D A M I Á N

„Neverím tomu, že ti Hana dovolila kočíkovať Ninu bez toho, že by počas toho bola pri tebe. August, do tvojich rúk by som žiadne dieťa nezveril ani ja sám," neveriacky krútim hlavou nad obrazom svojho najlepšieho kamaráta tlačiaceho pred sebou ružovo-sivý kočík so skutočným živým dieťaťom. Nezdá sa mi to nejako. Moja sestra posledné týždne nevystrčila nos z domu bez toho, aby ju Nina sprevádzala na každom kroku. Dokonca aj sám August sa sťažoval, že ju so sebou berie úplne všade a nenecháva ho s ňou osamote ani na minútu.

„Ver či nie, kamarát, podarilo sa mi ju presvedčiť. Každú noc k nej vstáva ona, nechce ani počuť o tom, že by spala a utišoval by som ju ja, to znamená, že prebdie celú noc a je nevyspatá. Dnes to na ňu doľahlo, rýchlo som to využil vo svoj prospech, aby som ju mohol spracovať a prinútil ju ísť si odpočinúť, kým ja vezmem malú Ninu na čerstvý vzduch, aby sa jej večer lepšie spalo. Hana čítala niekde na nejakom fóre, či kde vlastne, že prechádzky miminám pomáhajú ku kvalitnejšiemu spánku, takže nenamietala. Respektíve ani neviem, z akých dôvodov súhlasila, či to nebolo len vďaka nevyspatosti, ale vcelku na to seriem, keďže môžem so svojou malou princeznou stráviť nejaký kvalitný čas otca s dcérou."

„Na tvojom mieste by som sa domov ani nevracal. Keď sa Hana prebudí a zistí, že si využil jej nedostatok spánku k tomu, aby si Ninu uniesol, vlastnoručne ťa zabije."

„Dopiče, aj ja mám právo byť so svojou dcérou! Hana s ňou trávi celé dni, nepustí ju z rúk, postaral som sa o jej stvorenie, je to dcéra nás oboch. Odkedy sa vrátila z nemocnice, je materstvom posadnutá. Ak práve nekŕmi Ninu alebo ju neuspáva, sadne si k nej do izby a diskutuje s ostatnými ženskými. A mňa ignoruje. Nepredstavoval som si, že je rodičovstvo takéto. Mal som si vziať príklad z teba. Máš dve decká a pri žiadnom z nich si nič podobné riešiť nemusel."

„Vyplakávaš mi tu ako nejaká ženská! Vzchop sa. Čakáš odo mňa, že ťa pošanujem? Moja situácia je v porovnaní s tou tvojou viac napiču. Tebe aspoň moja sestrička nedala posraté ultimátum a nenastavila vám pauzu."

„Je tu Nina, nemali by sme nadávať. Hana by ma stiahla z kože, keby počula náš slovník."

„Nina je dieťa, ty pako. Nemôže nás počuť!" karhavo mu vystrelím jednu preberajúcu a zapozerám sa na mierumilovný obraz malého dievčatka. „Šťastie, že malá Nina zdedila výzor svojej matky. Pre jej vlastné dobro dúfam, že nadmernú časť získala od nej," škodoradostne si z neho uťahujem a s ohľadom na skutočnosť, že je dnešným opatrovníkom malej Niny on, nalejem whisky len do svojho pohára.

„Vzal som si v práci dovolenku, aby som jej s ňou mohol pomôcť. Prepína mi z toho, nie je normálne, aby som svoju manželku presviedčal o tom, aby som mohol strážiť vlastné dieťa!"

„Súcitím s tebou, ale tvoje problémy znejú ako námet, ktorý by ste mali preberať v kancelárii mojej drahocennej snúbenice. Ja ti tak maximálne môžem ešte naliať a potľapkať ťa po pleci," neprestávam si z neho robiť žarty a pohodlne sa rozložím vo svojom kresle.

„Naozaj si myslíš, že by som niečo také mal Hane navrhnúť? Tvoja kosatka je síce strašidelná a naháňa mi hrôzu, no z určitého hľadiska by pre mňa mohla byť nápomocná. Každý by mi dal za pravdu. Hanino správanie nie je normálne. Je príliš ochranárska a na našu dcéru naviazaná. To s ňou chce byť doma až do jej osemnástky a strážiť ju na každom kroku? Naša dcéra nebude mať žiadnu voľnosť. Čím viac času strávi so svojou matkou, tým neprípustnejšia sa pre mňa stane. Nechcem byť otcom iba na papieri," vykladá mi a z jeho prehovoru ma pomaly začínať bolieť hlava. Obmedzenie komunikácie s mojou malou sestrou má za dôsledok Augustove táranie. Huba sa mu nezavrie.

