,, Prosím pripútajte sa budeme pristavať" ozval sa hlas letušky po celej palube lietadla. Celú cestu som prespala takže som moc nerozmýšľala čo spravím. Ale to je snáď jasne no nie?

Z okienka som videla naše letisko a časť mesta. Hemžilo sa to tu ľuďmi čož bolo dosť nepríjemné. Z Mikeom a Freddiem sme si prevzali kufre a išli do hlavnej haly kde nás mal čakať Harry.

Len čo sme tam dorazili oči sme si zakryli pretože bolo za plexi sklom až moc fotografov so zapnutým bleskom.

Harryho nebolo takže nájsť. Prezradila ho jeho hnedá kučeravá hlava. Bol otočený chrbtom ku stene kde viseli rôzne obrazy alebo plagáty či čo to bolo. Ako obvykle mal oblečené čierne uplé džínsy a biele tričko s krátkym rukávom.

Keď spozoroval väčšiu aktívnosť novinárov otočil sa a vtedy sa naše pohľady prvý krát stretli. Doširoka som sa usmiala, kufor nechala stáť na mieste a rýchlo sa k nemu rozbehla.

Z úsmevom čakal pokiaľ ku nemu prídem. Skočila som mu do náruče pričom som nohy obmotala okolo jeho pasu.

,, Tak moc si mi chýbala" zamumlal mi do vlasov na čo som ho ešte silnejšie objala.

,,Veď aj ty mne." odtiahla dom sa od neho a pobozkala na pery. Moc mi to chýbalo. Bozkávať tie mäkké pery, vdychovať tu mentolovú vôňu.

,, Chcem ti to vysvetliť. Nemyslel som to tak prosím odpusť mi. " chytil mi ruky do svojich a bozkával ich. Iba som sa usmiala a pokrútila hlavou

,, Už dávno máš odpustené len obaja sme potrebovali trochu voľnosti"  ešte raz som ho silno objala.

,, Ehm-ehm... Nechceme rušiť no chcem ísť domov. A Fred ide o hodinu k matke a potrebuje ešte nachystať sa. Inak čau Harry " kývol Harrymu na pozdrav Mike a Harry iba prikývol. Mike sa vybral prvý a jeden bodyguard ktorý bol pre prípad  Harrym išiel posledný

Harry mi ako správny gentleman zobral kufor a rukou ma kryl aby mi nič nespravili. Mike mi dal Freddieho do rúk a spolu sme išli cez dav novinárov ku autu

Onedlho sme všetci sedeli v aute až na Mikea a Sebastiana, ktorý išli v druhom aute za nami. pripútala som sa a polozila ruky na moje kolená. Hneď ako Harry naštartoval chytil moju ruku a preplietol si prsty. Pozrela som sa naňho a navzájom sa na seba usmiali. 

,,Ako ste sa mali? Je Johannah lepsie? " pozrel sa na mňa Harry a cez spätné zrkadlo na Freda

,, Má sa lepšie no stále pracuje. Nechce oddychovať"  povedala som a povzdychol si. J

,, aj moja mama chce stále niečo robiť. Keď som býval u nej a chcel som jej pomôcť vždy hovorila 'oddýchni si. Máš predsa voľno'. " Harryho mamina je veľmi milá. Volali sme spolu ohľadom koncertu v tom Londýne. Vždy sme sa stihli aj porozprávať a trošičku sa spoznať. Najdlhší telefonát ktorý sme mali bol asi hodinový ale to nám nevadilo. Aj to sme museli končiť lebo sme museli niečo robiť.

,, Asi všetky maminy sú také. No pri mne to tak nebolo. Vždy som jej pomáhala a držala ju od domácich prác čo najďalej. No niekedy sa mi to proste nepodarili a všetko spravila keď bola doma a ja v škole " posmutnela som. Moja mama mala prácu v ktorej sa dosť pracovalo a preto chodila domov unavená. Vždy som sa snažila pôsobiť všetky práce pokiaľ mama bude spať. Potom som sa učila so sestrou a nakoniec ja. Večer som začala a spala. 

,, Keby som mal možnosť tak sa s ňou stretnem no viem že to bola veľmi úžasná osoba keď vychovala aj s tvojim otcom takú nádhernú, múdru a šikovnú krásku. " sčervenela som ako to Hazz hovoril. Kúsala som si spodnú peru. Bol to už taký môj zlozvyk. Vždy keď som nervózna, bojím sa alebo hocičo iné vždy som si do nej zahryzla a ak sa občas spustila krv a tá železná chuť sa rozplynula po mojich ústach štvalo ma to.

Usmiala som sa naňho a konverzácia utíchla. Pred domov sme boli o trochu skôr ako Mike a Sab, kedže Harry jazdí až moc rýchlo.

,,Chcem ti povedať že mi je to vážne ľúto ... - " začal no stopla som ho 

,, Zlato nechceme pri tomto rozhovore žiadne zranenia ani poslucháčov naviac takže to preberieme doma. Okej?" prikývol a pobozkal ma napriek že som držala malého Tomlisona na rukách. Známi zvuk auta bolo počuť a tak sme sa uhli z parkovacieho miesta kde onedlho auto zastavilo. 

Vyšli von a zobrali kufre z kufrov auta a spolu sme zazvonili na zvonček obrovskej vily. Dvere sa otvorili a naskytol sa nám pohľad na troch magorov so svojimi frajerkami s úsmevmi od ucha k uchu a to len z toho že sme opäť doma. Doma. 

Spať doma.

Môže sa stať dnes niečo lepšie?