve kvôli tomu, že bola normálna.‘ No dokonalé.), urobili sme si aj make-up, vlasy a obliekli sa. Po nejakom tom čase som sa pozrela na mobil a prevrátila očami nad množstvom neprijatých hovorov, pričom bol každý od Vans. Napísala som jej správu, že sa potom porozprávame, a hneď mi zavolala. Vysvetlili sme si to. Stále som bola istým spôsobom na ňu naštvaná, ale to preto, pretože som bola naštvaná na seba za to, že jej musím klamať, práve vtedy vyšla z kúpeľne Lottie už oblečená a ja som sa hrdo pozrela na to, čo som z nej vyčarovala. Bola pekná, to je pravda, ale teraz vypadala proste... božsky. Ja kebyže som Liam, tak by som si ju už dávno všimla. Nikdy som moc nepochopila logiku, ako si muži vyberajú ženy. A asi to ani nikdy nepochopím.

Na sebe mala obtiahnuté kožené nohavice a lodičky na vysokom podpätku, sivé tričko s nápisom a tmavú bundičku. Celá bola v čiernom, tmavá, zahalená a strašne až ohavne skvelá. Vlasy som jej trošku natočila a vzopla jej ich do drdolu, z ktorého vytŕčalo pár pramienkoch. Okrem tmavých očných tieňoch nemala žiaden make-up, iba priesvitný balzam s jahodovou príchuťou.

„Vypadáš sexy,“ povedali sme naraz obe a zasmiali sa. Kývla smerom ku kúpeľni, aby som sa šla pozrieť. Ona sa už, pravdepodobne videla, ale keď som zbadala ako sa tvári pri odraze v zrkadle, došlo mi, že možno ani nie.

Ja som mala na sebe hnedé tričko so zlatými kamienkami, kraťasy (veľmi krátke, ako som podotkla predtým. Môže sa zdať, že sú v pohode, ale ja som sa cítila ako nahá.), sivo-hnedé lodičky, na ktorých trvala Lottie a koženkovú bundu, ktorá bola moja. Vlasy som mala zopnuté do voľného vrkoča, a tak vynikali moje dlhé vlasy. Síce som ich nemala také dlhé ako Vans, neboli ani krátke.

„Dokázala si zázrak, ale aj tak vypadáš lepšie,“ podpichla som ju. Po ďalšej výmene názorov sme uľahli na posteľ a ja som otvorila notebook, že si pozrieme nejaký film.

Zapla som Friends with benefits, pretože ten film som proste milovala. S Lottie som sa veľa nasmiala a čoskoro sa dalo povedať, že sa z nás postupne stávajú veľmi dobré kamarátky. Práve keď ju pozýval do svojho domu v L.A., niekto zaklopal na dvere a dnu sa strčila Ryanova hlava. Samozrejme, pretože Harry by neklopal.

Jeho čierne vlasy mu trošku padli do tváre, keď sa nahol hlbšie do izby.

„Hey?“ povedal a my sme ho mlčky sledovali a čakajúc, čo múdreho z neho nakoniec  vypadne. „Lottie?“ oslovil ju a ona vyskočila na nohy, pripravená na každú vec, ktorú by jej mohol povedať, respektíve prikázať. „Mala by si ísť za Louisom. Už ťa čaká. Aj tak už Una odchádza,“ oznámil jej, ale teraz som sa postavila aj ja. Nepáčilo, sa mi, ako rozprával aj za mňa, ale keďže to bol Ryan, bola som schopná to prehliadnuť, totiž je väčšinu času milý... Narozdiel od niekoho iného.

„Lottie by mala ísť s nami!“ Ryan sa na mňa povýšene uškrnul, čo tiež nebol práve jeho zvyk a pochybovačne zmraštil obočie. „Nakoniec, ona je žena, nikto by nečakal od nej takú hrozbu a môže ísť so mnou aj tam, kam by si ty s Harrym ísť nemohol.“

„Môžeme ísť všade kam chceme, je to jeho klub,“ uškrnul sa, ale ja som na neho neustále tvrdohlavo pozerala. „Uvidím, čo sa bude dať spraviť.“ Zamrmlal a odišiel. Je fakt, že som na nich trošku dupkala, teda, po nich. Nemala som to v povahe, nikdy som na nikoho nebola povýšená v takých rozmeroch. Len som si teraz pripadala, že kým si nezvyknem na to, akým spôsobom života žije Harry, že som absolútne mimo bezpečné hranice. Časom mi to možno príde normálne, no teraz sa zo mňa stávala, pomaly ale isto, paranoidný človek.

