Ponáhľala som sa do práce, ako každé ráno. Aj cez slúchadla v ušiach som začula nadšené výkriky v mojej blízkosti. Zmätene som odtrhla pohľad od zeme a zadívala som sa na objekt zdôvodňujúci rozruch. Na moje prekvapenie to bol Sebastian Stan. Švihla som pohľadom na mobil, koľko mám ešte času a usúdila som, že sa chvíľku zdržať môžem. Čakala by som, že herec ako on, je na toľko pozornosti zvyknutý, no on vypadal, že by sa najradšej niekde schoval. Až keď som stála blízko pri ňom, všimla som si koženú rukavicu na ľavej ruke. Nejak mi docvaklo, že niečo nie je v poriadku, a tak som urobila prvú hlúposť, ktorá mi napadla.

„Chris Evans!" skríkla som a prstom som ukázala smerom k zmrzlinárni. Všetci sa tam bez rozmyslu rozbehli a ja som sa pokúsila odvliecť podivného Sebastiana preč z dohľadu ostatných. Ani sa nepohol, tak som rýchlo povedala, že ak sa chce odtiaľto dostať, musí ma nasledovať. Rozbehla som sa za kaviareň a on šiel za mnou. Áno, šiel. Zadychčaná som sa zviezla popri stene na chodník, zatiaľ čo on sa na mňa pozrel trochu zmätene a trochu vyľakane zároveň.

„Smiem sa opýtať, čo sa to tam robilo, a kto je Sebastian Stan?" prehovoril po chvíli opatrne.

„To, čo sa tam dialo bol obdiv tvojich fanúšikov. A Sebastian Stan si ty, nemyslíš?" prevrátila som očami, ale on sa tváril, akoby som zdrhla zo psychiatrie.

„Ja, že mám fanúšikov?" opýtal sa zmätene.

„Herec ako ty, ktorý hrá úžasného Buckyho má veľa fanúšikov!" čumela som na neho a pri tom som rozhadzovala rukami. Pri mene Bucky spozornel a ja som si ho ešte raz dôkladnejšie prehliadla. Ramenatá postava, jemné strnisko, spomínaná kožená rukavica a šiltovka, v ktorej boli založené dlhé vlasy.

„Vypadáš, akoby si sa tu zjavil rovno zo scény v Civil war, keď si bol v Bukurešti. Teda nie ty, ale Bucky. Veď vtedy, čo si si kupoval tie slivky" vypadal, akoby som hovorila niečo, čo nemám vedieť.

„Nebol si ostrihaný? Kedy ti stihli zasa narásť vlasy? A prečo máš rukavicu? Jasné, to je kostým, že?" vychrlila som niekoľko otázok za sebou.

„Ja...ehm...kde som to?" vykoktal s pohľadom vyľakaného šteniatka.

„V New Yourku" povedala som pre zmenu nechápavo ja.

„V New Yourku?" opýtal sa ešte vyľakanejšie.

„Hlavne kľud, Seb. Nepanikár" začínam mať o neho strach.

„Nie som Sebastian," pozrel na mňa „ale Bucky" najprv som myslela, že žartuje, ale jeho pohľad naznačoval opak. Chvíľu mi šrotovalo v hlave, no potom...

„Akože skutočný Bucky? Myslíš ten z filmov? Ten kápov naj kamoš? Myslíš ten Bucky?!" vyvalila som na neho oči s očakávaním, čo na to odpovie.

„Áno, skutočný Bucky. Áno, kapitánov dobrý priateľ. A áno, ten Bucky. Len neviem, o akých filmoch to hovoríš" trochu krivo sa uškrnul, no potom opäť nastavil kamenný výraz. Úplne som stratila reč. Ten týpek si zo mňa zjavne robil prvý apríl, aj keď už dávno skončil. Musela som vypadať ako ryba, keď som bez slova otvárala a zatvárala ústa. Bolo to tak absurdné, až som tomu uverila.

„Si v poriadku?" opýtal sa ma opatrne. Ako môžem byť v poriadku? Veď som práve stretla Buckyho z MARVEL sveta, povedala som mu, že je úžasný a ešte k tomu...meškám do práce!

„Pepáčte, seržant Barnes, no musím Vás opustiť. Meškám totiž do práce" rýchlo som sa otočila na odchod, no jeho pravá ruka ma chytila za zápästie.

„Ale ja tomu nerozumiem. Mám kopec otázok. Potrebujem pomoc a ty si jediná, s ktorou som tu zatiaľ komunikoval" pozrel na mňa pohľadom šteniatka. Tomu sa predsa nedá odolať, čo asi dobre vedel.

„Tak dobre" povzdychla som „Ale najprv musíme ísť do práce. Je to kúsok. Mohol by si pomáhať v sklade. Je tam nedostatok pracovníkov a ty odnesieš aj za dvoch. Kamoška ťa zamestná aj bez pohovoru, keďže moc ľudí tam dobrovoľne nechodí. Len musíš dávať pozor, aby ťa nikto nespoznal" Namiesto odpovede len prikývol.

