Alexa:

„Mami! Niekto zvoní!" zakričala som z pohodlia gauča s Buttnom na kolenách. Dnes som mala v pláne s Buckym pozerať ďalší diel Hobbita. Hlas, ktorý vychádzal z chodby mi bol príliš povedomý, no nevenovala som mu moc pozornosti a ďalej sa venovala študovaniu až podozrivo bieleho stropu. Stavila by som sa, že sme tam s Eden a Bardom pred niekoľkými rokmi urobili škvrnu. Pekná spomienka. Jedli sme čučoriedky, čo viac dodať.

„Zlato, máš návštevu" vošla do obývačky mama s niekým v závese. Prezrela som si tú osobu, a keby som práve teraz niečo jedla, asi by som sa zadusila.

„Aha, Hardey" snažila som sa znieť čo najšťastnejšie a doslova vytlačiť zo seba ten najfalošnejší úsmev všetkých čias. To, že ma Button pozná, sa mi utvrdilo vtedy, keď na Hardeyho zavrčal. Pohladila som ho a položila na zem.

„Spomínaš si ešte na ten tanečný klub, kde sme spoznali?" usmial sa na mňa tým jeho slizkým úškľabkom a mne pri tej spomienke prišlo zle. S Jess, Jeffom a s mojimi súrodencami sme išli osláviť moje šestnáste narodeniny. Bola som trošku mimo (ani sa nepýtajte), takže som si Hardeyho pomýlila s mojím bratom a dala som mu pusu na líce. Nikdy predtým sme sa spolu moc nerozprávali, keďže sme boli každý z inej triedy. No od toho dňa začal za mnou chodiť ako taký chvostík (btw on je jeden z dôvodov, prečo som sa odsťahovala) a zjavne ho to ešte neprešlo. No skúste sa vžiť do mojej situácie! Vyjdete z domu a prvé čo uvidíte, bum, Hardeyho, ako tam stojí s rukami vo vreckách a premeriava si vás pohľadom. Večer sa rozhodnete ísť sa prejsť a, bum, čo nezistíte! Vykračuje si za vami s pohľadom lovca. Idete so kina s kamošmi, a čo? Správne, bum, sedí vedľa vás a celý film, na ktorý ste a tešili tristo rokov, sa vás pokúša chytiť za ruku! BUM! Úprimne. Koho by nerachlo?!

***

Bucky:

Pomaly som schádzal po schodoch. Tešil som sa na ďalší deň strávený počúvaním Iniminych spomienok z detstva a rozprávaním jej o tých mojich so Stevom (a že ich bolo naozaj veľa). Vtedy sa ozval ten najumelejší smiech, aký som kedy počul. Keď som prišiel do obývačky a uvidel som chlapíka, ktorý mi nebol ani v najmenšom sympatický, vyčaroval som znechutenú grimasu venovanú Inime, ktorá sa medzičasom pozrela mojím smerom. Uškrnula sa, no z našej konverzácie, ktorej postačovali pohľady, nás vytrhlo lusknutie. Tým si ten chlapík zaslúžil, môj, ešte väčší odpor.

„Počúvaš ma, Alexa?" podlízavo sa opýtal, až sa mi zdvihol žalúdok. Inima mu venovala len ospravedlnenie a falošný úsmev. Ja by som mu na jej mieste venoval tak akurát výhľad z chlievu medzi prascami. Poslednou kvapkou bolo, keď ju, akože nenápadne, chytil za ruku, počas toho, ako jej rozprával nezmysly. Bol taký zaujatý, že si ma ani nevšimol prichádzať.

„Dobré ránko, Inima" dal som Alexe pusu do vlasov a svoju pravú ruku som jej nechal okolo pliec. Chlapík jej okamžite pustil ruku. Lepšie ani nemohol urobiť.

***

Alexa:

Bucky sedel po mojom ľavom boku s rukou prehodenou cez moje plecia. Síce netuším, prečo to urobil, ale ani v najmenšom mi to neprekážalo. Práve naopak. Aspoň som sa cítila trochu uvoľnenejšie. Hlavu som si oprela o Buckyho a tvárila som sa, akoby nič.

„Nepredstavíš nás, Alexa?" ozval sa zrazu Hardeyho hlas.

