Je nedeľa a ja sa prechádzam po parku. Ešte nikdy som tu nebola a na mesto som nemala moc času kvôli škole. Napadlo ma sa ísť teda niekam pozrieť.

Tento park je veľmi nádherný. Nedá sa prehliadnuť. Všade počuť len padanie lístkov a spievanie vtáčikov. To sebou som si zobrala mali zápisníček. Rada si doň Kreslím alebo píšem texty piesní a niekedy aj vymýšľam.

Sadla som si na malú drevenú lavičku a začala kresliť rieku.

"hádaj kdo tu je" Už podľa hlasu som vedela čo za človeka mi zakril oči rukami. "Jimini pabo" zasmiala som sa a sadol si vedľa mňa. "stačí Jimin" zasmial sa tiež. "ako sa máš" spýtal sa a díval sa do môjho zápisníku. Radšej som ho zavrela. "dobre čo ty" spýtala som sa ho a on furt hypnotyzoval zápisník. "tiež
Môžem sa pozrieť" čakal som to.

"budeš jediný človek ktorý to uvidí. Neviem pekne kresliť tak sa mi nesmej" podala som mu to a on si 6acal prezerať

"wow. Máš talent. Ako? Aj ja chem" začal sa tam hrať na urazeneho. "ďakujem. Sama neviem ako Kreslím. Proste inšpirácia. Ako napríklad táto rieka" ukázala som má rieku oproti nám.

"a čo ako ide škola" spýtal sa. "viem chodím tam s tebou. Ale aj tak sa spýtam." začal sa červenať. "ja neviem. Mam taky divný pocit. Proste furt mi jeden človek motá hlavu. A ja už nemôžem." povedala som a dívala som sa do jeho kukadiel. "ako sa vola ten človek"

"Min Yoongi" povedala som z povzdychnutim. "poznám ho. Nevšímaj si ho je to taký divný prípad. Nikdy nevieš čo ti správy" starostlivý Jimin ho musel dobre poznať ale odkiaľ. "dobre. Ja už budem musieť ísť. Otcovy som sľúbila ze prídem skoro domov. Tak sa maj. Zajtra v škole sa vidíme" vstala som zo stoličky a za mávala som mu. On mi tiež zakyval a už som sa vybrala domov.

"Už som doma" zakryčala som na Taeho ktorý zrejme doma nebol. Tak som teda šla do izby. Dneska som dosť dobrú náladu nemala takže som taká znudená. Zobrala som si teda nejakú vodu zo sebou a zavrela sa v izbe. "kokos mtak ma boli hlava že asi zhebnem. Super ešte sa rozprávam aj sama zo sebou" zasmiala som sa a sadla si za stôl.

Zobrala som nejakú knižku a začala si čítať. . Musím povedať že ešte päť minút a zaspím.

"som doma" konečne. Počula som Taeho hlas tak som sa vybrala dole. "ahoj" povedala som len tak potichu. Myslím ze ma nebolo počuť no nevadí. Sadla som si na sedačku a tam aj zaspala