D A M I Á N

„Posledné týždne zostávajúce do letných prázdnin. Premýšľal som o tej tvojej brigáde v hoteli, mohol by si mi robiť asistenta. Prejsť nejaké zložky, povaľujú sa mi tu ešte desaťročné doklady, mohol by si ich zotriediť podľa rokov... Alebo ak máš iný návrh, tak smelo s ním," vyzvem Gabriela k slovu, keď sedíme na terase môjho hotelu. Rekonštrukcia prízemnej relaxačnej zóny sa dostáva ku cieľovej čiare. Robotníci finišujú a stihneme ju otvoriť presne načas vzhľadom na blížiace sa letné prázdniny, kedy je po ubytovaní sa v našom hoteli najväčší dopyt.

„Mám cez leto aj školu, dalo by sa to skĺbiť s mojím rozvrhom? Vašu ponuku by som pravdaže prijal, chcem si zarobiť vlastné peniaze. Zapísal som sa aj do autoškoly, začínam budúci týždeň."

„Ten kurz ti zaplatím. Aj mne ho platil môj otec. Dovoľ, nech pre teba urobím aspoň to. Čo sa týka toho chodenia do školy cez leto, nie je problém vybaviť ti osobného doučovateľa, ktorý by sa ti prispôsobil."

„To nebude nutné, pán Oswald. Moji profesori sú ochotní, tiež aj spolužiaci, nemôžem sa sťažovať."

„A predpokladám, že sa medzi nimi nájdu aj ochotné spolužiačky," mrknem na neho a on zahanbene sklápa zrak. Tipujem správne. Vždy je v tom zapojená žena.

„Vidí vo mne len priateľa," zdôveruje sa po kratšej odmlke a tvári sa rozpačito. Ako keby viedol takýto rozhovor po prvý raz. Čo zrejme aj skutočne vedie, keďže predpokladám, že sa s Miriam o dievčatách, ktoré sa mu páčia, často nebavili.

„Predo mnou sa hanbiť nemusíš. Mám so ženami niekoľkoročné skúsenosti. Nedá sa povedať, že by som ich chápal, sú zložité, rozčuľujú ich tie najmenšie veci a nikdy nevedia, čo presne chcú, ale dávam ti do povedomia, že som tu kedykoľvek pre teba a keď sa na to budeš cítiš, som pripravený poradiť ti."

„Vždy je ku mne milá, ochotne mi vysvetlí látku, keď ju tak úplne nechápem, ale neviem, či to nerobí len kvôli tomu, že ma ľutuje. Vedia o tom, že som prišiel o matku, jej ochota môže súvisieť s tým. Preto si nerobím vysoké nároky."

„Ženy ku chlapom zvyčajne nie sú milé, keď ich nezaujímajú. Pozoruj jej správanie, dotýka sa ťa dlhšie, než je to nutné? Červená sa pri tebe? Pozerá sa ti do očí pri tom, ako sa s tebou rozpráva? Venuje ti svoju stopercentnú pozornosť, keď si pri nej? Všímaj si jej správanie. Zaručujem sa ti tým, že to zistíš okamžite z postoju, ktorý ku tebe zastáva. Ak by si jej bol ukradnutý, neponúkla by sa s tým, že ťa bude doučovať a pomáhať ti s látkami, ktorým nechápeš. Videl si, ako sa pri mne správa Monika? Obskakuje ma, dáva si záležať, aby spĺňala moje požiadavky. Priznávam, drží ju pri mojom sekretárskom stole sčasti aj ten plat, ktorý dostáva, ale zaručene to nie je jediný dôvod, pre ktorý pre mňa stále pracuje."

„Ale vám sa nepáči, však?"

„Ako chlapovi mi to lichotí, je pekné byť žiadaný, ale ženy, ktoré sa vnucujú, vyznejú zúfalo. Mal som s nimi skúsenosť a radím ti, aby si od takých dal ruky preč. Nikdy neprinesú žiadnu dobrotu, len ťa navedú do veľkých sračiek."

„Saška taká nie je. Mám problém koncentrovať sa, keď sa na mňa usmeje."

„Tak teda čo, pôjdeš do toho?"

„Akože, aby som na ňu niečo skúsil? Nie, mohol by som to medzi nami pokaziť a tým pádom by som prišiel aj o kamarátku. Nepovažujem sa za človeka, ktorý rád riskuje, pán Oswald."

