S chalanmi sme takto hrali dosť dlhú dobu. Bolo čosi okolo štyroch hodín ráno. Jungkook ten bol úplne vypnutý a ležal na Taeminovi. A my traja sme sa normálne rozprávali. Unavená som bola pomaly aj ja, no čo už. Spať sa mi určite nechcelo, keďže o dve hodiny sme mali pôvode stavať. Lenže ja som sa totálne na spánok vykašlala. Chýba mi to.

Už som bola v polospánku. Stále som dúfala v to, že zaspím na Jungkookovi ale ma to jednh výnimku. Nemôžme zaspať tu.

"chalani. Mala by som Kooka zobrať do izby. Je už neskoro a aj ja som celkom unavená. Kukajte na moje oči." ukázala som na moje mŕtve a červeno zafarbené oči. Takmer som nimi pohla.

"máš pravdu." povedal Taemin.

"ak chceš, môžem ti pomôcť s Jungkookom." povedal Yoongi s úsmevom. Len som prikývla hlavou. Sama by som ho neumiesla a pomoc sa mi určite hodila, keďže by ho moje ruky neuniesli.

Yoongi si ho vyložil na svoj chrbát a smerovali sme všetci ku dverám. Otvorila som ich a umožnila chalanom prejsť. Taemin sa s nami rozlúčil a namieril si to rovno do izby. Zostala som tam už len ja a Yoongi, ktorý mal na chrbte zaveseného Kooka. Ten bol chudák totálne vyčerpaný.

"vypadáš nejako doriadnene. Nemyslíš?" pousmial sa Yoongi a pomalým krokom sme sa vydali cez chodbu. "práveže myslím. Neviem, ako zajtra, teda dnes budem stáť na nohách. Asi poviem triednej, že mi nieje dobre a snáď ma nechá." povedala som a ruku priložila na ospate oči. Následne ich pošúchala.

"máš pravdu. Nevypadáš práve nejako vábne." zasmial sa. "no dovoľ?" povedala som mierne unavene no stále mojim drsným štýlom. Som najlepšia. Ja viem.

"tak prepáč. Si nádherná." povedal povrchne. "ďakujem. Ja viem." zasmiala som sa. Odbočili sme na schodisko a zišli pár poschodí až kým sme neboli pred mojou a Jungkookovou izbou.

Otvorila som dvere a spolu aj s chlapcami vošla dovnútra. Yoongi doslova hodil Kooka na posteľ.

" pane bože! Chudák." chytila som sa ta srdce a robila sa zranená. Takéto zaobchádzanie s ľuďmi je príšerne. Oni tiež žijú!

"ah bože. Neprebudil by sa ani keby chcel. Je to predsa hermafrodit Jungkookoví. Doteraz nenájdená rasa." povedal a sadol si ku mne na posteľ.
"myslíš, že ma učiteľka zabije?" povzdychla som si a pozrela sa na neho.

"prečo by ťa mala zabíjať?" pousmial sa. "vypadám ako zdochlina. Pozri na mňa. Opuchnuté oči. Totálne strapatá a mastná hlava." zamračila som sa. Vypadám jak odpad doslova.

"nevypadáš až tak zle." zasmial sa. "myslíš?" unavene som povedala. "ja viem." uškrnul sa.

"poď sem." povedal. A ja som ťa spravila. No ruku mi strhol a posadil si ma do lona. Bola som určite červená až na zadku. Bol to na mňa moc veľký fyzický kontakt s jeho telom. Hlavu som mu položila na hruď. Bola som úplne unavená. Začal mi haldiť chrbát jeho dlaňami. Bolo to príjemné. Ešte viac ma to nútilo zavrieť oči a spať.

"ale haló. Nespi." zasmial sa. Pozrela som sa s úsmevom na neho.

"ale to sa nedá! Uspávaš ma ešte viac Yoongi." povedala som a dala hlavu na bok. No stále som sa pozerala na jeho úsmev.

Začal robiť po mne maličké pusinky. On môjho nosu až na moje pery, kde si uštedril jeden veľký. Zamilovala som si jeho pery. Sú úžasné. On celý je úžasný. No stále som bola v pokušení. Nenávidela som ho. Bol to pre mňa najhorší chalan na celom tomto svete. A teraz, teraz tu sedím v jeho lone, dotýkajúc sa jeho hrude a spojenými perami s tými jeho. V tuto chvíľu som prežívala najviac eufórie za celý tento čas. Jeho pery sa pohybovali po tých mojich. Nádherný pocit.