O pár minút neskôr, teda „pár“, sme dopozerali film a už iba ležali na posteli. Každá z nás mala vlastné myšlienky, takže ticho, ktoré tu vládlo, nebolo zlé, bolo príjemné. Cítila som sa lepšie, keď som premýšľala nad svojimi vecami a pri tom nemusela predstierať, že  ju počúvam, pretože Lottie robila to isté.

Ticho prerušilo až zaklopanie na dvere. Zaklonila som hlavu a sledovala ako vošiel Ryan, Harry a ten Liam. Lottie sa prevalila na brucho a ja som si sadla do tureckého sedu, čakajúc, čo sa stane. Ryan mykol hlavou k nemu a Lottie sa lenivo postavila. Ona, Ryan a Liam opustili miestnosť a ja som s Harrym osamela.

Príjemné ticho sa zmenilo na ťaživé s mlčiacim Harrym, ktorý sa pomaly presúval ku mojej posteli a podali mi ruku. „Čo je to vôbec za klub?“ opýtala som sa ho. Fajn, viem, že to je nočný klub, ale vedieť viac, by bolo lepšie pre všetkých.

„Klub, takmer ako všetky ostatné,“ pokrčil plecami. „Hlavne sa drž pri mne alebo Lott,“ povedal a ja som pocítila pichliač žiarlivosti.

„Hmm,“ bolo to čo som povedala, teda skôr zahmkala. Harry ma chytil za ruku a všetka zloba bola preč. Spomenula som si na jeho ruky zvierajúce ma, na to ako sa premiestnili na boky a tlačili ma k nemu natesno, zatiaľ čo sa o mňa príjemne obtieral...

Nasucho som prehltla a pozrela sa inam, pretože som mala pocit, že som sa začervenala. Pevnejšie som stisla jeho ruku, keď som sa snažila postaviť sa z postele. Akonáhle som bola na nohách, premýšľala som o tom, že ho budem stále držať za ruku, ale radšej som sa na to vykašľala a pustila ho. Chtiac-nechtiac. Nemám predsa právo ho držať, nie sme si prakticky nič, prinajlepšom „kamaráti.“ Napadlo ma, či by som aj ja mohla byť  Harrym niečo ako ‚friends with benefits‘... pokrútila som mimovoľne hlavou, aby mi všetky hovadiny vypadli z hlavy.

‚Zaujímalo by ma, či si na to spomenul v priebehu dnešného dňa,‘ napadlo ma a rýchlo som sa na neho pozrela, vypadal nepreniknuteľne. Nemohla som povedať ani o jedinej emócií, ktorú by odokrýval, zato som mohla isto povedať, že nad niečím tuho premýšľal a pri tom sa na mňa pozeral. Napriek kamennému výrazu som nemala pocit, že ma vníma.

Odvrátila som od neho zrak. „Super,“ zamrmlala som si sama pre seba.

„Hhhh?“ Potiahol Harry a ja som bola prekvapená, že to vôbec počul. Nemienila som si vymyslieť nejakú výhovorku, tak som radšej zmenila tému.

„Kde šla Lottie?“

„Ryan a Liam jej išli dať pokyny, plus ešte chcel vedieť jej brat, čo sa to deje, prečo ide von.“

„Louis?“ opýtala som sa ho, nadšená, že aspoň pár mien viem, plus niečo o tomto všetkom, o bezpečnostnom systéme a o ‚vojakoch‘.

Prikývol. „Hej. Zoznámila si sa s ním už?“ Pokrútila som hlavou. „Takže ste sa s Lottie zblížili a porozprávali sa?“ Ja som znova prikývla. Zdalo sa mi, že dnes som sa už vyrozprávalo. A ako inak, s Harrym som sa cítila nesvoj. Niežeby nepríjemne, ale nesvoj, nevedela som, o čom sa s ním baviť. Pripadalo mi to, akoby bol z Merkúra a ja z Pluta. Môj svet bol malinký a na svetelné roky vzdialené od neho. No aj tak nič nie je nemožné. A Harry bol ako Merkúr. Jeho polovička bola temná, ľadová a desivo nebezpečná, zatiaľ čo bola druhá až príliš svetlá a rozpálená. Bol príliš komplikovaný a nikdy som si nemyslela, že sa zmení a bude mi bližšie. Nepreskočí na inú planétu len preto, aby bol so  mnou. Nie je toho schopný a nikdy nebude. A ja to od neho nežiadam.

