11 Časť
AgustD:počúvaj co sa tak usmievaš pusinka
Jaya :nad tím aký si debil
AgustD :bože prečo si tak ku mne zlá tvoj ocko by za to rad nebol
Jaya :co máš s mojím otcom
AgustD :co si mu vtedy vravela keď prišiel k tebe do izby
Jaya : čo ťa to zaujíma
AgustD :že to bolo dačo o mne
Jaya :už len teba by som spomínala
AgustD :mňa spomína veľa ľudí. Hlavne keď prídem ožratý domov 😉😉
Jaya :diky už aspoň viem že máš 18+
AgustD :za to že pijem nemusím mať 18+
Jaya :dobre teda. Ja už asi pôjdem domov. Začína mi byť zima.
AgustD :dobre zlatko večer ti napíšem
Jaya : a ja ti zas neodpíšem 😌😌.............možno
Poslala som mu túto správu a šla domov
Vyšla som tých pár schodov a otvorila dvere
"už som tu" zakričala som a všade bolo ticho
"ocko" zakričala som
"si tu" no nikto mi neodpovedal
Tak som sa teda vizula a išla do svojej izby.
Keď som tam tak kráčala počula som čosi z ocinkovej kancelárie. Bolo to také tiché stonanie a nariekanie.
"bože to nemyslí vážne" povedala som. Lebo som tušila čo asi robí
"hmm vojdem mu tam alebo pôjdem do izby" začala som sa červenať a rozmýšľať co urobím. Och bože co by asi urobil keby som tam prišla. Hovorila som si zatiaľ čo to jeho stonanie silnelo
"och bože svedomie zhebni" rozprávala som si v hlave celá červená. "ok idem tam" už som bola pri jeho dverách
"nie tak teda nie" otočila som sa a išla späť do svojej izby
"Jaya~ahh" keď som to počula zamrazilo ma. "aha" ticho som si pre seba povedala "čo mám robiť" chutila som sa za hlavu. Išla som do izby naschvál som si nechala otvorené dvere. Keďže má kanceláriu vedľa dala som si na stenu ucho a počúvala som ďalej. Normálne to zo mňa vrelo.
V tatovej kancelárií už bolo ticho odlepila som sa zo steny a sadla na posteľ do tureckého sedu. Zrazu som počula kroky ako keby niekdo išiel ku
shodom ale zrazu sa otočil k mojej izbe
"bože" povedala som si "asi som sa pocikala" povedala som si pre seba..
Do izby vošiel Tae. Mal spotené končeky vlasov
"uš si doma?" spýtal sa nervózny a ja som sa v myšlienkach smiala od ucha k uchu
"oci čo s ati stalo keď si taký spotený" spýtala som sa. Aj keď som vedela že prečo.
"umm ale nič len som... No nechaj to tak" bolo vydno že bol Nervózny. Tak som teda vstala z postele. Prišla som bližšie ku nemu a naciahla som sa aby som mu tie vlasy mohla upraviť. "mne to môžeš povedať" pošuškala som mu do uška
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top