Harry

So slzami v očiach som sa prvý krát pozrel do zrkadla a skontroloval som, či nemám niečo pokrčené alebo či mi netrčia vlasy do všetkých strán.

Auto som zaparkoval na parkovisku pred domom smútku. Vošiel som tam a bol som tam jediný. Vedel som, že Louis nemal veľa kamarátov, ale že som tam bok jediný? To bolo hrozné. Nebola tam ani jeho rodina, nikto. Bolelo ma to. Bolelo ma že Louis odišiel. Bolelo ma že okrem mňa, farára a hrobárov nikto neprišiel.

Reč ktorú farár čítal som vôbec nepočúval, keďže som ju písal a poznal som ho. Nepotreboval som to počúvať, bolesť by bola ešte väčšia.

Keď farár odišiel, postavil som sa a na rakvu v zemi som hodil ružu a za hrsť hliny. Potom som pozoroval hrobárov ktorý hádzali hlinu na rakvu. Nakoniec som zdrvený odišiel.

Pomaly som kráčal ulicami okolo cintorína. Potreboval som si prevetrať myšlienky.

Tak moc som ho miloval. A stále milujem. Boli sme spolu od strednej školy. Bol a stále je mojou prvou láskou. Dal by som všetko za to, aby som bol opäť s ním. Dal by som všetko čo mám. Zapredal by som dušu kľudne aj diablovi. Zapredal by som sa kľudne aj celý.

Ako som tak kráčal tak kráčal, zem sa začala triasť. Zamračil som sa. Pokiaľ viem tak v tejto oblasti nie sú zemetrasenia. Zrazu sa zem predo mnou otvorila a ja som ostal prekvapene stáť.

A z tej jamy vyliezla osoba. Nevidel som kto to bol vďaka tomu dymu. Ale keď dym pominul, zalapal som po dychu a odstúpil o pár krokov. Stál tam ON. Louis.

"Ahoj láska," pozdravil ma. Jeho hlas bol omnoho hrubší ako kedy koľvek pred tým. Odstúpil som od neho ďalších pár krokov. "Láska? Ty sa ma bojíš?" pristúpil ku mne. "Toto nie je skutočné...to-to," zakoktal som a neveriacky som si ho prezeral. "Predsa dáš všetko za to, aby si mohol byť so mnou. Tak poď, poď a daj mi tvoju dušu. A potom môžeme byť už naveky spolu," chytil ma za ruku a odtiahol ma do tej diery ktorá sa následne zatvorila a okolo nás bola len čierno čierna tma.

Ahooj ♥ oficiálne prvá časť❤❤😊 dúfam že sa vám páči💚💙