21.marec; 2021
16:38 hod.

„Takže ste vážne Taehyunga milovali," prehovoril právnik, hneď ako mu Jungkook dorozprával, aký je Taehyung dokonalý.

Jungkook pokrútil hlavou, „Stále ho milujem."

„Samozrejme," právnik chápavo prikývol a niečo si zapísal, „ako ste sa zoznámili?"

Jungkook si nemohol pomôcť a usmial sa. Nikdy nikomu nepovedal o ich prvom stretnutí, ale pre tentokrát nemohol byť ticho.

„Vrátim sa v čase. Myslím, že som mal sedemnásť a práve vtedy som začal s tými vecami so zbraňami a zabíjaním ľudí, hm. Opakovalo sa to týždeň čo týždeň a nevedel som sa z toho dostať. Raz keď som začal, nevedel som jednoducho zastaviť, až dokým všetci neboli mŕtvi. Predstavte si miesto plné ľudí, na okraji Soulu. Už som mal skoro dokončenú prácu, keď v tom som zbadal toho krásneho anjela, prisahám v tom momente mi zbraň vypadla z rúk, doslova."

Jungkook sa usmial, a aj keď to od právnika nebolo profesionálne, usmieval sa s ním.

„Myslím, že aj tak by som si ho všimol, hah. Pretože v tom okamihu, keď som sa naňho pozrel, získal si všetku moju pozornosť. Iní ľudia, ktorí prežili, sa schovali, ale on. On tam len stál, uprostred všetkých tých mŕtvych tiel a ani sa nepohol."

Jungkook si povzdychol. Tak veľmi si želal vrátiť čas, i keď to bolo zlé.

„Ako som už povedal, zbraň som v rukách nemal, miesto toho, aby som ju dvihol a pokračoval, kráčal som k nemu, aby som sa ho opýtal na meno. Och Bože, z blízka bol ešte krajší. Keď mi bez váhania povedal svoje meno, požiadal som ho, aby sa nepohol a on čakal bez pohnutia, dokým som nedokončil prácu. Stál tam, díval sa k nebu, len aby sa nemusel dívať, aké zlé veci robím. Dlhý, ale i tak krátky príbeh o tom, že on je jediným, ktorého som nezabil."

Jungkook sa znova usmial a pýtal sa sám seba, ako si mohol zaslúžiť byť s tým krásnym anjelom toľko rokov.

„Prajem si, aby tu bol."

Jungkook ani len netušil, že Taehyung stál za dverami a počúval ten príbeh so slzami v očiach.