„Keď to neskúsiš, ako budeš vedieť, či sa jej páčiš? Riskol si to a vystopoval si mňa, a neviem ako ty, ale podľa mňa sa z toho vykľula pomerne dobrá a pozitívna vec. Aspoň ja som rád, že mám príležitosť diskutovať so svojím synom o dievčati, ktoré sa mu páči."

„To k nej mám iba tak prísť a povedať jej, že sa mi páči?"

„Nikdy si nebol so žiadnym dievčaťom na rande?" vyjde zo mňa otázka prekvapenejšie, než som zamýšľal. Nemal som v úmysle zahanbiť ho. Pre mňa je to netypické. V jeho veku som síce nemal za sebou žiadne vzťahy, ale vystriedal som mnoho žien.

„Nie... nemal som na to čas, staral som sa o mamu a všetku pozornosť som venoval jej."

„Isteže, nechcel som vyznieť tak prekvapene. Je to pochopiteľné. Nemusíš ju vyslovene pozvať na rande. Navrhni jej kamarátsku večeru a počkáš, čo z toho nakoniec vzíde. Tvoje prejavovanie citov nemusí byť očividné. Stačí, keď jej dáš na vedomie, že máš o ňu záujem, jej to už potom dopne aj samej."

„A čo ak mi povie, že na tú večeru ísť nemôže, pretože už niekoho má?" vykrúca sa a hľadá výhovorky, pre ktoré by som ho od toho pozvania na rande-nerande mal odhovoriť.

„Kamaráti spolu nechodia na večere? Uhráš to na prejavenú vďačnosť za to, že ti tak ochotne pomáha s učením. V takýchto situáciách sa musíš vynájsť, chlapče. Hlavne si musíš viac veriť. U žien je sebavedomie dôležité."

„Ďakujem za radu, pán Oswald. Zvážim to ešte. A čo sa týka tej autoškoly, naozaj trváte na tom, aby ste mi ju zaplatili?" overuje si u mňa a správa sa ako taký bojazlivý zajac krátko pred zabíjačkou. Na tom jeho sebavedomí budeme musieť popracovať. Takýmto spôsobom bude utláčaný a nikam sa nedostane. Ľudia ho nebudú rešpektovať. Miriam ho naučila slušnému správaniu a to sa mu bezodkladne v budúcnosti zíde, ale nehodlám sa prizerať na to, ako môj syn kvôli nedostatku smelosti utržuje kopance od kreténov, ktorý využijú jeho dobrý usúdok vo svoj prospech.

„Rozhodne. O peniaze si nerob starosti, neskôr by sme sa mohli poobzerať aj po nejakom aute, čo povieš? Tá tvoja Saška by nepohrdla prevezením na nejakej luxusnej štvorkolesovej beštii."

„Auto od vás žiadať nemôžem, pán Oswald."

„Veď ty ho ani nežiadaš, Gabriel. Nejako sa dohodneme," dopoviem a hodím na neho presvedčivý pohľad, aby sa trochu uvoľnil. Príde mi, že je v mojej spoločnosti stále nejaký napätý. Potrvá dlhší čas, kým si na mňa úplne zvykne. Ale to auto je dobrý nápad. Venujem mu ho k narodeninám. Bentley. To bol môj darček k osemnástym narodeninám darovaný od môjho prajného otca. Dodržím rodinnú tradíciu. Ja som bol z neho dosratý. Hádam sa bude páčiť aj jemu.

*****

Ležím vo svojom apartmáne, pustil som sa do čítania nejakej blbej knihy, až tak sa nudím. Nedočítal som ju. Nedokážem sa sústrediť na čítanie, asi sa pôjdem prevetrať do Ilúzie a zavolám so sebou aj Augusta. Bez Eleny je môj život suchý, jednotvárny a nezáživný. Stretávame sa len sporadicky a ja sa si dávam záležať na tom, aby som jej prejavil čo najmenej pozornosti. Nemám šajnu, či to na ňu zaberá. Moje triky sa v minulosti príliš neosvedčili. Skúšam novú taktiku a dúfam, že v nej pohne ľady.

