...ktorá nás deptá stále,
kto vie, kedy nás z nej je***.

Servus jelene!

Nie, nie som ani poetka ani dobrá tvorkyňa paródií (raz možno príde deň kedy tu prerozprávam tragikomedický príbeh dvadsaťslohovej paródie na Mor ho. Ehm. Viac sa k tomu zatiaľ nevyjadrujem), takže literárny skvost ktorý by slovenčinárom pravdepodobne vypálil oči sa pokračovnia (asi) nedočká.

Moja charakteristická skleróza sa s začiatkom desaťmesačného festivalu školského systému iba zhoršila, takže som stratila niť...

Určite za to môže nemčina. Vždy za to môže nemčina.

Takže... keď už tu ten začiatok nášho (asi nie práve milovaného) školského roka, tu je malá vinšovačka.

Vinšujem vám vinšujem, naj to šicke prežijete s čo najväčším množstvom zdravých mozgových buniek, nech vás v škole aspoň niečo baví, nech sa vaše drahé spolužiactvo neurazí sa random vec, nech vám ten čas ubieha najrýchlejšie ako sa dá a nech sa nepriotrávite v školskej jedálni!