"Jay?" počula som príliš známi hlas aj cez zatvorené uši. Pozrela som sa pred seba. Nikto.. Asi som už vážne narušená.

Pozrela som sa za seba.

Zastavil sa mi dych. Rýchlo som vyskočila na nohy. "Jimin!" rozbehla som sa k nemu a skočila okolo jeho krku. Tak strašne mi chýbal. Nohy som obmotala okolo jeho pásu a ešte viac sa rozplakala.

"hej. Neplač." povedal a rukami podoprel môj zadok.

"Jimin." smrkla som a stále plakala. "čo tu ty robíš?" spýtal sa a počula som aj menší posmech. "no o-ono bola párty. A ja som b~bola v tom, že t~tam budeš aj ty. Chc ~ja som sa chcela s tebou porozprávať ale ty si tam nebol!" hekala som od plaču.

"ahh Jay. Nemusíš plakať." zasmial sa. "ale ty ma ignoruješ! Vyhýbaš sa mi! Nechceš ma vidieť a ja neviem čo som ti spravila keď ma nenávidíš!" nasavala som jeho úžasnú vôňu.

"vieš si vôbec predstaviť, čo to so mnou robí. Stále na teba myslím a nedá mi to pokoja, Jimin! A ty.... Ty ma len ticho odignoruješ a tváriš sa, že nič sa nedeje!" snažila som sa byť kľudná ja keď mi to moc nešlo.

"Jimin.. Toto mi nerob.. Prosím." rukou som si utrela slzy. Jimin mi neodpovedal.  Skočila som z neho dole aby som ho videla lepšie. "fajn."povzdychla som si.

"kľudne ma naďalej ignoruj. Ale ja neodídem pokiaľ mi nedáš dôvod prečo sa so mnou odmietaš rozp~"

"ty si sa vyspala s Yoongim?"

Zastavila som sa v mojom slohu. Sakra. Ako to vie.

"č-čo?" ďalšie slzy sa mi hrnuli z očí.

"počula si dobre Jay." povelad.

"J~Jimin on.... Ja.. To~" slzy sa náhle spustili.

"vieš Jay.. Ja niesom kokot ako ďalší ostatný. No nemyslel som si, že by si zo seba spravila kurvu pre Yoongiho?!" Jimin na mňa kričal. Toto si o mne myslí? Jimin?

"Jimin, ono to tak nieje!" rozplakala som sa vaic než to šlo.

"vieš čo. Yoongi je totálny Kurevník a obaja to dobre vieme, Jay. No zrazu. Keď niesom s tebou pár hodín, dozviem sa, že tuná Jay sa vychrapala s Yoongim! Po tom všetkom Jay? Vážne?" mala som pocit,že sa v jeho očiach stratím.

"J~Jimin..." zakoktala som sa.

"kurva Jay!" opäť na mňa skríkol.

"Jimin ja som to oľutovala! Ani nevieš ako ma to strašne mrzí, trápi ma svedomie. A ubližuje mi to, že má ignoruješ. JIMIN... Ja ťa mám vážne rada. Nechcem ťa stratiť a už vôbec nie kvôli nejakému Yoongimu." povedala som príliš smutne.

"Jimin.. Povedz niečo." stále som plakala. Bol ticho. Akurát som sa cítila totálne pod moju úroveň.

"lenže ja ti k tomu nemám čo povedať." povedal a pokrčil svoje ramená. Pozrel sa na druhú stranu aby sa mi nemusel dívať do očí. To som sa pred ním až tak zhovadila? "Jimin. Prosím." klakla som si pred neho a spojila svoje ruky. "neopúšťaj ma prosím. Ja Jimin... Jimin ja." niečo sa vo mne zlomilo. "toto mi nerob Jay." povedal a kľakol si ku mne. Pohľad som sklonila k zemi a celá som sa zrútila na zem. Bola som totálne vyčerpaná. Cítila som chlad. Mrzla som z vnútra tak isto ako z vonku. Srdce bilo pomalšie než obvikle a moje oči sa pomaly zatvárali.

"Jimin.. Ja ťa asi milujem." povedala som cez slzy, ktoré mi stekali po tvári.

Je to pravda. Jimin už od prvého stretnutia sa ku mne správal ako ku sestre. Pomáhal mi. Stali sa z nás najlepší kamaráti. Tie dni strávené s ním boli moje obľúbené a nevedela som si predstaviť deň, či noc, kedy by som nepočula jeho hlas. Rozprávali sme sa stále, či cez mobil, ale aj v škole či u nás alebo u nich doma. Jimin bol iný než ostatný. Snažil sa ma vždy rozveseliť keď  som bola v smútku. Moment, kedy som ochutnala jeho pery bol k nezaplateniu. Jimin sa nikdy na nič nehral. Snažil sa byť pre mňa najlepší a každým dňom sa mu to darilo čím ďalej, tým viac. Nikdy nebol proti mne, len stále so mnou. Jimi je človek, ktorý má držal stále na nohách. Jeho úsmev bolo moje všetko. Snažil sa byť pre mňa takmer všetko. Preto chápem Jiminovu reakciu. Tak strašne to bolelo. A aj bolí. Je mi jasné, že potom všetkom sa Jimin so mnou rozlúči a vydá sa inou cestou.

Žeby koniec tejto poviedky?

Dúfam, že sa Časť páčila💜💜