Tentoraz sme na seba narazili celkom náhodou.

On išiel po našej ulici a ja som išla domov. Je jasné, že sme sa zrazili.

,,Rebecca!"

Jeho hlas by som počula aj na pokraji smrti.
Fakt tretí: nikdy mu nehovorte, čo má robiť. Pretože ma začal naschvál volať Rebecca a nie Becca.

Pretože ho to bavilo.

A pretože, až neskôr sa sa dozvedela, že tento deň a toto stretnutie nezariadil osud, ani náhoda. A už vôbec nie Šťastena.

Všetko vedel.

Všetko videl.

Mňa.

Videl mňa.