Od dverí započujem zvonec, neobjednával som si hotelovú službu, nemám páru o tom, kto by to o takomto čase mohol byť. Postavím sa a otvorím dvere, pred ktorými nachádzam iba stolík na kolieskach s bielym obrusom a obálkou. Nie je na nej žiadna adresa, meno, nič. Kto si zo mňa robí piču? Vyjdem von pred dvere a poobzerám sa po prázdnej dlhej chodbe, ktorá nemá žiadnych susedov. Doprava, naľavo... nikde nikoho. Ďalej to neskúmam. Vezmem si obálku do rúk, nie je prázdna, ale neskrýva sa v nej ani bomba. Mal by som byť v bezpečí.

Stolík nechávam pred dverami a tie následne za sebou pribuchujem. Obálku na vrchu roztrhnem, zvedavosť ma núti načrieť, čo za obsah sa v nej skrýva. Po prečítaní prvých písmen sa neubránim širokánskemu úškrnu. Overujem si pravosť textu pred mojimi očami a pustím sa do jeho čítania. Vysvitlo, že Elena Karlová ma neprestane nikdy udivovať.

Deklarácia lásky Eleny Karlovej egomaniackemu narcisovi Damiánovi Oswaldovi

Kde by som tak mohla začať? Na začiatok, áno, naozaj som pre teba napísala ľúbostný list, áno, naozaj vychádzajú tieto slová priamo odo mňa a áno, lásky, pretože napriek všetkému, Damián Oswald, nikdy nebudem schopná nemilovať ťa. Naučil si ma to a keď sa niečo naučím, nie som schopná upustiť od toho. A zlozvykov sa človek zbavuje ťažko. Si jedným z nich.

V láske odovzdávaš niečo, čo ani nemáš, niekomu, kto to ani nechce. Ja som tvoju lásku nežiadala. Dobre vieš, ako sa pred ňou od začiatku bránim, utiekla som už koľkokrát? Rátaš to? Pretože ja nie. Som inteligentne hlúpa a namiesto toho, aby som na našom vzťahu pracovala, poslala som nás dvoch do teplých krajín bez záruky vrátenia sa späť. Nebudem ti tu písať, ako nesmierne dokonalý si, toto nie je óda na lásku, a ty sám veľmi dobre vieš, že sa ani zďaleka žiaden z nás nepribližuje k obrazu dokonalosti.

Hádam ste si nemyslela, že som sem prišiel kvôli vám. Tak sa to začalo. Osud nás nejakým zvráteným spôsobom zviedol dokopy a my dvaja sme mu neostávali nič dlžní. Ja som s tým svojím bojovala a odmietala sa stotožniť s myšlienkou, že som ženou chlapa. Iného človeka. Ale patrím ti so všetkým, čo v sebe mám. Nezvykaj si, že ti to budem hovoriť často, charakter človek nezmení, ale ja ťa milujem. Navždy ťa budem milovať.

Prečo ti píšem tento trápny klišé list? Sama neviem. Iní by povedali, že to vyznie romantickejšie a ja som bola niekoľkokrát obvinená z toho, že romantičkou nie som. Čiastočne je to aj pravda. Nedá sa o mne povedať, že by som bola otvorená kniha a vyžívala sa v čítaní románoch, no zmenila som sa. Pred tými necelými ôsmimi rokmi by som nič podobné nenapísala. Nie tebe, nie žiadnemu inému chlapovi.

Tvoje majetnícke správanie hraničí s vážnou psychologickou poruchou. Môj odborný názor je, že trpíš sociopatiou. Táto choroba sa nedá liečiť liekmi, jediným liekom je trpezlivosť druhých. Vivien jej nemala dostatok na to, aby ťa naučila správať sa normálne. A nevieš si predstaviť, ako som jej za to vďačná. Keby si bol normálny, nikdy by sa ti nepodarilo zaujať ma, Oswald. Sme dvaja nenormálni a zvrátení, ktorí by nemali žiť od seba. Patrím k tebe, ak by ti to nebolo dostatočne jasné.

Stala sa zo mňa typická naivná postava, ktorá si na poslednú chvíľu uvedomí, že muža, ktorého má po celú dobu na očiach, skutočne miluje a nechce byť bez neho. Tak sme ošúchaní a otrepaní, no a čo! Záleží na tom niekomu? Mne evidentne nie, keď ti tu skladám takýto hold a kŕmim toľkými lichôtkami už aj tak giganticky rozmerné ego. Nepochybne sa po tvojej tvári rozložil širokánsky frajerský úškľabok, ktorý sa po tom, čo sa ešte len hodlám urobiť, väčšmi rozšíri. Takže láskavo nevysedávaj na tom tvojom ohromnom zadku a otvor mi dvere!

