„Psst, Nara? Môžeš nachvíľu?" zavolal na ňu obozretne Temil. Nerozumela, prečo nechce, aby jeho slová započuli ostatní. Nasledovala ho pomedzi stromy a zastavili sa až vo chvíli, keď sa od ich tábora dostatočne vzdialili.

Les naokolo bol tichý a pokojný. Nebolo v ňom ani stopy po tom, čo sa dialo vo všetkých okolitých mestách. Toľko ľudí už v posledných dňoch prišlo o život, z toľkých sa stali utečenci alebo služobníci Kalsov. Jedine les ešte vždy zostával rovnako pokojný.

„Potreboval by som... tvoju pomoc," začal Temil s pohľadom upretým do zeme. Očividne sa bál jej prezradiť, o čo ide. Lenže prečo?