You and I and nobody else
Feeling feelings I never felt
The way you got me under your spell
Don't you keep it all to yourself  

,,Takže teraz budeme celý deň len ležať v posteli a nič nerobiť?" spýtala som sa keď sme spolu s Harrym ležali nahý v posteli. Ležala som sa jeho hrudi a jednou rukou prechádzala po tetovaniach na jeho tele. 

,,Myslím, že to je celé čo chcem. Len sa baviť a spoznať ťa Chen." 

,,Ale ja mám povinnosti." povzdychnem si a zdvihnem sa. Podopieram sa na jednej ruke pričom mi rozpustené vlasy padajú podĺž ruky. Pozerám sa do jeho zelených očí, ktoré prijímajú krutú pravdu. 

,,Pôjdem s tebou." prehovorí a ja v okamžiku začnem krútiť hlavou. To nepripadá v úvahu.

,,Nie. Nepotrebujem byť označovaná za tvoju nočnú štetku. Proste pôjdem preč a pôjdeme každý po svojom. Ja začnem s kariérou tu v meste a ty sa vrátiš a budeš žiť svoj dokonalý život." 

,,Ale čo keď nie je tak dokonalý?" 

,,Skús povedať "lebo tam nie si ty" a nakopem ťa do tvojho sexi zadku! Harry poznáš ma sotva 12 hodín! Netvárme sa akoby sme spolu chodili 100 rokov lebo tak to nie je!" 

,,A čo keď chcem aby to tak bolo?" odhodím perinu, ktorá nás zakrývala a prejdem ku môjmu kufru. Vytiahnem odtiaľ čisté oblečenie a držala som ho v náručí kým som sa postavila. Harry už neležal v posteli ako predtým. Stál s tvrdým pohľadom oproti mne. Nedokázala som sa mu pozrieť do očí. Veľmi dobre vedel že nejde niekoho milovať po jednej strávenej noci spolu. 

 Chcelo to čas, ktorý sme mi nemali. 

Rýchlym krokom prešiel ku mne a zatlačil ma na dvere jeho skrine. Bol na mne nalepený. Jeho tvár bola veľmi blízko tej mojej. Na pokožke som cítila jeho horúci dych, na hrudi som cítila tlkot jeho srdca. No najhorší bol dotyk, jeho dotyk na mojej pokožke kde sa vytvárala husia koža.

  Just a touch of your love is enough
To knock me off of my feet all week  

Šalela som z neho tak ako on zo mňa. Vedeli sme čo nám vzájomné dotyky robia. 

  Just a touch of your love is enough
To take control of my whole body  

Stačí jemný dotyk a som v koncoch.

,,Veľmi dobre vieš, že to nemusí byť len na jednu noc. Len sa vráť a spoznaj ma.  Môžeme byť spolu ale musíme to chcieť." prehovoril tichým hlasom. Triaslo sa mi celé telo. Nemohla som aj keď som veľmi chcela. Hlavu som mala stále otočenú do boku a viečka držala pekne pri sebe. 

,,Dobre. Tak tu zostať. Zostať so mnou v San Franciscu a potom to môžeme skúsiť." 

,,Ale to nejde. Nemôžem tu zostať! Moja práca ja v LA." povedal a odtiahol sa odo mňa. Prešiel ku oknu oproti o ktoré sa oprel. Rukou si zašiel do vlasov, za ktoré frustrovane ťahal. 

Správali sme sa akoby sme spolu žili roky, akoby sme sa milovali. 

Pritom sme sa spoznali pred 12 hodinami.

,,Tu to máš Harry! Ja mám kariéru tu, ty tam. Nevyjde to." povedala som a začala si vyzliekať jeho modrú košelu, v ktorej som poslednú hodinu strávila. Obyčajné tričko a jeansy cez ktoré prehodím žltú kožennú bundu 

,,Prosím. Aspoň mi daj peknú spomienku." 

  Photograph with no T-shirt on
Why you making me wait so long? (Wait so long)
I promise to keep this a secret, I'll never tell
But don't you keep it all to yourself  

Najkrajšie spomienky v celom živote boli tieto chvíle s ním. 

,,Vážne mi budeš chýbať. Aj keď ťa moc nepoznám verím že sa naše cesty raz stretnú a potom z toho môžem byť niečo viac." poviem Harry keď sa dnes už po druhé začnem obliekať. 

,,Za týždeň si nespomenieš na moje meno." 

,,Chenaya. Tvoji rodičia si dali záležať."

,,Čo ja viem. Je to dosť zložité meno. Ale keď ho začne vyslovovať niekto výnimočný, je to to najkrajšie čo môže byť." povzdychnem si a dám si okolo krku šál. 

,,Chenaya." 

,,Prestaň!" zasmejem sa a zoberiem si mobil. Podídem ku nemu pričom sa stále opiera o okno. ,,Dole pôjdem sama a ty zostaneš tu. Upraceš to tu a objednáš si letenku na najbližší let domov. Okej?" so smutným výrazom prikývne a ja si stúpnem na špičky. Moje pery sa dotknú tých jeho a splynú tak v poslednom dokonalom bozku. Po krátkej chvíli keď sa odtiahnem bez ahoj, len s jemným poseldným úsmevom opúšťam jeho izbu. 

Zoberiem si svoj kufor a pomaly s ním kráčam dole ku vchodovým dverám. Tam objavím moje topánky, ktoré si obujem a opúšťam jeho dom. 

,,Chenaya! Počkaj!" zakričí jeho chrapľavý hlas moje meno a ja sa z povzdychnutím otočím.

,,Nepočúval si moje rozkazy?" poviem s jemným úsmevom.

,,Počúval ale nedalo mi to. Navždy tvoje meno zostane u mňa v srdci. Nikdy na teba nezabudnem. Chenaya." 

,,Nikdy a navždy je dlhá dobe a nesľubuj niečo čo nemôžeš splniť Harry. Som rada že som ťa mohla spoznať, že som mohla s tebou prežiť nádherné okamžiky, na ktoré by som nerada zabudla. Ja ťa uvidím. Na každom billboarde, v každom časopise a v svojich spomienkach. Tebe budú musieť stačiť spomienky." 

,,A fotografie." povie a ja sa zamračím. Vytiahne svoj mobil a niečo v ňom hľadá. Keď to nájde a display mobilu otočí na mňa, môžem si pozrieť hojný počet fotiek. Pretočím očami a mobil mu vrátim. 

,,Rada som ťa spoznala." posledný krát poviem pred tým ako ma znova vtiahne do teraz už posledného bozku. 

,,Budeš mi chýbať, Chenaya." posledný krát prehovorí ako sa vydám ku ceste kde si stopnem taxi. 

So spomienkami a dotykom končekov prsov na mojich perách nechávam sa viesť San Franciscom ku môjmu novému životu.

The End? 

No.

I hope not

Maybe. 

Probably yes. 

Yes.

Názory?