„Jasne, pardon" zdvihla som hlavu: „James, Hardey. Hardey, James" myslela som, že si aspoň podajú ruky, alebo niečo, no na miesto toho Bucky iba vyčaroval úsmev. Bol to jeden z tých, o ktorých viete, že neveštia nič dobré a pri tom ľutujete toho, komu je venovaný, lebo netušíte, čo ho čaká. Až na to, že mne Hardeyho ľúto nebolo.

„Zlato, mohla by si mi ísť po džús, prosím?" založil mi Bucky vlasy za ucho.

„Jasné" pozrela som mu do očí a sladko som sa usmiala. Hrať hru, na ktorej sme sa vlastne ani nedohodli bola sranda. Aj keď musím priznať, že sa mi to páčilo a rýchlo by som si na to zvykla.

***

Bucky:

Chvíľu som počkal, kým som si nebol istý, že nás Inima nepočuje. Potom som dal môjmu spoločníkovi priateľskú radu do života.

„Hej, kamoš, počúvaj. Dám ti jednu radu. Z vlastnej skúsenosti ti poviem, že ak sa žena pri niekom necíti dobre, je najlepšie, ak odídeš. Ale ak sa žena pri tebe cíti uvoľnene, popadni príležitosť a zostaň s ňou tak dlho, ako je to možné. Ak odídeš, budeš to ľutovať. No v tom prvom prípade, keď žena nemá záujem, budeš ľutovať, ak neodídeš, lebo ak bude mať niekedy v budúcnosti priateľa, a ten uvidí, že sa okolo nej obšmietaš, nebude sa s tebou mazať" zazubil som sa pri predstave, ako mu lámem nos. V skratke povedané, som mu oznámil, že ak nedá paprče preč od mojej Inimy, tak si ho podám, a ako som spomínal, skončí medzi prascami.

„Už ťa niekto nakopal, keď z vlastnej skúsenosti?" posmešne nadvihol jedno obočie.

„Nie. Ja som niekoho nakopal" jemu úškrn z tváre zmizol a mne sa uvelebil na perách spokojný úsmev, skvelo odvedenej práce. V tom momente som začul Inimu prichádzať.

„Vďaka" vyslal som k nej úprimný úsmev, ktorý mi opätovala. Keď pohár položila, chcela si sadnúť vedľa mňa, no namiesto toho som ju za ruku stiahol na moje koleno a dal jej pusu na líce. Hardey po mne iba hodil škaredý pohľad, no tváril som sa, že ho nevidím a jednu ruku som dal Inime okolo pása. No a čo? Moja Inima sa predsa nebude zahadzovať s takým pakom.

„Už by som asi mal ísť. Sľúbil som mame, že jej pomôžem s obedom" začal sa stavať.

„Aaale to je škoda. Myslel som si, že sa ešte aspoň chvíľu porozprávame" zatváril som sa príšerne sklamane. Na Inime bolo vidno, že by dostala aj záchvat smiechu, kedy už bol ten slizniak za dverami a neoxidoval tu. Zamaskovala to kašľom, ktorý sa jej podarilo skrotiť, až keď sme všetci traja dorazili ku vchodovým dverám.

„Ako dlho sa zdržíte?" opýtal sa ešte, keď už bol obutý na odchod.

„Ešte nevieme. S Jamesom sme prišli, aby ho naši bližšie spoznali, takže sa uvidí" Inima ma chytila za ruku, na čo sa slizniak iba mierne zamračil a ja som sa usmial. Za nami som začul šuchot, tak som sa automaticky otočil. Button sa k nám s ostražitým pohľadom pomaly približoval. Keď zaregistroval, že ho sledujem, na moment zastal a mierne zavrtel chvostom. Potom pokračoval opatrne v ceste a ja som opäť venoval svoju pozornosť Inime a slizniakovi.

„Tak to dúfam, že sa ešte uvidíme" roztiahol ruky, že ide Inimu objať, no hneď ich aj stiahol, lebo Button po ňom vyštartoval a len tak tak, že ho nedohrýzol. Škoda že ten pes nie je človek, inak by sme si teraz určite tľapli. Hardey sa iba nervózne zachichotal a rozlúčil sa.

„Zbohom, Hardey" jasne som dal najavo, že ho tu, ani nikde inde, už viac nechcem stretnúť.

Dobre ráno!
Už som sa nevedela dočkať, kedy vydám túto kapitolu, tak dúfam, že sa páčila. A teraz malá otázočka...
Čo si myslíte o Hardeym?

Vaša AStark❤️💛