D A M I Á N

Vychádzam z dvier kliniky, kde som absolvoval už svoje tretie sedenie kvôli odstráneniu môjho nerozvážneho mladíckeho tetovania. Je to účinné, naozaj začína miznúť, no koža ma pri tom páli ako fras a bolesti pretrvávajú aj niekoľko dní po zákroku. Zaumienil som si však, že tú hovadinu zo svojho chrbtu odstránim do konca tohto roku a tak sa aj stane. Tú bolesť, opuch a začervenanie zvládnem, sú to len vedľajšie účinky môjho narcizmu, ako by povedala moja diablica. Je načase zbaviť sa ho. Tým ale nemením celú svoju podstatu. Stále som tým chlapom, ktorý si sadol do toho tetovacieho štúdia.

Chlap, ktorým som býval kedysi, neprestane nikdy byť mojou súčasťou, neujdem od svojej minulosti. Len samotná Gabrielova existencia mi toho neohľaduplného kreténa bude navždy pripomínať, ale to monštrum je uložené naspäť k spánku. Učím sa byť lepším človekom. Alebo aspoň priemerným a hodným titulu otec. Pretože teraz už viem, že šťastie sa môže vyrovnať aj tomu prepychovému luxusnému športiaku. Zažil som ho na vlastnej koži.

Elena má odo mňa priestor. Dávam si záležať, aby som ju nezatlačoval do kúta. Viem, že ten chlap sa okolo nej neprestal obšmietať, do dnešného dňa som sa s ním nestretol. Avšak rozhodol som sa jej venovať privilégium pochýb. Dôverujem jej úsudku a spolieham sa na to, že sa rozhodne správne. Vážne som dospel. Mám milión dôvodov správať sa nerozumne, ale tentoraz jej to neuľahčím. Nedám jej pádnu príčinu, pre ktorú by ma mohla vyzvať a využiť ju vo svoj prospech. Naučil som sa, že pri nej mi nepomôže očividné preukazovanie žiarlivosti.

Keby som jej stretávanie s tým editorom zakázal, vysmiala by ma a aby mi dokázala, že na ňu moje príkazy nemajú žiaden vplyv, trúfam si povedať, že by mi urobila napriek a zaplietla sa s ním. Nedám jej zámienku na to, aby sa ocitla v náručí druhého. Nebude ženou iného muža. Elena Karlová je moja doživotná osina v zadku, teraz už len čakám na to, kedy táto nefalšovaná pravda dôjde do jej inteligentnej mysle aj jej.

Moja prvá zastávka smeruje ku Gabrielovi, sľúbil som mu, že ho dnes prevediem Teovým kráľovstvom. Chce sa dať do kondície a nazbierať nejakú svalovú hmotu. Stavím sa, že konečne začal vnímať svoje pohlavné orgány a chce zapôsobiť na nejakú ženskú, ktorej sa podarilo poblázniť mu hlavu a docielila svoje. My chlapi sme predsa len jednoduchší. Ženská sukňa nás núti objavovať nepoznané divy sveta. Majú nás pod palcom. V minulosti tomu tak nebývalo, ale teraz so vztýčenou hlavou priznávam dominanciu mojej nekompromisnej ľadovej kráľovnej.

*****

„Gabriel, máš teda šťastie. Tvojho otca presviedčam sedem rokov, aby mi sem povolil vstup a teba sem zaviedol pri prvej požiadavke. Keby som Damiána tak dlho nepoznal, aj by som si to začal brať osobne. Vcelku mi je to však úplne jedno, neodmietnem zámienku na odchod z nášho domu," tára August počas obhliadky vynoveného podzemia, ktorý je po takmer dvoch mesiacoch pripravený na svoje znovuotvorenie. Plagáty sú ponaliepané po celom okolí, návštevnosť bude bez pochýb vysoká. Teo už aj registroval prvých zápasníkov, ktorí sa prihlásili do platených súbojov.

