„Lucius, to... To je šialené. To nemôžeš myslieť vážne!" šokovane hľadel Harry Potter na svojho oveľa staršieho milenca a snažil sa spracovať význam jeho predchádzajúceho obvinenia.

„Nezapieraj," precedil muž cez stisnuté zuby a jeho chladné oči prepaľovali mladíka skrz na skrz.

Bol príšerne nahnevaný, no snažil sa krotiť. To, čo sa pred malou chvíľou dozvedel, ho úplne rozčúlilo. Ako si to mohol dovoliť? Čo mu uňho chýbalo?

„Prečo by som to robil?" nechápavo krútil hlavou Harry a v očiach sa mu odrážal zmätok. Márne sa snažil prísť na príčinu Luciusovho hnevu, akým správaním v ňom mohol vyvolať pochybnosti?

„To neviem. Ale videli ťa. Už ti neverím, Harry Potter. Klameš ma po celý čas."

„Čože?" To predsa nemôže myslieť vážne. „A na to si prišiel ako?" Už naozaj ničomu nerozumel.

„Draco mi všetko povedal," chladne odpovedal muž. „A myslím, že som konečne pochopil tvoje pravé pohnútky, prečo si so mnou."

„Aha," hlesol čiernovlasý s hrčou v krku. V tej chvíli všetko pochopil. Z tohto sa nevyvlečie. Malfoy junior konečne dosiahol svoje. Vzlykol a chrbtom ruky si utrel slzy smútku a poníženia.

„Chápem. Len ma mrzí, že viac veríš svojmu synovi ako mne..."

Bez ďalšieho slova sa na päte otočil a prudko zabuchol dvere Luciusovej pracovne. Už mu nezáležalo na tom, že to muž bytostne neznášal. Už mu bolo všetko jedno.

Cez slzy poriadne nevidel a takmer sa potkol na prahu ich spoločnej spálne. Zavrel za sebou dvere, vrhol na miestnosť tíšiace kúzlo a nešťastne sa doluznačky zvalil na posteľ, v ktorej s Luciusom prežil toľko krásnych chvíľ.

Miloval ho. Tak veľmi, až to nebolo zdravé. Kvôli nemu sa vzdal všetkého, opustil svojich priateľov, ktorí mu jeho vzťah neschvaľovali. No on si nedal povedať, že Lucius Malfoy nie je preňho vhodná partia. Ron mu neustále hovoril, že má na viac ako na smrťožrúta, ktorý po vojne prezliekol kabát, len aby sa vyhol Azkabanu. No on vedel svoje a bol schopný mu odpustiť všetko. Aj to, ako ho chcel v druhom ročníku kvôli Dobbymu zabiť, či ho o päť rokov neskôr predhodiť Voldemortovi. Všetko to bola len zásterka.

Napriek všetkému mu veril. Miloval ho a dúfal, že Lucius je na tom rovnako. Ale teraz tomu bol koniec.
Pri uvedomení si, že je všetkému koniec a jemu ostanú už len oči pre plač a spomienky, mu takmer puklo srdce.

Tak veľmi to bolelo. Sklamanie z toho, že mu nedôveruje, sa mu zažieralo do špiku kostí a spaľovalo jeho útroby neuhasiteľným plameňom. Ako keby ho zaživa ničil satanský oheň. Keby naňho niekto v tej chvíli použil Cruciatus, ani by si to nevšimol. Psychická bolesť niekoľkonásobne prevýšila bolesť fyzickú.

Lucius o ňom pochyboval. Neveril mu, že by ho nikdy nepodviedol. Nechal sa zmanipulovať tým blonďavým parchantom.

Bolelo ho srdce a slzy mu tiekli potokom. Tak sa to Dracovi predsa podarilo. Vedel si predstaviť ten víťazoslávny úsmev na blondiakovej tvári. Od začiatku Harryho neprijal ako otcovho partnera a robil všetko pre to, aby ich rozdelil. No jeho pokusy rozdeliť ich a jeho vykonštruované obvinenia Lucius nevidel. Bol príliš zaslepený na to, aby videl, že jeho syn bol len obyčajný manipulátor a kamarátstvo s Harrym iba predstieral.

Horko plakal a zbieral odvahu na najťažšie rozhodnutie svojho života. Postaviť sa Voldemortovi tvárou v tvár sa v tej chvíli zdalo jednoduchšie než opustiť niekoho, koho miluje. No ak mu nedôveroval, nemalo zmysel tam ostávať. Skôr či neskôr by ho vyhodil aj sám.

Nekonečná bolesť na duši a vyčerpanie od plaču ho napokon doviedli do nepokojného spánku.

