Opatrne vošli.

Ocitli sa vo veľkej miestnosti plnej rastlín a podivuhodných prístrojov. Popri dverách bol natiahnutý zvláštny hrubý kábel, ktorý viedol dovnútra. Všetci štyria sa zvedavo obzerali, zisťujúc, že natrafili na akési laboratórium. Na stoloch sa okrem jedného počítača kopili dokumenty a všetky svetlá boli rozsvietené. Niekto ich nasmeroval na sklenníky s rôznymi rastlinami. V každom skleníku bol iný druh rastlín, ale dokopy tam tých druhov bolo len zopár.

V diaľke opäť začuli šramot, ale nevenovali mu pozornosť. Ich pohľady blúdili po laboratóriu. Elder pomaly prechádzal popri stoloch.

Odrazu zastal.

Pomalým pohybom vzal jeden z mnohých papierov a skúmavo sa naňho zadíval. Dotkol sa ho. A zamračil sa.

„Všetko je pokryté prachom," skonštatoval zároveň s Lyngom, ktorý práve skúmal sklenníky plné rastlín.

Nettle podišla bližšie k jednému z písacích stolov. Skôr, ako si ho stihla dôkladne obzrieť, však zakopla o kôš. Ten sa s rachotom vysypal k jej nohám. Všetky oči sa k nej okamžite otočili. Očervenela ako paradajka. Chcela sa začať ospravedlňovať, ale v tej chvíli kútikom oka čosi zachytila v kope papierov na zemi. Zvraštila obočie a klesla k pokrčeným dokumentom. Dôkladne ich začala prezerať.

„Hej, ľudia," ozvala sa po chvíli, „má váš odboj nejaký oficiálny názov?"

Ranun sa zachechtala: „Myslíš, že mal niekto čas vymýšľať reprezentatívne meno pre skupinu, o ktorej existencii netuší takmer nikto okrem jej členov?"

Nettle sa ani neusmiala, bola pohrúžená do jedného z papierov, ktoré sa z koša vysypali. Bol to list adresovaný odboju. A očvidne nikdy neodoslaný. Z množstva preškrtnutých slov sa dalo rozoznať len veľmi málo. Tmavovláska nedokázala zistiť, o čom list je.

„Poďte sem..." poprosila Elitárov, ktorí sa práve plazili po zemi, hľadajúc nejaké stopy. Keď si aj oni prečítali znenie listu, vážne sa na seba pozreli.

Lyng si mrmlal popod nos slová, ktoré dokázal vylúštiť: „Odboj, ospravedlňujeme, našu, rušíme, nezmyselné, nemysliteľné, lži, s pozdravom centrum výskumu,..." Ostatní úporne premýšlali a snažili sa dať dokopy znenie listu. Ranun sa pri rozmýšlaní prechádzala a každá z jej myšlienok sa dokonalo odzrkadľovala na jej tvári. Dvaja muži len stáli nad listom sa mračili sa. Blondiak prechádzal prstom po každom riadku, akoby sa snažil odhaliť neviditeľné súvislosti. Všade vládlo absolútne ticho.

Vtom Nettle náhle prepadla myšlienka. Naklonila sa brunetovi cez plece a očami behala po liste. Vtom konečne našla to, čo hľadala. Dátum. 28.2.

„A čo keby sme vyhľadali ostatné dokumenty z toho dňa?" navrhla vzrušene. Elder sa na ňu otočil a v očiach mu opäť žiarilo.

„Skvelé, poďme na to!" zvolal a všetci sa okamžite pustili do prehľadávania miestnosti. Nikto z nich nedokázal uhádnuť heslo od počítača, okolo ktorého boli nahádzané papiere, takže museli hľadať ručne. Našťastie boli dokumenty zoradené podľa dátumov, čo im značne uľahčovalo prácu.

O pol hodinu mal každý z nich pred sebou kopu papierov. Všetci traja odbojári vyzerali otrasene. Nettle bola prekvapená, nikdy ich nevidela v takomto stave.