„Tentoraz mi sem Damián priviedol celú svoju posádku? Začínam ľutovať, že som ti dovolil prerobiť mi to tu. Všetko mi tu smrdí novotou ako v nejakom obchodíku so suvenírmi, ľudia si pýtajú permanentky, zajednávajú termíny. Priniesol si mi sem to jediné, čo mi tu nechýbalo, ľudskú spoločnosť!" sťažuje sa Teo a znenazdajky sa vykľuje zo zadných dvier kabinetu s náhradným náčiním.

„Kurva aj s tebou, Teo! Netešíš sa? Vy dvaja ste, prisahám, ako nejaké baby. Tento tu mi píli mozog so svojou manželskou drámou, ty sa tu sťažuješ na návštevnosť. Štvete ma! Keď už sme pri tom, ja sám som na tom z vás všetkých najhoršie. Počujete ma vyplakávať? Ste nejakí chlapi, tak sa vzchopte a neudávajte môjmu dospievajúcemu synovi zlý príklad!" skríknem po nich a rozčúlene si to namierim k boxerskému ringu ohraničenému červenými lanami a čiernou odolnou žinenkou s červeným logom orla, pristávajúceho na zložených boxerských rukaviciach. Môj nápad to nebol. Vybral si ho uhundraný majiteľ, ktorému bolo zbytočné dohovárať, že orol ako logo pre boxovací ring je pičovina prvého rádu.

„Som len trochu nesvoj z toho, že mi sem bude chodiť okrem tvojho snobského zadku aj väčšia skupina snobských zadkov. Na teba som si totižto zvykol a toto miesto som mal len ako bokovku popri svojej robote. Za túto starú budovu som nemusel platiť ani nájomné, väčšinou slúžila len ako ubytovňa pre bezďákov. Zvykám si na nové prostredie. Vo fitku som si musel skrátiť hodiny a pretriediť si klientov. Ale fajn, zaslúžiš si poďakovanie. Dámy a páni, teraz pekne pohromade zložíme nášmu láskavému Damiánovi Oswaldovi ovácie!" strieľa si zo mňa, zastane si k mikrofónu trčiacemu zo stropu, ktorý bude slúžiť na ohlasovanie skóre a víťaza daného súboja, a pokloní sa mi. August sa k nemu pridáva a Gabriel, ktorý doteraz len mlčky chodil po tomto zrekonštruovanom priestore, nezaostáva a pokloní sa mi tiež.

„Gabriel, ty si na ich strane? Dovoľ mi pripomenúť ti, že som stále tvojím otcom!" pohoršene na neho skríknem, aj keď si z ich doťahovania veľkú hlavu nerobím.

„Pán Oswald, nerád to priznávam, no nechal som sa ovplyvniť svojou spoločnosťou. Prepáčte mi to. Tento ring sa mi ale pozdáva, myslíte, že by som sa v budúcnosti mohol zúčastniť nejakého zápasu? Samozrejme sa najprv potrebujem dostať do kondičky a naučiť sa správnu techniku, ale ja sa učím rýchlo."

„Tak na to zabudni. Na takéto veci si ešte mladý," preruším ho ihneď a zatrhávam mu jeho predstavy o budúcom zápasení. Teraz som vyznel úplne ako nejaký senilný dôchodca, ktorý protektorsky chráni svojho syna pred ublížením. Až ma desí to, ako rýchlo môj inštinkt zareagoval. Ako keby som prvýkrát vzal na vedomie, že sedemnásťročný Gabriel Kaliský je naozaj mojím synom. On ten pocit zrejme ešte nemá, keďže som pre neho aj naďalej pán Oswald.

„A čo ty, Damián? Prihlásiš sa na jedno kolo?"