S láskou a nenávisťou spojenou dohromady, pretože si ma donútil k takémuto obrovskému presladenému gestu, ktoré výsostne neznášam, Elena Karlová.

Po prečítaní posledných slov sa chvíľu len nemo prizerám na slová, ktoré som si prečítal a v nemom úžase trasiem hlavou. Vzápätí sa ale ponáhľam k dverám overiť si, či táto doručená pošta prišla skutočne od mojej diablici. Potiahnem kľučkou a naozaj sa to deje. Pripadám si ako v posratej telenovele.

„Damián prekliaty Oswald, staneš sa mojím manželom? Nemám zásnubný prsteň, ten si mi dával pred rokom, len si naše zasnúbenie u teba overujem," prehovorí na mňa kľučiac s jedným kolenom na podlahe a ja stále neverím tomu, že sme v realite.

„Daj mi facku, aby som si bol stopercentne istý tým, že mi do poháru niekto nezamiešal halucinogény."

„S radosťou." Postaví sa zo zeme a ihneď sa činí, nebolo jej treba dvakrát hovoriť. „To máš za to, že ma posledné mesiace ignoruješ a serieš na mňa. Ani ťa nezaujímalo, že sa stretávam s druhým chlapom!" rozčúlene sa ohradí a chytí ma okolo krku.

Pritiahnem ju za pás k sebe, stlačím jej obe polky zadku a zahryznem sa do jej spodnej pery. Pomalým tempom zapájam aj jazyk, ktorý náš fyzický kontakt prehlbuje do intenzívnejšej fázy. Za lem trička ma pritiahne k sebe, vyskočí mi na bedrá, pod mojím dotykom zacítim jemné záchvevy, ktoré sa pribúdajúcimi sekundami nedajú prehliadnuť. Strácam sa v jej perách, lapá po vzduchu, vzdychá, no kontakt neprerušuje ani jeden z nás. Ani keby som mal prísť o všetok kyslík, ani vtedy by som jej nebol schopný odolať.

„Bola to čistá stratégia. Vážne si myslíš, že ma to nesralo? Besnel som. Ale naučil som sa ako na teba. K ničomu by mi nepomohlo, keby som ti zabraňoval stýkať sa s ním. Moje rozkazy ťa iba väčšmi motivujú. Tentoraz som prešiel na ľahostajný prístup, aby som docielil, aby si sa ty vrátila ku mne," hovorím prerušovane počas toho, ako si prerážam cestu od jej krku až ku dekoltu. Sedí mi v lone a sťahuje mi košeľu. Popudený jej odvážnosťou sťahujem zips na zadnej strane šiat a jediným pohybom rozopnem nadbytočnú podprsenku zavadzajúcu mi pri láskaní jej dvoch okrúhlych ňadier krásne sediacich do mojich dlaní.

„Och, došľaka, ako ste mi vy dve chýbali!" komentujem obnažené poprsie mojej snúbenice, na ktoré som musel čakať v skurvenom celibáte celú večnosť. Zasmeje sa, pritvrdí, rukami mi zachádza do vlasov a chvíľu sa nimi prehrabuje, až sa napokon zakloní a pristane pri ušnom laloku.

„Chcem si ťa vziať. Nebudeme čakať, vezmeme sa hneď, Damián," zašepká s perami stále pri mojich citlivých ušiach a ja to už ďalej nevydržím. Preklopím ju pod seba a bez súhlasne prejaveného áno dávam najavo svoj súhlas milovaním každého milimetru tela, ktorého mám opätovne dovolené dotýkať sa.

Natiahnem sa po kondóm do stolíku, ona iba pomrví hlavou a naznačí mi, aby som to ďalej neodďaľoval. Vnikám do nej, postupne reagujem na požiadavky, ktoré si vykazuje jej telo a jej stonanie mi je dôkazom, aby som neprestával. Prirážam tvrdšie, hladím ju po stehnách, jej dlhé nechty sa zabárajú s ostrou bolesťou do môjho zotavujúceho sa chrbtu, ale táto bolesť mi prináša pôžitok.

„Neodpovedal som ti," zaškerím sa.

„Čože?"

„Áno, stane sa tvojím manželom. Si moja, Karlová. Len moja."