Prebral sa niekedy po zotmení, keď miestnosť osvetľoval len plameň z krbu. Bol úplne vyčerpaný a v horšom psychickom rozpoložení než predtým. Dlho bojoval s nutkaním zachumlať sa do prikrývky a viac z postele nevyliezť, no vedel, že čím dlhšie bude odkladať nevyhnutné, tým to bude preňho ťažšie.

Vo chvíli, keď sa rozhodol vstať a čeliť drsnej realite, zachytil na chodbe tlmené kroky, smerujúce ku spálni.

Chvíľu na to vrzli dvere a srdce sa mu prudko rozbúšilo. Len silou vôle sa mu podarilo neroztriasť sa ako osika a ostal naďalej pokojne ležať. Bol rozhodnutý tváriť sa, že spí. Nebol pripravený s ním hovoriť po tom všetkom, čo mu vykričal. Najviac ho bolel fakt, že mu neveril. Po tom všetkom, čo spolu zažili, po tých nepríjemnostiach, čo kvôli nemu po odhalení ich vzťahu podstupoval. Napriek všetkému sa ho nevzdal a bojoval oňho, o ich lásku. A po tom všetkom ich nakoniec rozdelia Dracove intrigy? Asi by mal konečne dospieť a pochopiť, že život nie je fér. Že on, Harry Potter, prosto nemôže byť nikdy naozaj šťastný.

Izbu zalialo mäkké svetlo a len s námahou zatvoril oči, ak by sa Lucius rozhodol posteľ obísť a skontrolovať ho.

Matrac za ním sa prehol pod váhou tela, ktoré naň dosadlo. Na pleci pocítil mäkký dotyk a na krku ho pošteklili mužove dlhé vlasy. Presne si vedel predstaviť každý jeden detail Luciusovej tváre, inokedy tak láskavej, no dnes tvrdej a nepreniknuteľnej. Túžil po tom, aby sa jej mohol dotknúť, poláskať ju a hladiť jeho jemné strnisko.

Celé jeho telo volalo po tom, aby sa otočil a skrútil sa mužovi do náručia a prosil o odpustenie, ďalšiu šancu, no odolával. Vydrží to. On neurobil nič zlé, nebude žobrať o jeho lásku.

„Harry," ozval sa za ním tichý zamatový hlas, pri ktorom jeho telo zachvátili zimomriavky, a v nose ho pošteklila aróma ohnivej whisky. Riešiť problémy alkoholom, to je také malfoyovské, trpko si pomyslel. Prečo vôbec čakal niečo iné?

„Harry, viem, že nespíš. Hovor so mnou," nevzdával sa Lucius. Nemal síce istotu, že je mladík naozaj hore, ale jeho pokus sa nakoniec stretol s odozvou.

„Nemám záujem," odvrkol Harry, no v duchu sa na moment pozastavil nad zmenou v Luciusovom hlase. Predtým bol taký chladný, zničujúci a teraz akoby v ňom bolo opäť niečo hrejivé, čo na ňom tak veľmi miloval. No už bol obozretný. Nechcel sa opäť popáliť. Možno si to nakoniec len nahovára...

„Harry, ja -"

Ďalší dotyk na jeho ramene spôsobil, že sa mykol a vystrelil do sedu ako zasiahnutý bleskom. Prudko sa otočil k mužovi za chrbtom a zlomyseľne sa zasmial.

„Čo je, Lucius? Chceš rozlúčkový sex? Alebo ešte lepšie, znásilniť ma? Veď prečo nie, však? Keď som už taká kurva, čo rozťahuje nohy na požiadanie?"

Lucius naňho vytreštil oči a zalapal po dychu. Harry sa nikdy vulgárne nevyjadroval. Musel byť vážne nešťastný, keď to zašlo takto ďaleko.

Asi som mu naozaj ublížil, uvedomil si nešťastne, rozhodnutý dať všetko čo najskôr do poriadku.

„Harry, mrzí ma to. Musíme sa -"

„Nemusíš sa unúvať, Lucius," prudko ho prerušil mladík. „Chápem, že tu nie som vítaný. Takže sa hneď zbalím a vypadnem."

„A kam, prosím ťa, chceš ísť?"

„Neviem. Niekam," mykol plecom a do očí sa mu znovu tlačili slzy. Toto bol ďalší problém. Nemal peniaze, nemal kam ísť. Bol prakticky bezdomovec. Po vojne, keď sa snažil očistiť Luciusovo meno, predal dom na Grimauldovom námestí, aby mohol zaplatiť kauciu. To mu nevedela odpustiť Hermiona. Neustále mu vykrikovala, že Sirius sa musí v hrobe obracať nad tými somarinami, čo Harry vystrája. V tej dobe veril, že jeho láska k Luciusovi je pevná, že prežije všetky prekážky. No zrejme podcenil Draca. „Pôjdem niekam k muklom, len aby si ma už nikdy nemusel vidieť."

