30.december; 2017
09:41 hod.

Keď sa Taehyung zobudil, okamžite vedel, že Jungkoooková strana postele je prázdna. No, vždy spali blízko seba, nohy mali zamotané a prsty prepletené, takže nie tak úplne Jungkooková strana. No okamžite vedel, že jeho priateľ s ním v posteli nie je.

„Jungkook?" zavolal Taehyung, keď vstal z postele a vošiel na chodbu, aby zistil, či Jungkook predtým, než vstal pripravil raňajky. Iste, Taehyung bol stále trochu smutný, pretože sa naozaj chcel vedľa neho prebudiť, no pochopil by to.

No, keď nenašiel Jungkooka ani v kuchyni alebo v inej z miestností ich bytu, po tvári sa mu spustili slzy.

„Kookie..." zavzlykal Taehyung, akonáhle si všimol, že Jungkookové Timberlands sú preč. Trvalo mu nejaký čas, kým si ich obuje, preto ich Jungkook tak často nenosil. No keď si ich náhodou obul, znamenalo to, že bude vonku až do noci.

Taehyung popadol telefón a vyhľadal Jungkookové číslo. Nevedel, či chce skutočne počuť hlas svojho milenca, no potreboval vysvetlenie.

„Tae, anjelik! Všetko najlepšie, láska, dúf-" začal Jungkook, hneďako zodvihol hovor. No Taehyung ho s krikom prerušil. Jungkook s ním teraz nebol a to ho bolelo, takže sa nedokázal držať na uzde.

„Kurva, Jungkook! Nepotrebujem tvoje 'všetko najlepšie'! Povedal si, že tu budeš, povedal si, že spolu budeme celý deň! Sľúbil si to, bastard!" skríkol Taehyung a predtým, než mal Jungkook šancu niečo povedať, Taehyung hovor ukončil.

Hnev sa zmenil na smútok a Taehyung sa pomaly vrátil späť do spálne, schovajúc sa pod prikrývku a vzlyknúc do vankúša. Všade bola Jungkooková vôňa, koniec koncov to bola jeho postel a to nútilo Taehyunga plakať ešte viac.

A pretože nakoniec znovu upadol do spánku, nepočul Jungkooka, ktorý treskol dverami bytu a ponáhľal sa do spálne, aby sa pozrel na svojho priateľa pod prikrývkou schúleného v klbku.

Keď sa k nemu priblížil a zdvihol prikrývku, aby sa pozrel na jeho tvár, jeho srdce sa naplnilo vinou a hanbou. Taehyung mal opuchnutú tvár a jeho oči sa zdali byť červené kvôli toľkému plaču.

„Naozaj si ťa nezaslúžim, anjelik," povedal Jungkook, pobozkajúc Taehyunga na čelo. Ľahol si vedľa neho a objal ho.

Cítil sa zle, akoby mu nebolo povolené sa ho dotknúť, no nechcel, aby sa jeho priateľ po druhýkrát prebudil sám.

Pritiahol si ho bližšie a zašepkal mu do vlasov slová plné bolesti.

„Milujem ťa, anjelik. Aj keď to niekedy bolí."