No strach stále stúpal. Yoongiho bozky začali byť dravšie a jemne so mnou trhlo. Len sa pousmial a ďalej pokračoval v obdarovaní mojich pier.

"Yoongi~" Povedala som potichu keď sme obaja potrebovali aspoň trochu kyslíka. "prebudíme Jungko~"

"pššš. Nikoho neprebudíme. Chudák spí ako zarezaný." zasmial sa. Len som sa pousmiala.

"Yoongi... Toto by sme robiť aj tak nemali." povedala som a hrala sa s jeho čiernou mikinou

"príde mi to divné. Keď ku mne nič necítiš." povedala som potichučky. Bol aj cez to tak jemný.

"kto povedal, že k tebe nič necítim?" počula som jeho nádherný hlas. Tak nízko položený.

"myslím.." prehovorila som.

"si strašné trdlo, vieš o tom?" zasmial sa a pobozkal moje umyté valsy. "čo už. Aj taký ľudia žijú." povedala som. Znovu sa mi vrhol na pery. Tieto bozky boli omnoho dravšie a vášnivejšie. Moje ruky stále letmo obchytavali Yoongiho mikinu. Jeden dotyk bol tak strašne horúci. Vzbudzovalo to úplne iné pocity.

"dáš ju konečne dole?" naklonil sa k môjmu uchu. Stuhla som ako kameň na jednom mieste. Bože. Určite som bola strašne červená. Chytila som koniec jeho mikini. Ruky sa mi nikdy tak silno netriasli ako teraz. Cítila som, že sa na mne zabával.

"bojíš sa?" štipol do mňa. Len som pokývqla hlavou v nesúhlas a ruky som viac venovala mikine. Pomaly som ju teda prevliekla cez Yoongiho hlavu a uložila za mnou na posteľ. "hádam to ešte budeš aj skladať?" zasmial sa, keď sa na mňa pozrel. Len som pretočila očami. Takmer som zabudla, že tu sedí Yoongi polonahý. Chytil moje boky a znovu mi ukradol vášnivý bozk. Moje ruky som položila za jeho krk a nechala sa ním viesť. No keď som pocítila, ako jeho ruka bojuje s vrchnou časťou pyžama strhla som sa.

"nič som ti ešte neurobil." pousmial sa.

"ja... Sa bojím. Čo ak sa Jungkook zobudí alebo príde uč~"

"dobré viem, že sa bojíš toho čo bude nasledovať." povedal a ja som len smutne sklonila hlavu. "nechcem ti ublížiť preboha." povedal.

"ja.. ~som to ešte nikdy.." bola som nervózna ako nikdy pred tým. Snáď najviac na svete.

"ja viem..." povedal a dal mi letmý bozk na môj krk.

Zodvyhla som hlavu, keď som cítila ako sa Yoongi posúva po mojom krku. Dokonca mi z úst vybehol aj menší ston. Yoongi znovu zobral kraje môjho pyžama. Predsa len som pod ním nič nemala, keďže s podprsenkou nespím. Tak či tak sa nevzdal a pomaly začal odhaľovať moju pokožku na bruchu a išiel hore.

"zdvyhni ruky." povedal počas obkusávania môjho krku. Spravila som tak ako povedal, no veľmi pomaly a opatrne.

Tričko mi prevliekol cez hlavu. Bože.. Toto je trápne. Veľmi veľmi trápne. Ako som toto mohla dopustiť. Díval sa mi do očí a ja jemu. Pousmial sa. Toto není vhodná chvíľa na usmievanie do riti!

"si nádherná." povedal. Vedela som, že to bolo len kvôli upokojeniu. Jedine svetlo, ktoré nás osvetľovalo bol mesiac. Vypadalo to náramne eroticky..doslova.

Jemne ma položil na posteľ. Od môjho krku sa posúval nižšie a nižšie. Bol to veľmi príjemný, no zvláštny pocit zároveň. Dotýkal sa môjho nahého tela. Bolo to veľmi divné no vzrušujúce.

Prepáčte mi to
.. Vážne.. 😂🙏 Ale mám to na dve časti xddd❤️❤️ak teda chcete aby bol smut... Kľudne napíšte či áno alebo nie. snáď sa aj táto páčila.

A mám otázku... Chcel by niekto napísať spoločný príbeh? Ak áno.. Dohodli by sme sa na nejakom ❤️❤️budem určite rada ak áno ❤️