„Sme v tom sami, stratili sme posledných spojencov," bezvýrazným hlasom vyhlásil Elder.

Ranun sedela na zemi a potichu vzlykala. Tvár mala zaborenú v dlaniach a ramená sa jej neovládateľne triasli. Lyng k nej podišiel a objal ju okolo pliec. Tmavovlásku táto beznádej, ktorú sama nepociťovala, donútila cítiť sa ako votrelec. Náhle vedela, že skutočne medzi nich nepatrila ani na sekundu. Nedokázala pochopiť ich zúfalé výrazy.

Nettle sa neisto opýtala: „Čo...čo ste tam našli?"

„V ten deň sa vzdali. Prestali vyvýjať liek. Uzavreli laboratóriá."

„A odmietli prijať fakt, že za tým všetkým stojí Elten," dodal Elder sklúčene.

„Ale čo všetky tie rastliny?"

„Sú tu tie druhy, ktoré patria politikom a iným vplyvným osobnostiam. Nikto z nich sa nesmie stať Požieračom, inak by neudržali zdanie, že pandémiu zvládajú. Dokiaľ udržia v bezbečí aspoň malé percento rastlín, ľudia s nimi spojený sa nemôžu stať Požieračmi," pohŕdavo povedal Lyng, ktorý na chvíľu zdvihol pohľad od Ranun. Opovržlivým pohľadom preletel rastliny v skelnníkoch. Nettle jeho slová znechutili. A čo tí ostatní ľudia, ako moja sestra? bežalo jej hlavou. Pocit zrady ju pomaly obklopoval. Poprvýkrát si naplno uvedomila vážnosť ich situácie.

Elder, akoby počul jej myšlienky, zamrmlal: „Z obyčajných ľudí prežijú len tí, ktorý náhodou zdieľajú rastlinu s vplyvnými. A ostatní majú smolu." V tej chvíli sa ich pohľady stretli. V oboch pároch očí sa objavila bolesť zo zrady, hoci Elder vyzeral oveľa zdrvenejšie. Všetky nezhody boli náhle zabudnuté. Tmavovláska aj blondiak sa naraz pohli k sebe a objali sa. Keď sa od seba odtiahli, ani jeden z nich neplakal, obaja mlčali vo vzájomnom porozumení.

Odrazu sa s hlasným prasknutím vypli svetlá. Ostali svietiť len žiarovky v skleníkoch, miestnosť sa ponorila do prítmia. Všetci štyria sa zmätene obzerali a snažili sa zistiť, čo spôsobilo náhly výpadok.

Spoza dverí sa odrazu ozval šramot.

V tej chvíli Nettle začula za svojím chrbtom zachrčanie. Dych jej zamrzol.

A o stotinu neskôr, dávno predtým, než stihla čokoľvek urobiť, tesne nad jej ľavým uchom zasvišťala žiarivá šmuha.

Hneď nato niečo odporne zapraskalo.

S výkrikom sa prudko zvrtla čelom hrozbe. Šok jej vzal slová. Medzi dverami stál vychudnutý Požierač. V pazúroch zvieral roztrhnutý kábel, ktorý musel zásobovať miestnosť svetlom. A zo stredu jeho hrudníka trčala dýka, lesknúca sa od krvi.

Pohľadom strelila po odbojároch, dávno stáli v bojových pozíciách. Elder mal stále napriahnutú ruku, ktorou hodil dýku. Až teraz Nettle naplno pochopila, prečo sa im hovorí Elitári. V dokonalej pozicií boli pripravení chrániť sa navzájom a schopní zabíjať. Nezaváhali ani chvíľu a zaútočili skôr, než stihla ona čokoľvek postrehnúť.

Napriek tomu, že mala Ranun opuchnuté oči od plaču, stála s nahnevaným výrazom tvárou v tvár hrozbe.