„Strieľam si z teba, ty pako. Naozaj by si bol schopný sadnúť si do Eleninej kancelárie a sťažovať sa jej?"

„Nuž, sedenie v tvojej kancelárii a sťažovanie mi zatiaľ neprinieslo žiadne riešenie, musím hľadať aj iné dostupné prostriedky."

„Tak k tomuto sa radšej vyjadrovať nebudem. Čo keby si si namiesto tých iných dostupných prostriedkov," naznačím rukou úvodzovky, „pohovoril s Hanou a povedal jej o tom, že chceš s Ninou tráviť viac času. Trvalo to veky, ale konečne sme s Elenou na rovnakej strane, čo sa týka starostlivosti o Tobyho. Sme s ním obaja a žiaden z nás o neho neprichádza."

„Keď už sme pri tom, ako si na tom so svojím druhým synom?"

„Nastúpil do druhého ročníka, bude musieť chodiť do školy aj v lete, aby dohnal zameškané, rozum zdedil po mne. O neho sa neobávam. Ten chlapec je síce hanblivejší a stále mi vyká, ale som dostatočne starý na to, aby som pochopil, že s deťmi to trvá. Život s Elenou ma naučil byť trpezlivým. Dávno by som to zabalil, keby som svoju ostrú a krvilačnú kosatku pred siedmimi rokmi nespoznal."

„Hej, tak niečo z nej pribaľ aj mne. Mám pocit, že moja roztomilá Nina práve vykonala svoju potrebu a ja som zabudol zabaliť plienky. Metaforicky i obrazne znázornila moju situáciu so sračkami, v ktorých nepochybne budem, keď sa vrátim domov ku svojej už teraz vyspatej manželke. Myslel som si, že ma povzbudíš a kvôli tebe som z Hany ešte dosratejší. Čo jej poviem, keď sa ma spýta, prečo má naša dcéra špinavú a nevymenenú plienku?" začína panikáriť a svojou blonďavou hlavou zachádza pod nestiahnutú striešku košíka, z ktorej skutočne začínajú zaváňať nie práve nosu lahodiace arómy.

„Proste jej povieš, že svoju potrebu vykonala tesne pred dverami. Nemá ti ako dokázať, že to bolo skôr," nabádam ho ku klamstvu a prstami si stlačím nos, aby som ten smrad nemusel cítiť. Z jedného uhla pohľadu je aj dobré, že som túto fázu so svojimi dvomi synmi vynechal.

„Jasné, prekukne ma hneď od dverí, a to jej ani nebudem musieť nič hovoriť. Hana je vďaka tej pupočnej šnúre tak na našu dcéru prepojená, že vie do bodky presne, kedy je jej čas na malú a veľkú potrebu. Som si istý tým, že to vycítila aj práve teraz!"

„Nepreháňaj, vyznieš ako totálny šialenec!"

„Je to tak, Hana má materinský senzor na kakanie našej dcéry."

„Som si istý, že niečo také neexistuje. No tou návštevou odbornej pomoci som nemusel byť až tak vedľa. Jedno sedenie s doktorom pre mentálne zdravie by sa ti zišlo."

„Toto nie je vôbec vtipné. Ak sa ukážem Hane na oči s nevymenenou plienkou, už v živote mi Ninu strážiť nedovolí!" stresuje a pendluje v mojej kancelárii z jedného kúta do druhého. Nina na rozdiel od svojho šialeného otca iba pokojne spí a nevšíma si okolitý svet.

„Kurva, August, upokoj sa, znervózňuješ aj mňa! Poviem Monike, aby zbehla do obchodu a kúpila plienky. Len už drž hubu, lebo prisahám, kamarát nekamarát, vyjebem ťa odtiaľto rovno tými dvermi!" pohrozím mu a Monike prikážem, aby okamžite letela kúpiť detské plienky.

„Pán Oswald, ja sa v deťoch príliš nevyznám. Viete, akú veľkosť mám kúpiť?" zmätene mi odpovedá, keď jej podávam do ruky peniaze.

„Čože, akože akú veľkosť?"

„No detské plienky sa radia do veľkostí podľa jednotlivých kategórií. Koľko kilogramov váži malá Nina?" neprestáva s otázkami, na ktoré nemám ani poňatia, ako mám odpovedať.

„A skade to mám vedieť? Vyzerám ako posratá operka, Monika? August, akú veľkosť plienok Nina nosí?"