„Taký je plán. Chodím sem už dosť dlho na to, aby som sa na to dal. Sú to amatérske zápasy, neboxuje sa na profesionálnej úrovni," mávnem rukou a bagatelizujem náročnosť súťaženia, ktoré sa čoskoro v týchto priestoroch bude odohrávať.

„August, bol tvoj kamarát vždy takýto samoľúby alebo sa to stávalo vekom?" podpichuje ma.

„Pokiaľ si pamätám, Damiánova samoľúbosť sa nezaprela v žiadnej situácii. Ale my ho všetci milujeme kvôli jeho veľkému srdcu. A nakoniec, stačilo jedno stretnutie s Elenou, a tá ho poriešila a dala do pucu. Čo dokáže jedna žena."

„Pripomeň mi, koľkokrát si mal príležitosť strážiť Ninu bez toho, že by ti moja malá sestrička sedela v lone a pridržiavala jej hlavu svojimi rukami?" použijem proti nemu jeho vlastné slová a uškerím sa. Šikovne mi tým nadbehol.

„To od teba bola čistá podpásovka. Povedal som ti to dôverne medzi štyrmi očami!"

„Nabudúce si dávaj pozor na to, čo povieš. Aké požičaj, také vráť."

„Okej, toto miesto má slúžiť pre bitky, ale bol by som nerád, keby ste sa mi tu pobili vy dvaja. Nebudeme vás oddeľovať. Radšej nám prezraď, ako to vyzerá s tým tvojím tetovaním? Odstránili ti ho konečne?"

„Používajú nejakú novinku, ktorá je že vraj efektívnejšia a rýchlejšia, ale kurva to páli! Smrdí to ako nejaké opaľovanie svine horákom!"

„Och, spomínam si na ten večer, keď sme zašli do toho štúdia. Vychádzali sme z bordelu, zaplatili sme si tie štetky na celú noc, vyhadzovali sme peniaze do vzduchu a predvádzali sa. V ich sprievode sme vychádzali von a ty si nás prinútil zastaviť sa tam. Aby sme si dali niečo, čo nás bude vystihovať a naserie našich rodičov. Šiel si prvý, vonku si mal zaparkované svoje Ferrari, tak si mu nadiktoval, nech ti to tam napíše. Obaja sme boli na mol, ale nepamätám si, čo sa stalo s tými štetkami. Dovnútra prišli s nami, ale odchádzali sme odtiaľ len sami dvaja," zamýšľa sa nahlas a posadí sa na žinenku.

„Vy máte tiež nejaké tetovanie, pán Fajnor?"

„Tetovanie? Prosím ťa! Tá padavka sa zložila ešte skôr, než sa k nemu dostala ihla. Nespomínaš si, kde sa naša zaplatená spoločnosť vytratila, pretože si jebol o zem a ony mi ťa nechali na starosti. Utiekli, keď som ťa preberal, a nakoniec som našu časť dohody splnil len ja."

„Nevyčítaj mi to! Od nepamäti mám strach z ihiel. Bol zázrak, že som pri Hane prečkal celý pôrod a nemuseli ma odtiaľ vynášať."

„Ďakuj vyššej moci, moja sestrička by ťa roztrhala v zuboch, keby si ju na tej sále nechal samú."

„Vidíš to, Gabriel? Z týchto dvoch si príklad nikdy neber."

„Boli sme sprostí, Gabriel je omnoho inteligentnejší a nebojím sa, že by zopakoval naše chyby. Je príliš ovplyvnený Miriaminou výchovou. Neboj sa, chlapče, budem sa snažiť ťa neskaziť."

„Všetci máme veci, na ktoré nie sme hrdí. Vy dvaja ste sa poučili. To je základný morálny princíp každej chyby."

„Si si istý, že je tvojím synom, Damián?"

„Pozri sa na neho, Teo? Ako keby nášmu Damiánovi doslovne z oka vypadol. Nabudúce prinesiem naše fotky, tú podobnosť by nezaprel."