„Vieš o tom, že sa s tebou nedá rozprávať?“ opýtal sa pomedzi zuby a ja som protivne pokrčila plecami, očami všade v izbe len nie na ňom.

„Nič mi nepovieš?“

„Nemám ti čo povedať. Ideme?“ spýtala som sa a on frustrovane zavrčal.

„Okej,“ povedal a ponúkol mi rameno. S hlbokým nádychom som ho prijala a hneď ma omotala jeho vôňa kolínskej a sprchového gélu. „Som rád, že si sa zblížila s Lott,“ znova ju oslovil prezývkou. „Aj keď som vďačný, že ti požičala oblečenie... je to len horšie.“

„Pff, tak to díky,“ odfrkla som si.

„Nie, ja to myslím len tak... Nemáš tie kraťase moc krátke?“ povedal priškrteným hlasom.

„Myslím si, že áno, ale to bol zámer všetkého, aby si ostatným ukázal to, ,aká je tvoja frajerka‘,“ ironicky som podotkla. Kebyže ho nepoznám, zobrala by som to aj ako kompliment, ale keďže ho poznám, nebolo to dobre mienené, on nie je typ človeka, čo rozdáva komplimenty.

Kým sme zišli dole, bola som už psychicky vyčerpaná. Som len zvedavá, čo tam budem rada. Aj keď mi povedala Lottie, že teraz bude bezpečnejšie tam, nechcela som byť v takom dusnom prostredí. Čo tam budem robiť?!

Lottie, Ryan a Liam nás čakali dole pred dverami, čiže akonáhle sme sa zjavili na vrchnom schodišti, už na nás civeli. Lottie smerovala k nám, ale Ryan ju chytil za lakeť, takže zostala na mieste. Až teraz som si všimla hnedovlasého chalana, ktorý stál presne za Lottie. V rukách držal okuliare s červeným rámom, čiže ich asi používal iba na niektoré činnosti, pretože keby bol slepý ako patrón, už by ich mal na očiach.

Ich konverzácia nebola nejako hlučná ani predtým, no teraz mlčali až pokiaľ sa Harry dostal so mnou k nim. „Toto je Louis,“ povedal jednoducho a zakričal na Mayu. Louis sa nezaťažoval rečami, tak  mi len kývol hlavou na pozdrav. Vypadal strnulo a určite to bolo kvôli Lottie. Ako jej brat sa ju pravdepodobne snažil ochrániť, ale ona teraz ide preč, len kvôli mne... ale neľutujem to. Radšej s ňou ako osamote.

Maya bez slova prišla a priniesla kabát, ktorý som na seba v mžiku  hodila, pretože som nechcela zdržiavať.

Vonku čakal nepochybne pancierovaný džíp, ale úplne iný, ako boli ostatné, nevedela som v čom, ale vedela som to. Ryan mlčky zabočil k strane šoféra, zatiaľ čo Liam a Lottie obehli auto. Galantne jej otvoril zadné dvere a sám si nasadol dopredu, vedľa Ryana. Už som brala ako samozrejmosť, že Ryan väčšinou šoféroval. Nechápala som to, keďže to nebol Harryho osobný šofér, ale do ich komplikovaných vzťahov som sa rozhodne nechcela ešte viac zamotávať, to som nemala za potreby.

Vykročila som k zadný dverám, keď ma zachytil za lakeť Harry a prekvapivo si ma pritiahol bližšie. Vtiahol ma do objatia a potichu zašepkal do ucha: „Drž sa pri nás, sledujú.“ Jednoduché slová mi dokázali spôsobiť totálnu triašku, ktorú musel zacítiť aj on. Kto nás sleduje? Mala som chuť na nich zakričať, nech dajú s tými sračkami pokoj, pretože ma to už nebavilo, ale že vonkoncom nie! Vtisol mi ľahký bozk na čelo, ktorý som nebrala na vedomie. Všetko len pre väčšie presvedčenie.

Usmial sa na mňa tým svojím falošným úsmevom, z ktorého ma pichlo nepríjemne u srdca. Jop, tento úsmev používal pri mne dosť často a ja som nebola rada, že je to ten falošný, a nie ten skutočný.

