12.január; 2018
08:49 hod.

„Anjelik, ochladnú ti raňajky!"

„Už som skoro hotový, len sekundu!"

Taehyung ležal. Už niekoľko minút bol úplne oblečený, jednoducho nechcel ísť dole. Proste sa na to necítil. Taehyung však v uplynulých dňoch nemal motiváciu na nič.

Jungkook ho zobral do kina, do niekoľkých reštaurácií a každý deň chodili na prechádzky.

A to sa Taehyungovi nepáčilo. Cítil sa ešte horšie, pretože vedel, že to má milovať. Ale on to tak necítil.

Pozrel sa do zrkadla, do očí vo svojom odraze. Vyzeral vyčerpane, aj keď mal viac ako deväť hodín spánku.

No keď sa prinútil usmiať, už nebol schopný povšimnúť si únavy vo vlastnej tvári. Vyrovnal sa a naposledy sa pozrel do zrkadla, spokojný s falošným šťastím, ktoré nasadil, bola to dokonalá maska a Jungkook nebude schopný ju prehliadnuť.

„Anjelik! Čo ti to tak dlho trvá? Vieš, že sa mi páčiš v každom oblečení!"

„Vážne? Tak počkaj, iba sa prezlečiem!"

„Ale-"

„Len minútku, zlatko!"

Taehyung podišiel ku skrini a vytiahol odtiaľ tepláky s nadrozmernou mikinou. Vo chvíli, kedy si vyzliekal oblečenie, ktoré mal na sebe predtým, sa Taehyung okamžite cítil lepšie, no stále nie pohodlne.

Na krátky okamih sa pozrel na postel a rozmýšľal o možnosti sa vrátiť pod prikrývku.

„Tae, anjelik, nezaujíma ma, ako práve teraz vyzeráš, len vyjdi z tej izby!"

Taehyung nasadil svoj falošný úsmev a otvoril dvere, pretože nechcel nechať Jungkooka dlhšie čakať. Kým prišiel so kuchyne, snažil sa sám seba presvedčiť, že ho čakajú raňajky.

„Anjelik!" pozdravil ho Jungkook a vtiahol si ho do objatia, akonáhle Taehyung vstúpil do kuchyne. Predtým, ako mu dokázal Taehyung objatie opätovať alebo zdvihnúť hlavu, aby ho pobozkal, Jungkook uháňal k stolu a ukazoval na taniere s jedlom.

„Pozri, anjelik, spravil som ti palacinky!"

A zatiaľ čo Jungkook chodil okolo stola, natešene vysvetľoval všetky druhy jedál, Taehyung otočil hlavu a potajomky sa pozeral z okna.