Deväť




Louis's pov

Pevne som chytil Harryho ruku s tým že ho odtiahnem preč. Sedel tam on, môj otec. A ešte aj so svojou novou rodinkou. Zatiaľ si ma nevšimol. "Poďme inam," vystrašene som sa obzeral. "Prečo? Je to tu v pohode," usmial sa na mňa a ťahal ma k jednému z voľných stolov.

Keď sme prechádzali okolo môjho otca, tak som sa v duchu modlil aby sa na nás nepozrel, no moje modlitby vyslišené bohužiaľ neboli. Pozrel na mňa a jeho oči sa zavŕtali do mojich. V ľaku som zastal a bál sa pohnúť. Harrym trhlo, keďže si nevšimol že som sa zastavil. Nechápavo na mňa pozeral.

"Ty ešte žiješ? Myslel som že si sa konečne zabil," odpľul si predomnou. Ouu, toto zabolelo. "Predstav si že nie. Mám ľudí ktorí ma majú radi. Nie ako ty," poukázal som na mladú blonďatú pipenku. Je jasné že ho chcela len pre peniaze. "No dovoľ?" zavrčal. "Dovolím," zamračil som sa na neho a bol pripravený ísť. Lenže on sa postavil strhol ma za ruku k sebe. Potom som už len cítil tupý náraz do hlavy a tmu.

Hahaha 👅👅👅 taká krátka...uvidím či sa mi bude dať dnes ešte pridať. Pretože mám kopu práce. Ale hádam ešte niečo vytvorím 😘😘

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top