,, Mikaylaaa! " počula som hlasné predĺženie môjho mena. Otočila som sa a videla prichádzajúceho Louisa

,, Louis! Ako sa máš?"  objala som ho a kufor nechala hneď vedľa seba.

,, Fajn. Aký bol let? " zobral mi kufor aj keď som protestovala

,, Zvládla som ho"  mydla som plecami a ďalej pokračovala v ceste ku jeho autu z Mikeom za pätami.

,, Počul som o tom z Harrym... Je  mi to ľúto. Určite sa to hneď vyrieši." naložili sme kufre a nasadli do auta. Ja s Louisom dopredu a Mike dozadu

,, Vieš celý víkend mal na to aby sa ospravedlnil a on nič nespravil."

,, Vieš že si sa mala ospravedlniť aj ty? " pozrel sa na mňa no svoj pohľad hneď venoval mihotajúcej krajine pred nami

,, Ospravedlním sa hneď po tom ako sa ospravedlní on." povedala som zaťato.

,, Sme tu." povedal keď prichádzal pred nádherný dom. Hovoril mi že to nie je nič veľké no im to stačí. Vyzerá to vážne nádherne

,, Mika! Dlho sme sa nevideli"  vypískla Lottie hneď ako vyšla z domu. Prišla ku mne v krátkych nohaviciach a tielku... Trochu odvážne keďže je jeseň a je dosť zima.

,, Ale nie je to tak dávno! A volávali sme si! " objala som ju.

,, Mika!"  prebehla ku mne Phoebe.

,, Drobeeec ako sa máš? "pribehla ku mne bruneta a svoje tenunké ručičky obmotala okolo krku.

,, Zase nevieš či som Phoebe či Daisy?"  odtiahla sa odo mňa moc jej dlane stále boli položené na mojich pleciach

,, Prečo si to myslíš? " nechápavo sa na ňu pozriem.

,, Povedala si mi drobec a drobec už vôbec nie som mám 13!" povedala a kútiky úst sa mi roztiahli do úsmevu.

,, A nie si drobec? Z môjho pohľadu si. Ja narozdiel od teba mám už 18!"

,, Možno z tvojho pohľadu som krpec no nie som! Som len o trochu mladšia ako ty! A príde mi že sa vyhýbať môjmu menu aby si si ma nepomýlila. "  usmejem sa ešte viac a pokrutim hlavou

,, Si Daisy Tomlinson Deakin. Nikdy by si ta nepomýlila zo sestrou. " Znova svoje ruky obmotala okolo môjho krku a objali sme sa.

,, Mikayla, vitaj u nás!"  povedala Johannah keď som podišla ku dverám kde stala.

,, Ďakujem veľmi pekne, že ma tu necháte bývať. Ako sa máte teta? " objala som ju a po chvíli sa. Odtiahla.

,, Nevolaj ma teta a prosím ťa nevykaj mi. Pripadá mi to ako keby som bola o päťdesiat rokov staršia."

,,Som zvyknutá starším ľuďom vykať. "

,, Pozri, vykaš Harrymu? Louisovy? Tuto Lottie? Nie tak nemusíš vykať ani mne." 

,, To nie. Nevykám im ale vy ste dospelá a som proste naučená ľuďom ako vy vykať "

,, Dobre. Môžeš my tykať ale hovor mi Johannah. Platí?"  prikývla som.

,, Dobre. Ako sa máte? Louis mi hovoril, že nechcete oddychovať. " sadli sme si do obývačky ktorá bola veľmi útulná.

,, A kto by sa potom o nich staral?"  spýtala sa a odchlipla si zo svojho čaju ktorý bol z polovice vypitý.

,, Nie sú dosť starý aby sa o seba vedeli postarať? "povedala som z kvapkou humoru pretože každý vie ako to u nich chodí.

,, Ále... Sú to deti. Potrebujú niaku pestúnku. Budem im niaku musieť zohnať keď tu nebudem"   povzdychla si a mierne sa zasmiala. Postavila sa a chystala ísť niekam.

,,Teta Jay. To nehovor! Všetci ta tu potrebujeme. A ja nechcem prísť o niekoho ďalšieho. Prosím bojuj a nevzdávaj sa. " prebehla som ku nej a objala ju.  Slzy sa mi tlačili do tváre, no nešlo mi ich zastaviť.

Dlane mi priložila na líca a palcami ich zotrela slzy ktoré mi tiekli po nich

,, Zlatíčko, neplač. Sľubujem ti, že budem bojovať." znova ma objala. Neviem koľko sme tam stáli ale objatie som potrebovala. Naše objímanie prerušilo až niekoho falošné odkašľanie.

,, Nechcem vás rušiť ale Mikayla,tvoje veci som vyniesol do jednej z hosťovských izieb. A tvoj mobil stále zvoní. Nemám nič proti Justinovy Bieberovy ale dosť mi to liezlo na nervy.

,,Mika bež a trochu si pospi. Aj ty Mike. Bol to dlhý len a počula som o tých problémoch. Poviem ti drby na internete sa šíria rýchlo. " povedala Jay a spolu sme prešli do haly. Prikývla som a Louis zaviedol najprv Mike-a ktorý bol na opačnej strane druhého poschodia ako ja.

,,Nechceš sa o tom porozprávať?"  spýtal sa Louis keď sme boli v 'mojej'  izbe. Jemno som prikývla a sadla si na posteľ. Louis si sadol blízko mňa a čakal pokiaľ začnem.

,,V piatok som mu to povedala. A vybehol na mňa. Začal mi kričať že mu za to nestojím keďže som mu to nepovedala skôr, potom, že ty a tvoja rodina ste sprostí a následne povedal nech ti rovno skočím do postele pretože chcem byť z tebou a nie s nim! " rozrevala som sa a on ma hneď objal. 

,, Neboj sa. To sa dá do poriadku."  povzbudzoval ma. Jeho práva ruka budila po mojom chrbáte a ja som sa pomaly začala ukľudnovať.

,, Ale kedy? Celý víkend na to mal a nič nespravil. Keďže som teraz tu a on tam môže si uvedomiť čo spravil. " fňukala som ďalej. On ma znova objala a ja som sa ho pevne držala.

,, Ale aj ty si spravila chybu." 

,,Hej ja viem no on väčšiu. Nazval rodinu svojho najlepšieho kamaráta sprostou, povedal nech sa vyspím z jeho najlepším kamarátom a že som mu to nepovedala skôr. Chcem byť pri tebe lebo vám všetkým chcem pomôcť. No on to nerešpektuje. Mal by stáť teraz pri tebe a nie ti nadávať a zhoršovať situáciu v ktorej sa nachádzaš a aj tvoja rodina. " dotiahol sa odo mňa no jeho ruky zostali na mojich pleciach za ktoré má pevne držal.

,, Neboj sa.  On všetko pochopí. Myslím že aj teraz to už chápe keď máš 50 neprijatých hovorov a správ." uchechtol sa a mne jemnučko zdvihlo kútikmi úst.

,, Ďakujem" postavil sa a pri dverách sa na mňa otočil.

,, Vylož si veci do skrine a bez spať. Zajtra bude lepšie. " žmurkol na mňa a ja som sa usmiala. Otvoril dvere a následne z nich vyšiel.

Oblečenie ktorej nebolo zrovna veľa som si poskladala systematicky do skrine. Ľahla som si do postele  a po chvíli som zaspala.

Myslí na mňa Harry? Pochopil čo sa mu snažím povedať?