Zobudila sa na hádku svojich rodičov, ktorý sa snažili byť, čo najtichšie. Ale nedarilo sa im to.
Hodiny ukazovali 5:30, čas kedy jej rodičia vstávajú do roboty. Vyšvihla sa rýchlo na nohy a ako vždy to išla urovnať, aj keď jej to bolo na nič platné.
Oprela sa o zárubňu a chvíľu hľadela na svojich hádajúcich sa rodičov.
„Dosť," povedala.
Nič, nevšimli si ju.
„Dosť!" skríkla.
Rodičia ako na povel stíchli.
„Čo ešte nespíš? Však je víkend," opýtala sa jej milo mama.
„Bolo vás počuť, zobudili ste ma," poznamenala.
„Vidíš to! Keď ti všetko vadí, ty hlupaňa jedna, je to tvoja vina, že sa zobudila," zhúkol po nej.
„Keby si nebol kokot, tak by mi nič nevadilo."
„No jasné, tebe vadí úplne každý."
„Bože, držte huby...zobudíte Samka," zasyčala. A len, čo to dopovedala ozval sa plač.
„Vidíte, čo ste spôsobili...neviete sa ukľudniť? Ste najhorší rodičia," posledné slová zašepkala a odišla do bratovej izby.
Pozrela sa na posteľ, kde ležal jej plačúci štvor-ročný brat. Podišla k nemu a objala ho, snažiac sa ho utíšiť.
„Budeš tu?" povedal ešte s plačúcim hlasom.
Prikývla a pohladila ho po jeho jemných vláskoch. O chvíľu jej zaspal na rukách a ona ho opatrne preniesla z kresla na posteľ. Sadla si vedľa neho a zakryla ho.
„Bože," povzdychla si.
Zapozerala sa von oknom, ktoré bolo nad posteľou. Samozrejme, bolo na zámok, aby malý náhodou nevypadol.
Na ulici bolo prázdno. Všade tma, len v nejakých oknách sa svietilo. Občas prebehlo nejaké auto alebo človek, ktorý sa ponáhľal do práce. Uškrnula sa, ona sa takto ponáhľať nebude. Bude pracovať doma, bude mať svoj ateliér a bude robiť to, čo ju baví. Pozrela sa na mobil, ktorý ukazoval čas 6:10. Už sa začínalo rozvidnievať, tak sa rozhodla, že vstane a pôjde sa rozveseliť po dnešnom ráne. Vzala notebook a zapla YouTube. Nové video od Peťana jej hneď dal dôvod na úsmev. Pozrela sa na názov HALLOWEENSKA CHALLENGE (by Peťan & STN).
Pozerala, usmievala sa a smiala. Milovala ho, milovala jeho humor, jeho videá. Samozrejme, že nezostala pri jednom videu, to sa proste nedalo, musela vidieť aspoň päť jeho videí, keď začala nemohla prestať. Bol ako jej droga.
Ani nevie ako, ocitol sa pri nej brat. Nevadilo jej to.
O chvíľu na to prišla babka, aby si malého zobrala k sebe, do kým neprídu rodičia domov. Len čo babka so Samkom odišla, Lucia sa rozplakala. Vždy sa to stalo, keď zostala sama. Pri ľuďoch sa plač snažila zadržiavať, no keď odišli, tak sa rozplakala. Vždy sa našiel dôvod na plač, ale pred ľuďmi sa dokázala ovládnuť. Nechcela im spraviť radosť ale ani smútok svojimi slzami.