Neohrabane vytasila svoju vlastnú dýku z púzdra. Takmer jej vypadla z rúk, keď sa prudko vrhla k trojici. Neisto zabalansovala na jednej nohe, čím vyvolala u ryšavky napätý, trochu hysterický, smiech.

Dvojica mužov však ostala naplno koncentrovaná.

Požierač sa medzitým zosunul na zem. Už sa nehýbal.

Nettle zalapala po dychu. Z tmavej chodby sa vynárali ďalší. Ich pokožka mala nezdravo sivý odtieň. Boli takí vychudnutí, že sa im pod kožou jasne črtali kosti. Strapaté čierne vlasy mali vytrhané a skupinku sledovali mútnym pohľadom svojich bielych očí. Bolo ich tam asi dvadsať.

Náhle všetci pochopili, čo spôsobovalo šramot, ktorý za sebou celý čas počuli. Cez dvere, ktoré nechali otvorené, dnu vliezli Požierači. Nalákala ich tma a rastliny, ktoré odtiaľto cítili. Teraz museli bojovať kvôli vlastnej chybe. Elitári však vedeli, že ak urobia prvý krok, budú v nevýhode. Nettle zase mala strach čo i len sa pohnúť. A Požierači...nepoznali stratégiu.

Zaútočili.

Svojimi dlhými pazúrami sa vrhli na najbližšie stojaceho človeka, ktorým bola Nettle. Tá zdesene vykríkla a preťala dýkou vzduch. Náhly utok ju ochromil. Našťastie jej v okamžiku prišli na pomoc Elitári.

Lyng svojím mečom zrazil z nôh niekoľko monštier. Neobzeral sa. Chladnokrvne sekal okolo seba, vytvárajúc si cestičku k Nettle. Ale pre tmavovlásku bolo ťažké udržať si prehľad. Požierači sa k nej hrnuli zo všetkých strán. Cítila, ako sa jej roztriasli nohy a zastrela myseľ. Dokázala sa sústrediť len na prežitie.

Vtom na zranenom ramene pocítila pálčivú bolesť. Zvrtla sa. Popri tom, ako sa otáčala, pevne zovrela dýku. A potom bodla.

Cítila, ako sa dýka zabára medzi rebrá Požierača. Ten prádznym pohľadom sledoval miesto, kde prebodla jeho pokožku. Nettle dýku zdesene vytiahla a začala tackavo ustupovať.

Monštrum však padlo na kolená. Naposledy zodvihlo hlavu a obdarilo tmavovlásku pohľadom. Náhle malo v očiach ľudskosť. Na moment mala Nettle pocit, že niečo povie. Ale ono sa len zrútilo na zem a ostalo ležať.

Dievča ho otrasene prekročilo. V tej chvíli jej však niečo podrazilo nohy a ona s výkrikom spadla. Pri páde jej dýka vyletela z ruky a dopadla o poriadny kus vedľa.

Odrazu sa našla na zemi, obklopená Požieračmi. A úplne bezmocná. Chcela zakričať, ale z hrdla sa jej vydralo len zúfalé zachrčanie. Pritískala sa k zemi, akoby s ňou chcela splynúť. Cítila, ako jej srdce bije až v krku.

„JIHAAAAAA," zrevala červená šmuha, ktorá preletela nad Nettle. Ako šíp sa vrhla na vysokého Požierača a zrazila ho z nôh. Energicky preskočila na druhú stranu a pustila sa do bitky s ďalšími troma. Bola úplne nepredvídateľná. Rozhadzovala okolo seba rukami, v ktorých zvierala dýky.

Potom Ranun konečne zastavila. Ohnivé vlasy jej lietali okolo tváre a po tvári jej stekali slzy. Nettle prekvapene prijala jej ruku a postavila sa. Vrhla na ňu pohľad plný vďačnosti a zodvihla zo zeme svoju dýku. Ranun sa medzitým rozbehla bojovať na druhú stranu miestnosti. Na zemi ležali nejaké požieračské telá. Nettle pevne zovrela svoju dýku.

