15.júna, 2017
15.07

Jungkook sa pozeral na Taehyungov chrbát a pozoroval každý pohyb staršieho, zatiaľ čo v kuchyni pripravoval kávu. Túžba po tom, ako by práve pritlačil Taehyunga k pultu a bozkával ho, až kým by obaja nemohli dýchať, sa chystala prevziať Jungkookovú myseľ, ale pripomenul si, čo mu blondiačik povedal pred pár dňami.

Nedotýkaj sa ma.

Slová, ktoré sa stále ozývali v Jungkookových ušiach. Otočil sa a nedokázal sa na druhého pozerať bez toho, aby niečo povedal. Nehovorili spolu od tej hádky. V celom svojom vzťahu nikdy nemali také ťažké časy. Tri dni po ich hádke Taehyung spal na gauči, no včera v noci sa rozhodol zdieľať posteľ s Jungkookom.

V skutočnosti sa Jungkookovi uľavilo, keď cítil, že sa Taehyung uprostred noci mrví pod paplónom. Ale keď ho neobjal späť a ani nevynaložil žiadnu inú snahu o to, aby cítil Jungkooka, smútok a sklamanie mladšieho pohltili.

Jungkook prehltol a vošiel z kuchyne do obývačky, obopnúc okolo seba ruky, keď si sadol na gauč. Zapol televízor, aby odsunul bokom potrebu počuť Taehyungov hlas, no hlasy všetkých hercov a reportérov v ňom čoskoro vytvorili obavy a on vypol televízor len dve minúty po jeho zapnutí.

Jungkook nepokojne, ako bol v týchto dňoch, vstal a prechádzal sa po obývačke. Očami hľadal niečo nové, nejaký neporiadok, pretože potreboval niečo, čím sa mohol zaoberať. No v momente, keď sa Jungkook pozrel na striebornú vec položenú uprostred stola, želal si, aby nič nevyhľadával.

Bol to Taehyungov náhrdelník, ktorý mu Jungkook dal takmer pred rokom. Taehyung si ho nikdy nedával dole, ani keď išiel do sprchy alebo ani po normálnych hádkach s Jungkookom. No tentokrát to Taehyung spravil a Jungkooka to zničili zvnútra.

„Taehyung!" zakričal, schmatol náhrdelník a vyrazil z miestnosti. Taehyung, samozrejme, neodpovedal, pretože nemal dôvod ukončiť to ticho len preto, že to spravil Jungkook. No, keď hluk v kuchyni prestal, Jungkook vedel, že ho starší počul.

Jungkook vtrhol do miestnosti a zastavil tesne pred Taehyungom, ktorý stál pred chladničkou, zatiaľ čo bol chrbtom otočený k Jungkookovi. Mladší sa ho stále nedotýkal, no zdvihol ruku, v ktorej mal náhrdelník a cez rameno ho ukázal Taehyungovi.

„Čo je to?"

Taehyung sa na Jungkookovú ruku nepozrel, no aj tak vedel, čo drží. Stále nechcel povedať ani jedno slovo a len pokrčil ramenami.

„Čo. Je. To?" zopakoval Jungkook a zosilnel stisk okolo náhrdelníka. Taehyung iba opäť pokrčil ramenami a Jungkook zavrčal.

„Počúvaj, Taehyung. Je mi jedno, či si na mňa nahnevaný a nechceš so mnou hovoriť. Som s tým v poriadku. Nie... V skutočnosti nie som, ale v tom nie je tá pointa. Je mi jedno, či si práve teraz rozzúrený. Toto je náhrdelník, ktorý som ti dal ako symbol mojej lásky. A ty si stále môj, Taehyung."

Taehyung sa pohŕdavo zasmial a otočil sa, konečne čeliac Jungkookovi. Položil ruky na okraj pultu a oprel sa, pozerajúc sa na mladšieho.

„A čo ak už viac neprijmem tvoju 'lásku', Jungkook?"

„To je mi jedno, baby. Si môj a budeš nosiť ten náhrdelník."

Jungkookov hlas bol taký hlboký až Taehyungovi spôsoboval na chrbte zimomriavky bez toho, aby to dokázal ovládať. Jungkook pozeral priamo do Taehyungových očí, zatiaľ čo mu rukami dal okolo krku náhrdelník. Taehyung sa naňho pozrel späť rovnako, ako naňho hľadel on, nadšene so zmesou hnevu a túžby.

Keď sa Jungkook uistil, že mu náhrdelník nasadil správne, stiahol ruky späť, no Taehyung mu končekmi prstov prešiel po tvári a on nad dotykom Taehyungovej pokožky vydýchol. Keď mladší svoje ruky neodtiahol, Jungkook priblížil svoju tvár bližšie a hladovo pritlačil svoje pery na tie Taehyungové. Obaja muži do bozku zastonali a ich pery sa konečne po tých dňoch ignorovaných túžob dotkli.