22.marec; 2021
7:43 hod.

Keď sa otvorili dvere a dnu vošiel Taehyung, Jungkook sa takmer zadusil vodou, ktorú práve pil. Dovolili mu mať jednu ruku voľnú, pretože odkedy pred viac ako týždňom vybuchol, keď odvádzali Taehyunga, sa jeho správanie zlepšilo. Miesto toho mu ale dali reťaze, takže sa nemohol pohnúť alebo sa postaviť zo stoličky.

„A-anjelik!" skríkol Jungkook a Taehyung si nemohol pomôcť, no rozosmial sa. Jungkook zhlboka dýchal, aby sa upokojil a usmial sa na svojho hosťa.

„Jednu ruku máš bez pút," všimol si Taehyung, keď si sadol pred Jungkooka a čiernovlasý muž naklonil hlavu.

Počul Taehyunga niečo hovoriť, no nevedel povedať, o čom rozprával, pretože sa sústredil na zvuk jeho hlasu.

„Jungkookie?"

„P-prepáč, čo si hovoril?" povedal Jungkook a zľahka pokrútil hlavou.

„Ah, na tom nezáleží. Ako sa máš?"

„Chýbal si mi. Včera si tu nebol," vyhŕkol Jungkook a Taehyunga do hrude zasiahol pocit viny, akonáhle videl Jungkookov ublížený výraz.

„Ja viem. Ale j-" začal Taehyung, no zahryzol si do jazyka, pretože nechcel Jungkookovi povedať, že tu včera bol, počúvajúc čo o ňom hovoril právnikovi, a že ho to tak moc rozplakalo, že ani nemohol poriadne vidieť.

„Prepáč mi, že som včera neprišiel, ale mal som na práci oveľa dôležitejšie veci."

Jungkooková tvár sa vďaka tým slovám skrútila bolesťou a Taehyung si kládol otázku, prečo musel dodať tak bolestivé slová, ktoré boli naviac klamstvom.