Čo už, viem, že je to dobrý herec, neraz to dokázal.

Otvoril mi dvere do auta a ja som slušne nastúpila dnu. Ocitla som sa medzi ním a Lottie. Cestou som hľadela na svoje ruky, ktoré som mala zopäté v lone. Zubami som si hrýzla vnútrajšok úst. Pomaly som obhrýzkavala kožku a snažila sa sústrediť na túto činnosť. Vidieť totiž čo i len jedného človeka v tomto aute bolo pre mňa ako trest.

Nutkanie pozerať sa von som premohla ľahko, ale keď auto zastalo, spýtavo som sa pozrela na Lottie, pretože ona bola z nich asi najnormálnejšia a vedela sa asi najviac vžiť do mňa, aj keď je pomerne z vlastnej vôle zatiahnutá do tejto veľmi delikátnej spoločnosti. Chabo sa na mňa usmiala a mne napadlo, čo sa stalo, kým som s ňou nebola. Prečo ide aj Liam? A povedal jej niečo zlé Louis? Naštval ju, alebo jej ublížil nejako... Nemala som ani tušenia, ale keď ju takto vidím, je mi až zle.

Všetci otvorili dvere a ja som musela nahodiť falošnú tvár, kde som obdivovala Harryho do špiku kostí. Teda, spoločne s jeho temnou stránkou, ktorú som v skutočnosti nenávidela zo všetkého najviac. Harry mi pomohol s úsmevom na perách a von a ja som mu zdráhavo úsmev opätovala. Jedná vec je, keď ja predstieram úsmev, ale neznášala som, keď to robil aj on, najradšej by som ho za to, pochopiteľne, zabila.

Vonku sa moje lodičky stretli s hladkým čiernym betónom, na ktorom nebola ani stopa po snehu, daždi, alebo iných prírodných živloch, čo by som čakala v tomto ročnom období. Teda, na jeho konci. Prekvapivo si so mnou Harry preplietol ruky a ja som si zdráhavo uvedomila realitu. Toto tie je ako u neho doma, budem musieť celý ten čas predstierať, že som s ním niečo viac, ako v skutočnosti som. Neznamená, že keď som ho pobozkala niečo pre mňa znamená. A napriek všetkému, že on bol iniciátorom toho všetkého, nemyslela som si, že ani sekunda toho, čo v civilizácií predstiera je pravda. Ani jeden bozk či objatie... nič emocionálne a minimum fyzického kontaktu.

Nasledovala som ho s Lottie po boku. Ryan a Liam boli vzadu, čudovala som sa, že niekto nie je pred Harrym, ale asi nebol rád, keď niekto išiel vpredu, musel mať vždy všetko pod kontrolou. Nechcel vypadať, že potrebuje ochranu, chce si vystačiť sám a niekedy to tak aj vypadá.

Snažila som sa sebavedome kráčať s ním, kráčali sme popri dlhej kolóne ľudí smerom k dverám klubu s výrazným nápisom Slide, mierili sme si to pomimo červenej reťaze, priamo k trom bodyguardom vpredu. Samozrejme sme ešte ani neprišli k nim a už ustupovali a otvárali dvere. Bez pozdravu, bez pohľadu, bez akéhokoľvek náznaku slušnosti alebo prijatia sme prešli okolo nich dnu. Cez asi trojmetrovú chodbu sme kráčali k otvoreným dverám, z ktorých sa už ozývala hudba. Čím sme boli bližšie, tým som začala pochybovať, či to bol vlastne dobrý nápad ísť s ním. Nevedomky som stisla Harrymu ruku a pritisla sa k nemu. On to mohol brať ako hru pre ľudí, ktorí tam budú, ale pre mňa to bola zúfala potreba cítiť sa bezpečne.

Nevediac prečo sa chovám tak hystericky som sa tak chovala. V klube som bola aj predtým, ale toto bolo iné. Akonáhle sme prešli cez dvere, Harry zastal, aby som sa zorientovala, no ja som ho potiahla za ruku, nech ide. Masa ľudí na mňa pôsobila klaustrofobicky, teplo sa tu šírilo rýchlo ako epidémia a nikde som nevidela známu tvár. So sklopenou hlavou som kráčala po Harryho boku, snažiac sa prepadnúť. V snahe podporiť ma, ma Lott chytila za ruku a jemne stisla. Usmiala som sa na ňu vďačne, ale znova vrátila pozornosť k Harrymu. Viedol nás po uličke, medzi barom, niektorými boxmi a dvoma schodíkmi pozdĺž uličky dole na parket. On nás viedol ale rovno, a nemala som ani tušenie kam, až kým som neprižmúrila oči a neposnažila som sa viac. Cez ľudí som videla čierne dvere, pri ktorých stáli dvaja muži.