A s výkrikom uskočila. Na miesto, kde pred momentom stála, dopadol počítač.

Zodvihla pohľad. Požierač sa na ňu vrhol. Zaťal jej pazúre do lýtka. Z očí jej vytryskli slzy bolesti. Jej krik sa stratil v hluku okolo. Tentoraz však neváhala. Zahnala sa po ňom dýkou.

Zaťala ňou priamo do jeho chrbátu. Požierač zreval a pokúšal sa utiecť z dosahu ostrého kovu. Nettle mu však nedala príležitosť. To ho ešte viac rozzúrilo. Uhryzol ju do nohy a stiahol na zem. Odrazu bol on ten, kto mal prevahu. S hlbokým zavrčaním sa skláňal k Nettle. Stál jej na nohách a pazúrmi jej tlačil do rúk. Držal ju v šachu.

Nettle cítila divoký tlkot jej srdca, vnímala svoj rýchly dych. Vedela, že je v pasci. Napriek tomu sa pravou rukou snažila uchopiť dýku, ktorú jej medzitým vyrazil. Naťahovala prsty najviac ako dokázala. A potom ju konečne dočiahla.

Okamžite dýku vrazila zboku do jeho hrudníka.

Požierač uvoľnil zovretie a zrútil sa na ňu. Musela ho zasiahnuť do srdca. Zdesene ho od seba odtisla a vstala. Jej plytký dych a roztrasené nohy ju zrádzali. V jednej z nich okrem toho pulzovala ostrá bolesť. Mala pocit, že sa čo nevidieť zosype. Ona zabila.

Stála v strede tmavej miestnosti pokrytej telami. Pod nohami jej odporne čvachtala krv. Striasla sa. Vo vzduchu visel nepríjemný kovový zápach. Elitári už dobojovávali vlastné bitky.

Odrazu za sebou začula kroky. Vydesene sa zvrtla, pripravená bodnúť. Ruku s dýkou jej zachytil Elder. Ten mal vlastnú dýku ukrytú v puzdre a so zvláštnym previnilým výrazom hľadel na tmavovlásku.

„Poď, tu už nezistíme nič," zašepkal, pokúšajúc sa o upokojujúci tón. Ranun a Lyng už tiež dobojovali a potichu sa pripojili k nim. Ranun už neplakala. V tvári sa jej miešalo niečo medzi zúfalstvom a hnevom. Lyng okrem meča držal aj papiere, ktoré našli predtým. Nettle uznanlivo nadvihla obočie. Niktomu inému ani len nenapadlo zobrať dôkazy.

Keď kráčali späť, Nettle sa obzerala pri každom zvuku. Krívala, hoci jej Lyng ošetril nohu ešte v laboratóriách. Celá roztrasená kráčala smerom k svojmu domu. Traja Elitári ju sprevádzali v tichosti. Vždy, keď si mysleli, že sa nepozerá, si vymieňali previnilé pohľady.

Kým boli v budove, slnko zahalili tmavé mraky. Nettle mala pocit, ako keby na ňu nebo padalo. Stelesňovalo zúfalstvo, ktoré bolo citeľné všade navôkol.

Pomaly prechádzali ulicami, ktoré boli takmer prázdne. Len občas natrafili na skupinky ľudí, ktorí sa už báli chodiť kamkoľvek sami. Zakaždým na nich vrhali podozrievavé pohľady, ktorými sa snažili zamaskovať strach. Keď prechádzali cez obydlené časti, ľudia zaťahovali závesy a skrývali sa do útrob svojich domov. A pritom nebola ani noc. Strach a podozrievavosť ľudí dosiahli novú úroveň.

A konečne je tu nová kapitola. Dúfam, že mi tu aspoň niekto z ostal.

Už sa asi ani nemusím snažiť tváriť sa, že budem vydávať pravidelne. Očividne to je niečo, čo nedokážem. Ale napriek tomu sa vám pokúsim priniesť ďalšiu kapitolu čo najskôr.