„Inak, ako si ma vlastne našiel?" zamyslím sa na chvíľu a uvedomujem si, že som sa ho skutočne nespýtal na to, akým spôsobom sa mu podarilo vyhľadať si ma.

„Ste mediálne známy človek. Stačilo zadať si do vyhľadávača vaše meno a hneď som dostal odpoveď, kde vás hľadať. Vďaka únosu vašej snúbenice boli články obsahujúce informácie o vás v popredí."

„Isteže, to mi mohlo napadnúť. Aspoň raz boli tie novinárske hyeny na niečo dobré."

*****

Po dlhej porade s akcionármi našej banky smerujem naspäť do svojej kancelárie. Uvažujeme o sprístupnení pobočiek do viacerých miest, rozširujeme svoju ponuku a za posledný rok nám prejavuje dôveru stále viac a viac klientov. Od padnutia serveru v jej počiatočných fázach sa neobjavili žiadne ďalšie výkyvy, ktoré by latku ťahali dole.

Monika ma sprevádzala a ja na ňu čakám v aute, kým vyjde von z lekárne a kúpi mi niečo na môj precitlivený chrbát. Je osožné mať asistentku a sekretárku. Niežeby som ju využíval, dostáva dobre zaplatené, ale aj keď je niekedy naivná a hlúpučká, mám ju za tie roky vycvičenú a najímať niekoho druhého by znamenalo zdĺhavé učenie ju na svoje návyky.

Sedím tu už desať minút, čo jej to tak trvá? Nervózne vyklepávam prstami po volante a už keď sa chystám pustiť nohu na plyn a odfrčať odtiaľto, do oka mi na protiľahlom chodníku padne veľmi dobre známa blondína. V sprievode cudzieho chlapa, ktorý kráča oproti nej a ona je ponorená do diskusie s ním. Nedá mi to. Nemôžem tu len tak sedieť a tváriť sa, že som ju nevidel. Vystúpim zo svojho auta a ponáhľam sa za nimi. Stihnem ich dobehnúť.

„Elena, zdravím ťa," oslovím ju a skrížim tým dvom cestu. Stretávam sa s ním po prvýkrát. Pozerám sa na muža, ktorý v posledných mesiacoch robí spoločnosť mojej snúbenici.

„Damián, sleduješ ma?" pobaveným tónom odsekne a zasmeje sa. On tiež. Spoločne sa zasmejú nad jej pokusom o vtip a ja sa ovládam, aby som tohto prašivého editora nechytil za gágor a zabránil tak požadovanému kyslíku dostať sa do jeho pľúc.

„Bol som okolo a pripadalo mi neslušné prejsť okolo teba bez pozdravu. Som Damián Oswald, Elenin snúbenec," prestavím sa a neodpustím si prívlastok, o ktorom neviem, či je ešte stále platným.

„Marko Dobrovič, Elenin editor. Rád vás spoznávam," potrasie mi rukou a ona pôsobí akosi nervózne a roztržito. Nebodaj som ich v niečom vyrušil?

„Pán Oswald, prepáčte, že na mňa musíte tak dlho čakať. V tej lekárni bol obrovský rad, mám vám to potierať dvakrát denne, aby zmizol opuch a začervenanie," Monika sa s mojou masťou vynorí presne v čase, keď ju najmenej potrebujem.

„Och, Milena, zašli ste si so šéfom na prechádzku? Nenechajte nás ukracovať vás o naše krásy prírody. Majte rozprávkový deň," namrzene precedí pomedzi zuby, potiahne svojho prekliateho editora za lem saka, a bez ďalších zdržiavaní od nás odkráčajú. S najväčšou radosťou by som sa rozbehol za ňou, ale musím si stáť za slovom. Nereagujem na Monikine používanie masti na chrbát, iba sa otočím a nasadnem naspäť do svojho auta. Neprestávam si pri tom opakovať, že Elena s tým trkvasom určite nič nemôže mať.