Jop, asi tam pôjdeme, napadlo ma a potvrdilo sa to. Tento krát s nimi Harry prehovoril pár rečí, akoby to boli starí priatelia, ktorí sa roky nevideli. Chlap sa so smiechom na nejakej Harryho poznámke natiahol do vačku a vytiahol odtiaľ kľúče, ktoré podal Harrymu. Otvoril nimi dvere a počkal, kým všetci vojdeme dnu, Liam zatvoril dvere a hluk sa oveľa stlmil. Pred nami boli schody, nahor alebo nadol. Nedávala som priestoru význam, stále som zvierala Lottienu a Harryho ruku.

Vybral sa hore schodmi, a keďže boli trošku úzke, musela som pustiť Lottie, aj keď nerada. Na vrchole schodiska boli dvere a pripomenulo mi to Harryho dom: Vyťukal nejaký kód a dvere sa odblokovali. Otvoril ich jedným zatlačením a ocitli sme sa v nejakej izbe, ktorá pripomínala kanceláriu. Harry pustil svoju ruku a vyzliekol si kabát, pričom mi Ryan pomohol z môjho. Lottie si tiež dala dole bundičku a zostala iba v tričku. Kabát odo mňa niekto zobral, no to som bola očami prilepená na skle. Pomalým krokom som podišla k obrovskej sklenej stene, ktorá mi umožňovala sa pozrieť na celý klub.

„Môže byť?“ ozval sa za mnou Harry. Nemo som prikývla a snažila sa všetko vryť do mojej pamäte. „Ryan,“ oslovil ho Harry a premiestnil sa odo mňa inam. „Musíš mi zavolať Brada, aby mi všetko porozprával, Lottie, ty choď s Unou do klubu, nespúšťaj ju z očí.“

Prekvapene som sa na neho pozrela „Prečo tu nemôžem ostať?“ spýtavo som sa na neho pozrela.

„Biznis,“ precedil pomedzi zuby a premiestnil sa k stolu a sadol si na stoličku. Vyjavene som na neho civela s otvorenými ústami. Priam ma ubíjalo, že sme tu neni sami a nemôžem mu jednu streliť, ale však čo, mňa do toho nemusí byť nič, to je pravda... ale toto prehnal! Ja som neni pes, aby mi rozkazoval a neviem čomu všetkému ma prideľovať.... No aj tak som na protest vykráčala rázne z miestnosti a zabuchla pri tom tie dvere. Samozrejme, že sa Lottie hneď rozbehla za mnou a kým som stihla zísť schody, už bola pri mne. Liam sa prekvapivo vybral za nami.

„Bože, ja viem, že je to taký strašný debil, ale nedá mi to, stále je taký protivný?“ položila som skôr rečnícku otázku, čiže Lottie iba nadvihla obočie a pokrčila plecami.

„Vždy bol bezhraničný idiot, ale je fajn,“ vyhŕkol zo seba Liam a ja som sa na neho pozrela ako na škrečka, ktorý sa pretransformoval na godzilu.

„Čože?!“ opýtali sme sa s Lottie naraz, no on len pokrčil plecami. Došlo mi, že sa toho viac nedozviem, čiže som radšej otvorila dvere a vyšla znova do prostredia, kde bola hlasná hudba, až mi trhalo bubienky. Ani som si neuvedomila, aké bolo v kancelárií ticho, pokiaľ som sa znova neocitla tu.

Harry mal pravdu, že to nebol obyčajný klub, cítila som sa v ňom neuveriteľne strážená, bála som sa každého tieňa, ktorý sa blízko mňa vytvoril a hlasitosť hudby mi drancovala vnútorné orgány. Potrebovala som panáka, pretože by som sa asi zbláznila. Rozhodne moje kroky viedli k baru, ale Liam ma zastavil. „Ja ti niečo donesiem,“ povedal a Lottie ma ťahal preč, smerom k súkromným boxom.

