Morrigan:
Strhla som sa zo sna. Snívalo sa mi niečo o Goblejskej knižnici a kopci z papierov a surfujúcom Jupiterovi...
Jupiter! No veď hej. Jack mi včera to odkazu napísal, že mám vymyslieť, ako spracovať oddiel, ale odkedy sme šli plávať, nemyslela som na to.
"Tak budem improvizovať..." zamumlala som. Na dvere niekto zaklopal. Pozrela som na budík. Bolo len pár minút pred piatou. Mohla to byť Marta.
"Moment!" zavolala som, rýchlo som sa učesala a obliekla som si uniformu. Otvorila som dvere, ale nikto tam nebol. Iba biely balíček a na ňom lístok.

Pre Morrigan Crowovú. Okamžite to otvor ty černooká beštia!
-(Ne)podpísaný Asi-vieš-kto

Pretočila som oči.
'Voldemort?'
Nebolo tažké uveriť, že je Jupiterov synovec. Vie ako na mňa. Učí sa rýchlo. Rozbehla som sa po schodoch na prvé podlažie a naklonila som sa ponad zábradlie.
"Jack!" zakričala som do prázdneho foyera.
"Jack-ack-ack-ack." odpovedalo mi echo. Vo foyeri sa zjavil chlapec s bielym úsmevom, hlbokými hnedými očami a tmavozeleným dáždnikom v ruke. Pozrel hore, dvoma prstami nepatrne zasalutoval a zmizol vo vchode. Pokrčila som plecami a vrátila som sa na svoje poschodie. Keď som tam prišla, z vrchného podlažia zišla Fen. Kývla hlavou na krabičku na zemi:
"Prišla ti pošta."
Prikývla som, čumiac na balíček.
"Od Jacka?"
Znova som prikývla.
"Neotvoríš to?"
Pokrčila som plecami.
"A mala by som? Čo ak je v tom bomba?" prehodila som položartom. Fen zle skryla zaujatie a podišla bližšie. Prečítala si odkaz.
"NEpodpísaný Asi-vieš-kto. Sladké." poznamenala. Zoškrabla odkaz pazúrom, a na druhej strane...

Necháš to ty stará chlpatá beštia! Nie si jediná, kto v tomto hoteli vlastní svrbiaci prášok a nemám pocit, že ho chceš v kožuchu. Inak, mám aj lepiacu pásku a ver, že sa ju nebojím použiť!

-Tvoj najmilší a najmierumilovnejší hoteliér Jack

Rukou som si zakryla ústa, schmatla som balíček a ušla som do izby. Výraz na Fenestrinej tvári v mne vyvolal vlnu histerického smiechu. Pritlačila som si na tvár vankúš a do neho som sa rozosmiala. Z vonka som počula Fenin mrmot:
"Hádaj, kto si zajtra nájde skapaté sardinky?"
Sklapla som a radšej som sa vybrala otvoriť balíček. Pod bielym baliacim papierom bol list.

Milá Morrigan.
Dokelu to znie ale divne. No nič, počúvaj. Toto je Vzdušná pošta. Blbý názov, ja viem. Funguje úplne jednoducho. Napíšeš list a meno, poskladáš ho ako origami a pošleš von oknom. Je skvelá, lebo sa dokáže pomerne rýchlo sama doručiť a ak prší, vie sa schovať a prečkať dážď.
Určite vieš, prečo ti toto dávam. Chcel by som, aby si mi písala každé dva-tri dni. Čisto z praktických dôvodov. Vieš, ako neznášam, keď sa mi niečo deje rovno pod nosom.

A nie, nechýbaš mi!
-Jack

Uškrnula som sa. Posledná vec na svete, ktorú by Jack chcel je nebyť v obraze. Na dvere mi zaklopala Marta s raňajkami:
"Kapitánka Crowová?"
Otvorila som dvere a pustila som slúžku dnu.
"Marta, myslím, že stačí aj Morrigan. Tak ako predtým dobre?"
"Ale madam to..."
"Trvám na tom." povedala som. Marta mi položila raňajky na nočný stolík a nakoniec súhlasila:
"Ako si želáte slečna Morrigan, ale ja tom nezáleží. Nemám dobré správy."