Tááákže jelene, čas plynie, poďme na vec kým môj hyperaktívny mozog nezabudne o čom tu chcel kecať. Aha jasné - témou bude Pod povrchom, trochu zvláštny dystoptický príbeh, ktorý som pred tisíckami rokov mala publikovaný, zabudla naň, prepísala ho, a nikdy ho znovu nepublikovala.

Strastiplná cesta, čo vám budem hovoriť. No postavy aj svet sa medzi časom vystavali sami, takže je čas na worldbuildingové keci.

Pod povrchom sa odohráva v post-apokalyptickom svete, kde si môžeme na rovinu povedať, že si to ľudstvo pekne pokašľalo. Prakticky neobývateľný povrch vyhnal poslednú hŕstku preživších do podzemných bunkrov v sieti jaskýň. No, a táto mini komunita sa časom začala rozširovať. Spolu s ňou aj preskúmané jaskyne naokolo nich, vďaka čomu môže začať aj táto kniha.

Hlavnou postavou je štrnásťročný Watt, ktorý v mojom duchu jednoducho dostal prezývku dramaqueen :D. Je v už piatej generácii obývajúcej vyššie spomínané jaskyne a povedzme si na rovinu: nie je to spoľahlivý rozprávač. S nádychom sarkazmu a neskrývaným odporom sa musí pridať k rodinnej tradícii - písania si denníku pre budúce generácie. A presne to je Pod povrchom; trochu hrabnutý denník Watta, ktorého život naberie poriadny zvrat.

Trochu o tých denníkoch. Po tom, čo sa ľudia takpovediac zasekli pod zemou, informácie o predchádzajúcich generáciách sa mohli veľmi svižne začať strácať. Rozhodlo sa teda, nech sa okrem záznamov o potravinách, pokusoch o obnovenie techniky a krátkych výpravách na povrch s katastrofálnymi následkami zapisujú aj denníkové záznamy. Čisto pre prehľad o každodenom živote, udalostiach a všetkom ostatnom. Po smrti každej osoby sa "denníky" odložia a dohodlo sa, že otvoriť a začať čítať "denník" niekoho iného sa môže až 20 rokov po smrti dannej osoby.

Náš Watt to považuje za poriadnu volovinu, to vám poviem hneď teraz. No jedného krásneho dňa nechtiac nájde denník svojho praprastarého otca - jedného z posledných ľudí, ktorý skúsili ísť na povrch.