Po tom, čo sme našli neobsadený som sa s povzdychom zrútila na stôl. „Bože, ale keď on je taký vôl,“ zašepkala som sama pre seba. Vedela som, že som už ako pokazená platňa a Lott z toho mohla mať už depky, takže som radšej mlčala.

„Asi by som ti mala vysvetliť, prečo ťa odtiaľ Harry vyhodil.“ Začala a ja som si odfrkla.

„Vyhodil, aké správne slovo.“

„Nie je to tak,“ povedala a znížila hlasitosť. „Ide o to, že jeho biznis už ide mimo teba. Ide takmer mimo každého. Veľa ľudí sa do toho nestará a ja tiež moc neviem, keď sa to rieši, je to len v skupinke, ktorá to všetko riadi a má to pod dohľadom.“ Keď som nič nepovedala, pokračovala. „Harry a Ryan to majú pod dohľadom. Väčšinu toho, čo sa deje tu v klube má na starosti Brad. S Louisom riešia už rozsiahlejšie a Liam vie tiež viac, ako na to vypadá,“ posledné už len zašepkala, akoby sa bála že bude za rohom a počúvať. Radšej sa poobzerala, no Liam ešte nebol na dohľad.

„Kto je ten Brad?“

„On pomáha viesť Slide, je to niečo ako spoločný majiteľ a k tomu aj má na starosť vážiareň.“

Nemo som ju sledovala, nechápala som ani jednej veci. „Ty naozaj nič nevieš?“ opýtala sa ma šeptom. „Niekedy je to riadny sviniar,“ zašepkala ešte potichšie. „Neviem, či chcel, aby som ti to povedala všetko ja, alebo mlčala. Každopádne sa nemôžem pozerať na to, ako tu na mňa hľadíš, akoby som ťa mala každú chvíľu zjesť.“ Odmlčala sa. „Vieš s čím obchoduje Harry?“

Snažila som sa rozpomenúť.

„Takže drogy a zbrane?“ spýtala som sa ho.

„Huh?“ spýtal sa.

„Či obchoduješ so zbraňami a drogami.“ Zopakovala som na Harryho otázku.

„No, hej,“ povedal jednoducho, bolo vidno, že sa mu o jeho práci moc nechce rozprávať, to bolo viac ako jasné.

„Ehm, ja neviem,“ povedala som. „Ale spomínal niečo o... erm.. drogách a zbraniach?“ Posledné som iba zašepkala, že som si nebola istá, či to počula. Nechcela som, aby niekto počul o čom sa rozprávame, už len to by mi chýbalo ku šťastiu.

„Áno. Vážiareň je niečo ako... sklad, drog. Všetko sa tam spočítava, zisk aj útrata, to má na starosti Brad, ako som spomínala, plus finančníctvo, na to je tu.. bože, ako sa volá,“ premkla si oči a snažila sa spomenúť, „ja neviem, niečo ako Chris? Chad... Chuck! No, a to je toľko k jednej veľmi výnosnej veci.“

„A zbrane?“ opýtala som sa šeptom.

„To sa jedná už iba prostredníctvom Harryho a Ryana. Nikto iný sa do toho nestará, okrem Brada.“ A znova ten Brad. Myslela som si, že Harryho pracovná hierarchia je jednoduchá, ale ako sa zdá, je veľa ľudí, ktorí sú v tejto hre dôležití, a pritom ich nepoznám. Ako by som to zakomponovala do knihy..?

„Aha,“ prehltla som. Takže nechcel, aby som sa starala do jeho biznisu. „Ale veď,“ zlomil sami hlas, pretože prišiel Liam aj s ničím v ruke. „To čo je?“ opýtala som sa ho s otázkou v hlase a prstom som ukazovala na pohár, čo mal v ruke, ale že vôbec sa mi to nepáčilo, prečo to priniesol.

„To je Cosmopolitan,“ povedal so smiechom.

„Ja viem čo to je, ale ak budem musieť dnes prežiť, potrebujem niečo iné,“ prekrútila som očami a išla sa zdvihnúť, načo ma posadil. „Nie si čašník, ja si dokážem aj sama objednať,“ zafrflala som.

„Som rád, že si uvedomuješ, že nie som čašník, ale musíš tu ostať,“ povedal. „Prinesiem niečo iné.“

Otočil sa a odišiel. S povzdychom som znova padla na sedačku. „Prečo nie s Liamom?“ vypadlo zrazu zo mňa a Lottie na mňa hľadela ako na Panenku Máriu.

