Ležala som na svojej posteli v bielych obliečkach a dívala som sa na strop nadomnou.

Otvorené okno a cez neho svieti nádherný mesiac. Občas... Si hovorím... Prečo som vlastne tu.

A započula cinknutie môjho mobilu. Hneď som ho zobrala do svoji roztrúsených rúk.

Jimin :
ehm.. Jaya?

Nemala som chuť mu odpisovať... A už vôbec nie v tomto čase

Jaya:
Videné

Určite je na mňa nahnevaný.. No čo už.. Život je život.

Podišla som ku skrini a vytiahla som nejakú čiernu mikinu.

Na nohy som navliekla čierne Adidasi a vyskočila cez otvorené okno... Ešte že to tak moc vysoko nebola.. No trosku adrenalínu neuškodí.

Rozutrkala som sa kade ľahšie.. Občas som sa za seba aj obzrela. A strácala dom s dohľadu.

"au" zakričala som po tvrdom páde na zem. Pozrela som sa na tvár dotyčného. Hneď som sa zarazila. Snažila som sa vstať to zeme a následne som videla jeho ruku pred mojim xichtom. "preboha Jaya... Čo tu robíš... Sú dve hodiny ráno. Áno viem.. Otravoval som ťa tak som si myslel.. Že spíš ale keď ťa tu takto vidím.. Tak asi nie" trepal dve na tri..

"Jimin... Ja.. Prepáč" povedala som a hlavu položila do dlaní. "určitr ti je zima.. Poď" zobral moju ruku. "ideme ku mne" povedal a už ma ťahal. No o chvíľu zastavil. "pekne mi to vysvetlíš..  všetko!" povedal... Ani mi nedal priestor odpovedať.

-

O nedlho sme stáli pred jeho domom. Moju ruku opustila ta jeho keďže musel hlavné dvere otvoriť.

"poď ďalej" povedal. Bolo počuť ale aj vidieť aký je na mňa nahnevaný..

Doviedol ma do obývačky a donútil ma sadnúť si na gauč.

"no.. Začni hovoriť." sadol si oproti mne a ruky si založil.

"heh... Ja.. Nemám ti čo povedať.." nervózne som sa usmiala.

"ale máš.. Sú takmer tri hodiny... Ty mi neodpisuješ iná si to pozrieš.... A potom ťa nájdem v takomto počasí a ujdeš si s domu?!"

Jimin priam vyskočil s gauča. "Jimin" posmutnela som. Jimin je môj dobrý kamarát a zároveň aj najlepší. Možno aj niečo viac. Ale on to ku mne necíti tak ako ja k nemu.

"čo konkrétne chceš vedieť." spýtala som sa ho. "najlepšie by bolo.. Prečo si utekala s domu..." povedal.

"Išla som sa prevetrať." nadvyhla som plecia. "počúvaj Jaya." povedal a sadol si hneď vedľa mňa. Svoju hlavu chytil do dlaní a naspäť sa ku mne otočil. "ak by sa čokoľvek dialo... Kľudne mi to povedz." povedal. Len som mu prikývla.

"nechceš čaj.. Alebo aspoň vodu.." vstal s gauča. "nechcem ťa nejako zaťažovať. Aši by som mala niekam ísť" povedala som a vstala. "kam chceš ísť?" zastavil ma.. Keď sa predo mňa postavil. "no... Hehm.. Asi domov... Alebo ku babke.." bola som celkom aj nervózna.

"Takže.... Niečo sa stalo v tvojej rodine.. A ty sa bojíš ísť domov.. Mam pravdu?" povedal a zahľadel sa do mojich oči. "heh... Dá sa to tak povedať.." povedala som keď stál oproti mne.

"dobre... Nebudem to nejako s teba ťahať.. Chcem aby si len bola v poriadku Jaya.. Nechcem, aby sa to niečo stalo... Si dôležitá osoba v mojom živote." pousmial sa. Nedalo mi to tak som sa aj ja. "ďakujem Jimin" povedala som a hned na to aj objímula. "Jimin.... Nechcem ta stratiť." riekla som. "však nestratíš" tíško sa zasmial aj ja s ním.

"nejdeme si pozrieť nejaký film.? Alebo.. Niečo podobné." odtiahol sa odo mňa iba som kývla na súhlas a hneď ma ťahal do jeho izby.

No čo? Aký film to podľa vás bude? Ako to vlastne s nimi dopadne?
V tej izbe samozrejme 😏

Čo ak niečo Yoongi spraví..... Hmmm