***

„Ahoj Jess. Priviedla som pracovnú pomoc. Vedela by si nejako zariadiť, aby ostal v sklade a nechodil moc medzi ľudí, prosím?" hneď som sa obrátila na moju najlepšiu priateľku.

„Príde nákladiak s tovarom. Bude ho treba vyložiť. Môže byť?" usmiala sa.

„Si tá najlepšia" objala som ju a vydali sme sa s Buckym do šatne.

„Zabudla si mi nadiktovať meno pomocníka" zakričala ešte za nami.

„Maxon. Bloom, bratranec" rýchlo som sa rozbehla do šatne.

„Maxon? To myslíš vážne?" opýtal sa ma v šatni votrelec.

„Máš niečo lepšie?" zdvihla som hlavu dohora, aby som mu videla do tváre.

„Mám. Čo tak James?" opýtal sa ma úplne bez farby hlasu.

„Bucky, pozri. Jess je milovník MARVELu možno ešte viac ako ja. Vie si spojiť dve a dve dokopy. Keby nebola tak zaujatá tými papiermi, tak jej dôjde, že nie si žiaden Maxon. Iba dnešok. Prosím, Bucky. Je to pre mňa dôležité. A sľubujem, že hneď ako to bude možné, som u teba. Platí?" pozrela som sa mu do očí.

„Platí" odvetil takmer nečujne.
Kým prišla obedná prestávka, bola som už celá vynervovaná, ako to Bucky zvláda. Konečne som sa za ním mohla rozbehnúť, a tak som aj urobila.

„Bucky? Haló? To som ja, Alexa " zvolala som pri dverách, kde sa mal nachádzať.

„Tu vzadu" začula som od automatov jeho hlas.

„Čo to robíš?" vybuchla som smiechom pri pohľade na Buckyho, ako sedí na zemi v tureckom sede a hypnotizuje automat hladným pohľadom.

„No čo asi? Čakám na teba aby si mi vysvetlila, ako prinútiť túto vec dať mi to jedlo za sklom. Nie že by som si s tým nevedel dať rady. Kľudne som to sklo mohol rozbiť a zobrať si čokoľvek z toho, čo tam je. Ale nechcel som zbytočne na seba pútať pozornosť" povedal s miernym úškrnom na tvári.

„Urobil si dobre" podišla som k automatu a z vrecka som vytiahla drobáky.

„Je to jednoduché. Len hodíš peniaze, naštikáš číslo jedla, ktoré chceš a zvyšok urobí automat. Skús si to" podala som mu drobné, ktoré mi vydal automat, keď som v ruke držala svoju bagetu.

„Úžasné" potichu zamrmľal, keď v ruke držal svoje jedlo aj on.

„Tak vidíš. Zachránila som ti život" povedala som celá vysmiata.

„Čože?" opýtal sa Bucky s plnými ústami.

„Rozprávam sa tuto s automatom" kývla som hlavou k predmetu pred nami a Bucky sa prvý krát skutočne usmial, ako za čias pred vojnou.

„Už budem musieť ísť. Končí sa mi prestávka" zdvihla som sa zo zeme a zamierila si to ku dverám.

„A ako budem vedieť, že končím?" opýtal sa ma ešte.

„Prídem po teba" usmiala som sa a odišla. Zvyšok šichty mi už prebehol rýchlo. Možno aj pre to, že som sa tešila na opätovné stretnutie s Buckym. Keď som k nemu prišla, sedel a pozeral do diaľky.

„Zdravím, Maxon" povedala som po chvíľke sledovania ho. Hodil na mňa zamračený pohľad a ja som sa iba nevinne usmiala.

„Tak poď. Ide sa ku mne domov. Potrebujeme prebrať dnešné ráno" vzdychla som a pobrala som sa preč.

***

„Takže ty si sa dozvedel, že ťa hľadajú a na ceste domov si sa zrazu zjavil na našom námestí" zhrnula som jeho rozprávanie.

„Teraz si na rade ty" kývol hlavou mojím smerom.

„Fajn. Takže ja som išla do práce a začula som hluk. Keď som sa pozrela na miesto odkiaľ prichádza, zbadala som teba, všimla som si rukavicu a zvyšok poznáš. Nejaké otázky?" oprela som sa o operadlo.

„Mám jednu totálne nepodstatnú otázku" slovo nepodstatnú nezabudol mimoriadne zvýrazniť „Ako sa dostanem domov?"

„Steve niečo vymyslí" povedala som jednoducho.

„A kým na to príde, potrebujeme pre teba nájsť nejaké oblečenie. Takže vstávaj a ide sa nakupovať!" vyskočila som na nohy a on si len vzdychol.

„Nemáš nič lepšie na práci?" opýtal sa, keď ma nasledoval do mojej izby po veci. Na moment som zastala a tvárila som sa, že rozmýšľam.

„Nie" dodala som po chvíľke. Otvorila som dvere a od strachu som skoro omdlela.

Ahojte! Prvá kapitola je tu!

Vaša AStark ❤️💛