„Čo?“

„Ale vieš čo, vravela si mi, že kebyže nepracuješ so svojím bratom, hodíš sa mu okolo krku ako opica, tak prečo to neurobiť a vykašľať sa na brata?“ Spýtala som sa jej.

„Ja nie som ako opica,“ zafrflala. „A navyše by nás Louis zabil.“ Povedala. Asi jej nebola táto téma príjemná, takže som odvrátila pohľad a poobzerala sa naokolo. Okolo boxoch sa prechádzali sporo odeté dievčatá, ktoré vypadali ako, povedzme si úprimne, štetky. Hlasno som si odfrkla. „Čo je?“

„Vidíš tie baby?“ ukázala som na ne. „Ja to nechápem, prečo niekto príde do klubu a snaží sa zúfalo niekoho zohnať, aby si to spolu rozdali? Ja to fakt nepoberem,“ prevracala som očami nad nimi. „Sú to proste štetky.“

Lottie si odkašľala a odvrátila odo mňa pohľad. Neodpovedala, takže mi to začalo byť divné. Myslela som si, že sa zapojí a bude tiež pohoršená, ale ona len mlčala. „Prečo nič nehovoríš?“

„Lebo si nie som istá, koľko toho máš vedieť, či som ti nepovedala až príliš moc.“

„A ty si myslíš, že teraz môžeš prestať?“ opýtala som sa jej vážne a ona len porazene pokývala hlavou. „Hovor,“ povzbudila som ju a poobzerala som sa, Liam ešte nikde nebol.

„Fajn,“ precedila pomedzi zuby. „Nie je to jediné, s čím obchoduje Harry.“

„Nechápem.“ Pravdivo som sa zamračila.

„Nie iba drogy a zbrane.“ Vytisla zo seba a očami zablúdila k tým dievčatám. Prekvapene som otvorila ústa.

„Drogy vynášajú, čo?“ spýtala som sa.

„Dá sa povedať, že obchodovanie s drogami a so zbraňami je hneď druhé po obchodovaní s bielym mäsom.“ Stuhla som na mieste. Harry sa za mnou s úškrnom otočil. „Neboj sa, ja neobchodujem so ženami, teda iba vtedy ak chcú,“ žmurkol na mňa a mne z pier vyšiel znechutený povzdych.

„Bože,“ vydýchla som.

„Počkaj, ono to nie je tak, ako to vypadá,“ povedala a ja som na ňu zagánila.

„Hej, takže neobchoduje so ženami?“ Znechutene som odfrkla.

„Áno, ale musíš vedieť, že oni sú v tom dobrovoľne. Nikoho nenúti, a majú lepšie podmienky ako väčšina ostatných z ich brandže...“ Nedohovorila, pretože prišiel Liam a ona si musela zakusnúť do jazyka. Neskoro.

„Díky,“ povedala som mu a na ex hodila do seba obsah pohára. Skrivila som tvár nad silou alkoholu. Tiekol mi cez hrdlo a nekompromisne zanechával za sebou ohnivú čiaru.

„Ušlo mi niečo?“ Pozrela som na Liama, ale on mal len pobavene nadvihnuté obočie. Seriózne som ho prepaľovala očami. Aj on je zodpovedný za to, že okolo mňa sú štetky, ktoré, buďme úprimné, sú proste štetkami. To, že majú lepšie podmienky je síce fajn, ale čo z toho? Mali by to ešte lepšie, keby dreli a snažili si dorobiť školu a nájsť si normálnu prácu. To je fakt, nie je nič, čo by ich mohlo ospravedlniť. A ani Harryho, či Liama. Každý za to môže. „Čo si jej povedala?“ povedal po chvíľke a ja som si uvedomila, že je teraz očami pripnutý na Lott. Tá skôr vypadala, že by sa chcela zahrabať pod stôl, aby ju nebolo vidno. Možno išiel z Liama strach, ale ja sa ho nezľaknem, nie je to zlosť proti mne.