Harryho slová sa zabodávali do Luciusovho srdca ako nôž, jatriaci všetky nezahojené, no i staré rany. Bolo v nich toľko smútku, trpkosti a beznádeje. Bol taký idiot, keď sa nechal Dracom presvedčiť o tom, že Harry ho neustále s niekým podvádza a je s ním iba kvôli jeho peniazom a majetku, keďže sám už nemá nič.

„Nechcem, aby si niekam chodil," vysúkal zo seba Lucius. „Došlo k hroznému nedorozumeniu."

„Ako to myslíš?" Tento raz to bol Harry, čo sa tváril prekvapene.

„Pred chvíľou tu bol Draco a keď ťa tu nevidel, myslel si, že som ťa vyhodil. A tak mu nechtiac uniklo niečo, o čom som nemal najmenšie tušenie. Okamžite som ho vyhodil. Pokiaľ sa ti neospravedlní, nechcem ho tu vidieť."

Bolo vidno, že Luciusovi sa pravda nepriznáva ľahko. Malfoyovci neboli zvyknutí prehrávať, či priznať si svoju chybu. No Lucius to dokázal.

„Len mi povedz jednu vec, Harry. Prečo si celý čas mlčal?"

Harry počúval muža oproti nemu s otvorenými ústami.

„A čo by som tým docielil? Myslíš, že by si mi uveril, keby som ti povedal o Dracových intrigách a o tom, ako sa snaží zničiť náš vzťah? No vidíš," dodal smutne, keď si všimol Luciusov výraz. „Len som veril, že ma miluješ dosť na to, aby si uveril takým výmyslom."

„Tak veľmi ma to mrzí, Harry. Môžeš mi odpustiť?" sklonil Lucius odovzdane hlavu.

„Klamú ma zmysly, alebo sa mi naozaj ospravedlňuješ?" Harry vyjavene hľadel na obraz pred sebou. Toto sa mu musí snívať. To nemôže byť pravda... Malfoyovci sa nikdy neospravedlňujú. Malfoyovci majú vždy pravdu.

„Už to tak bude, Harry," nežne ho pohladil po tvári. „Prosím, odpusť mi."

Mladík sa šťastne usmial a tváril sa, že nad mužovými slovami premýšľa. V skutočnosti bol dojatý a bál sa, že ho zradí hlas.

„Pod jednou podmienkou," preniesol napokon, keď si bol istý, že to zvládne.

„Akou?" hlesol Lucius. Úprimne, mal trochu strach, čo Harry vymyslí. U Chrabromilčana si nemôžeš byť istý ničím.

„Že ma teraz objímeš a nikdy viac nepustíš," natiahol k nemu mladík ruky.

„To ti splním veľmi rád," šťastne sa usmial a pritiahol si Harryho do objatia. Padol mu kameň zo srdca, že si Harry naňho nenachystal nič horšie.

Harryho bolesť sa pri pohľade na mäkké, láskavé črty milovaného muža vytrácala. Sedel na jeho lone, s hlavou na Luciusovej hrudi, počúval pravidelný tlkot jeho srdca a zase bol šťastný. Túžil len po jednom, ostať tak navždy.

„A dám ti toho dnes večer oveľa viac," pošepkal Lucius Harrymu do ucha a keď čiernovlasý zdvihol hlavu, priblížil sa k jeho tvári a nežne spojil ich pery.

„Len dnes večer?" vzdychol Harry, keď sa po bozku, ktorý sa z nežného rýchlosťou blesku zmenil na vášnivý, odtiahol a zahľadel sa do túžbou potemnených očí.

„Samozrejme, že nie, hlupáčik. Už navždy. A sľubujem, že už nikdy o tebe nezapochybujem."

„Milujem ťa, Lucius."

„Aj ja teba, Harry," pohladil mladíka po líci. S úsmevom ho položil do mäkkých perín a naľahol naňho.

„Pomiluj ma, prosím. Potrebujem ťa cítiť v sebe," vzdychol, keď sa ich erekcie o seba obtreli.

„Vaše želanie je mi rozkazom, pán Potter," usmial sa Lucius a jedným kúzlom oboch vyzliekol.

Tú noc si naozaj dal záležať. Každým jedným dotykom, bozkom, či gestom dokazoval Harrymu svoju lásku. Už nikdy ho nesklame a neublíži mu. Na to ho príliš miluje.

.........

Womi, tak som to nakoniec stihla 😊 Verím, že som ti urobila aspoň malú radosť 😉 (Aj keď to nie je to, čo som si predstavovala...)
Prajem krásne narodeniny a ešte raz všetko najlepšie! 😘 🎂🍾🍷