Cadence:
Zaplietla som si hrubý vrkoč, bliekla som si spolkovú uniformu a otvorila som zelené dvere, ktoré absurdne stáli hneď pri okne smerom na cestu. Na stanicu 919 som nešla preto, že by dnes bola škola. Veď je sobota. Nie. Ja idem po Hawthorna.
Prišla správa od Jupitera, že Morrigan s Jackom sú v jeho pracovni a že nám chcú niečo povedať.
Vtedy sa otvorili Hawthornove tmavopurpurové dvere a vyšla z nich vysmiata mätež hnedých kučier a modro-ružovej látky. Spoza dvier som počula ženský hlas:
"... a nieže niečo podpáliš!"
Uškrnula som sa. Na robím mi prišla Morriganinu postava, stíska si koreň nosa a krúti hlavou:
'Typický Hawthorne!'
Prekrížila som si ruky na hrudi a zdvihla som obočie. Drakoletec sa trochu rozpačito uškrnul a zabuchol dvere:
"Ehm... To si nevšímaj."
Pomaly som k nemu podišla a sivé semišové čižmy mi klopkali po kamennej podlahe.
"Ó, ahoj Cadence! Som taký rád, že ťa vidím. Čo nové od včera? Stalo sa niečo super? Čau Hawthorne! Mám sa fajn a vôbec ma neznechucuje, že máš na sebe ten istý a ešte stále príliš dlhý pulóver, ktorý si mal, keď sme sa prvý krát stretli a mal si tú česť, kydnúť želatínu, Noelle na hlavu."
"Ahoj Cadence. Mám sa dobre a vôbec ma neznechucuje, že používaš Jackove metódy." Prehovoril Hawthorne trocha závistlivo. Privrela som oči.
"Táto debata sa neuberá správnym smerom... Poďme." Povedala som a prešla som k Morriganinym dverám. Otvorila som ich a Hawthorne ma poklopal po pleci:
"Ehm... Nemyslíš, že vojsť niekomu do izby bez toho, aby o tom vedel je trochu..."
Prudko som sa k nemu otočila a moja tvár bola veľmi blízko jeho:
"Chceš ísť radšej od svojho domu a peši?" Precedila som pomedzi zuby, bez odpovede som sa zvrtla na opätku a šla som ďalej.
'Keby som k nemu bola milá, ktovie, ako by to dopadlo?!'
Keď sme vyšli z Morriganinej izby, Hawth sa poškrabal na temene:
"Eh... V Jupiterovej pracovni som bol za ten celý čas sotva raz. Kde prosím ťa..."
Ďalej som ho nepočúvala. V Jupiterovmu liste písalo...
"Tretie poschodie, druhé dvere od hudobného salóna..." Zbehla som dole po schodisku ku prvým dverám tretieho poschodia. Pootvorila som ich a podľa môjho očakávania som našla hudobný salón. Odpočítala som dve izby a zastala som pred dverami z tmavého mahagónu.
"E voila!"
"Dobre, ale nečakaj, že ťa pochválim. Do dva viem počítať aj ja." Rypol si drakoletec, ale skôr, ako som mu stihla niečo odvrknúť, do dverí zvnútra niečo tresklo. Dvihla som obočie a siahla som na kľučku.
"Počkaj." Zastavil ma Swift:
"Idem prvý."
Zatvárila som sa otrávene, ale pustila som ho.
Otvoril dvere a keby stál pár centimetrov viac v pravo, schytal by jednu vankúšom do tváre. Zodvihol ho zo zeme a vkročil do miestnosti.
"Decká, to vážne?"
Zvnútra sa ozval smiech. Prekročila som prah a zavrela som za sebou dvere. Prekrížila som si ruky na hrudi a sledujúc výjav pred sebou som sa snažila zachovať kamennú tvár.
Na zemi ležali Morriganine a Jackove topánky a niekoľko vankúšov. Čarotepka a jej... kamarát polosedeli-pololežali na dvojmiestnom gauči. Keď som vošla, chvíľu bolo ticho, no potom som zdvihla obočie a...
"Ha!" Swift vybuchol do smiechu a ostatní sa pridali tiež. Cez smiech som Morrigan so zdvihnutým prstom dohovárala:
"Že sa nehanbíš Morrigan! Sama v izbe spolu so starším chlapcom, človek by mohol povedať, že ste ktovie čo robili a vy cvičíte hod topánkami do dverí. A navyše sa opovážite netrafiť Swifta!"
Morrigan s Jackom okamžite stíchli a mlčky na mňa pozerali. Hawthorne, ktorému zjavne nedošlo, čo presne zo mňa vyletelo, sa na nich zamyslene pozrel.
"Toto chcel povedať Jupiter? Že sa už nehádate?"
"Že sa miesto toho kamarátite?" Doplnila som ho a Morrigan na mňa afektovane vyvalila oči.
"Cadence je ti niečo?! Veď toto je nepriateľ najvyššieho stupňa!"

›‹›‹›‹

Keď sme upratali vankúše (a topánky), sadla som si s nohami v tureckom sede do kresla a Hawthorne si sadol do sedačky vedľa mňa. Morrigan a Jack ostali stáť.
"Tak? Čo sa deje?" opýtal sa drakoletec. Venovala som mu mĺkvy výraz a potom som sa znova otočila na dvojicu pred sebou. Jack vytiahol zo zadného vrecka papier a pokýval ním vo vzduchu.
"Poďla tohto tu..." vyrhol kontrolný pohľad na Morrigan. Prikývla.
"...sme zdedili hotel."
Tupo som na nich hľadela. Hawthorne vyskočil:
"To nieje možné!" potom sa poškriabal na hlave a urobil grimasu:
"Ale veď kapitán North žije."
Oči mi vyleteli ku stropu. Vstala som a vzala som si od Jacka papier:
"Hawthorne, pre všetkých Sedem kútov! Mysli!"
Otvorila som list a pokračovala som:
"Keď Jupiter odíde na dlhšie ako mesiac, hotel dostane niekto ďalší, kým sa pôvodný hoteliér nevráti. To je hádam jasné, nie? Toto je závet. Podľa neho majú Morrigan s Jackom dostať hotel. Ale nie iba..." keď som stíchla, Morrigan mi nazrela ponad plece.
"Ehm..." zašla ku stolu a vzala zákonník:
"Jack? Myslím, že si... kapitán."
Chlapec ku nej podišiel a prehlabol si vlasy:
"O čom to...?"
"Kapitán Korrapati, mám pocit, že máme trochu rozsiahlejší problém, ako sme predpokladali." povedala Morrigan potichu. Jack pokrútil hlavou a precedil pomedzi zuby:
"Jupiter. Počkaj, keď sa mi dostane do rúk!" Vzal Morrigan knižku, hodil ju na stôl, vzal mi závet a vybehol z pracovne. Z chodby ešte zasyčal:
"Že kapitán!"