„Nič, čo by bola lož,“ odfrkla som si a hodila do seba druhý panák. Šla som úplne bez brzdy a ja som dúfala, že to na mňa nebude účinkovať. Lahodne som si oblizla pery, aby ani kvapka nevyšla navnivoč. Do ruky som vzala aj Cosmopolitan, vzhľadom na chýbajúci ďalší pohárik. Vytiahla som z neho dáždniček a otáčala som ho medzi prstami. „Môžeš mi, Liam, povedať ako to, že je Harry taký kretén?“ Nadvihla som obočie a pozrela na neho. On na mňa prekvapene civel, asi nečakal nič z toho, čo som spravila. Lottie sa stále krčila zo strachu. „Vieš, nepovedala by som to, že je taký kretén, kebyže ho nepoznám. No čím viac sa o ňom dozvedám, tým viac chcem zabudnúť. Každý jeden detail v jeho živote je pochmúrny a chce sa mi z neho zvracať. Z Harryho. Pretože nechápem ako môže byť človek taký krutý,“ už som iba šepkala.

Očami som hypnotizovala obracajúci sa dáždniček. Chcela som fňukať, no nebola som natoľko hlúpa. „Vieš,“ povedala som a trošku som si odpila z nápoja, „začínam premýšľať o tom, či nebude normálnejšie sa len otočiť a nechať to všetko tak.“ Odpila som si znova, tentoraz  až nadoraz. „To je jedno. Ideme na parket,“ postavila som sa a zaťahala za Lottienu ruku. Priam som ju odtiaľ odvliekla, no po pár krokoch ona držala mňa, pretože sme zaregistrovali rýchle účinky alkoholu.

Je pravda, že ma nezloží tak málo, no v priebehu minúty som do seba hodila nejaké svinstvo, ktoré ani neviem z čoho bolo. To bol asi kľúč k mojej neisto-istej chôdzi. Všemožne som sa snažila kráčať rovno, pričom mi Lottie pomáhala. Asi trikrát sa ma snažila zastaviť, no ja som trvala na to, že mi tanec pomôže.

Masy ľudí vyžarovali ostré teplo, z ktorého som takmer odpadla. S Lottie sme začali tancovať. Na naše pomery to bolo dobré... ja som bola napoly vyradená a ona sa obzerala neustále dookola a hľadala morálnu podporu u Liama, ktorý sa niekde stratil. Ja som sa však sústredila na udržiavanie rovnováhy, čo mi však nepomohlo. Telo sa mi prevracalo dozadu a chrbtom narazila na chrbát niekoho iného.

Rýchlo ma však niekto pridržal. Dostala som z toho nepochopiteľný záchvat smiechu. „Si v pohode?“ opýtal sa ma a ja som sa s prižmúrenými očami zamerala na muža predo mnou. „Una?“

„Chris?“ povedala som. „Čo tu Robíš?“ Snažila som sa rozprávať čo najnormálnejším hlasom.

„Vyšiel som si von,“ pokrčil plecami.

„Ale veď má Vans tú párty...“ nechápala som to. Ako tu mohol byť, keď mal byť tam? Ibažeby sa na to vykašľal, ale to mu ešte vnútorností prečistí Vanessa, keď ho uvidí. Prišlo mi to vtipné, takže som sa začala uškŕňať tej myšlienke.

„Tam som aj bol, ale čo povedať, nebola tam taká zábava bez opitej Uny.“ Zasmial sa a mne sa vyčaroval úsmev.

„Una!“ zakričala na mňa Lottie. Nechápavo na mňa hľadela, striedavo z Chrisa na mňa.

„To je spolužiak!“ Zakričala som, aby ma počula, cez ten ruch. Ona venovala Chrisovi pohŕdavý úškľabok a schytila ma rukáv. Ťahala ma cez tanečný parket. Chvíľku sa za nami hnal Chris a onedlho bol pohltený davom. Lottie ma ťahala stále svojou vlastnou cestou.

AN/Fíha, už som aj zabudla pri tom písaní, aké všetke špinavosti som na Hazzuľa pohádzala, ale už sa mi to vybavuje :D Takisto sa chcem ospravedlniť, že tu je taká dlhá časť. A je dosť pravdepodobné(čítaj:isté), že sa tu objavia rovnako dlhé - ak nie aj (určite) - dlhšie.... Takže chcete, aby som vám tieto dlhočizné kapitoly rozkrájala, aby sa lepšie čítali, alebo ste všetci schopní sa cez tých 10 strán, či koľko to bude, dostať až na koniec bez toho, aby ste sa nudili? 

Dajte mi vedieť ;)

[PS: Ako vždy - ešte needitovaná časť. Nechcelo by sa to niekomu opravovať, lebo ja som to čítala už toľko krát, že tam tie chyby už ani nevidím :D ..?]

xo Bell