„Pri odchode z pôrodnice vážila dvetisícsedemsto gramov, odvtedy ju Hana vážila asi pätnásťkrát, myslím, že sme na stálej váhe dvetisícosemsto gramov."

„Dobre, tak budem hľadať veľkosť pre takú hmotnosť," uznanlivo kývne a rozbehne sa von dvermi.

*****

„Plienky už máš, tak načo ešte čakáš?" nabádam ho pred položeným balíkom detských plienok, ktoré sa Monike podarilo doručiť do kancelárie rekordne rýchlo. A vzhľadom na čoraz intenzívnejšiu arómu vychádzajúcu z kočíka tohto drobného stvorenia sa neviem dočkať toho, kedy moju kanceláriu opustia. Je to nevydržateľný smrad. Nechápem, kde sa to v takom malom dieťati berie.

„Akože jej tú plienku mám vymeniť ja?" prekvapujúco reaguje s vyhútaným výrazom. Fakticky debil.

„No snáď nie ja! Ty mi tu celé dopoludnie vyplakávaš, že ťa Hana k ničomu nepustí, tak sa čiň. Mimochodom, kvôli tebe mi stojí robota a dnes tu budem musieť ostať aj cez noc."

„Dobre, veď už idem na to!" Postaví sa a vyberie svoje spiace dieťa von z kočíku, pričom ju položí na koženú pohovku. Len-len, že sa ovládnem, predsa len je to moja neter a ak ju nejakým spôsobom tento babrák zneškodní, sám si to aj vyčistí.

Malá Nina je napodiv stále pomerne tichá, prebudil ju, ale zatiaľ sa nerozplakala. Posadí sa k nej a pustí sa do vyzliekania. Opatrne jej drží nohy a pomaly rozopína prúžkované body. Nina sa rozhodla nespolupracovať, vykrúca nohami a ja len vykrúcam tvárou po odlepení lepiaceho popruhu.

„Naozaj mi s tým nepomôžeš?" obráti sa na mňa zúfalo a vraští čelom. Musím povedať, že si tento obraz značne užívam. Môj parťák a vymetač všetkých dostupných večierkov v okolí sa pred svojou štyridsiatkou stal otcom a vymieňa zasraté plienky. Tá karma ja naozaj zdarma.

„Ani ma nehne. Len si tú úlohu otca do sýtosti vychutnaj, kamarát."

„Kretén!"

„Pozor, nehovoril si, že pred Ninou by sa nadávať nemalo? Spomeň si, čo by ti na to povedala Hana."

„Bola chyba chodiť za tebou. Tú plienku ti tú nechám na pamiatku. Maj pekný deň, Damián," hovorí a ukladá Ninu naspäť do kočíka. Jej špinavú plienku mi súčasne necháva pohodenú na zemi a fakticky ju neplánuje odhodiť.

„Monika!" zakričím na svoju sekretárku. Odhodenie tohto bieleho predmetu prenechávam na starosť jej.

*****

Je po desiatej. Augustova neplánovaná návšteva ma prinútila ostať tu dlhšie. Aj tak by som sa nemal ku komu vracať. Môj hotelový apartmán je príliš prázdny a tichý. Radšej sa budem obklopovať prácou, ako ostávať zašitý v tých prázdnych izbách. Neprestala sa stretávať s tým chlapom. Tentoraz to nemám od ochrankára, toho som odvolal. Sám som ich videl prechádzať cez cestu pohltených diskusiou. Nič mi o tom mužovi nepovedala a ja neviem, čo si o ňom mám myslieť. Keby som to na ňu vyvalil, ihneď by ma obvinila z toho, že ju aj naďalej dávam sledovať. A ja jej chcem veriť. Hovorím si, že nemôžem myslieť na najhoršie.

„Dobrý večer, šéfe!" vyruší ma z myšlienok Stela a trikrát zaklope na otvorené dvere. Monika odišla pred hodinou, ostal som tu sám.

„Čo, dopekla, tu robíš? Volal ťa niekto?"

„Videla som svietiť a tak som si povedala, že ťa tu nenechám sedieť samého a budem ti robiť spoločnosť. Priniesla som jedlo, to sa nikdy neodmieta."

„Pila si?" spýtam sa, keďže je ešte odviazanejšia a uvoľnenejšia, než obvykle.

„Nieee... alebo trošililinku," zatiahne a znázorní dvomi prstami malú odchýlku.

„Choď domov, Stela. Objednám ti taxík."

„Nie, som úplne v poriadku. Nie som opitá, to by som vyvádzala, a ja som sem prišla kvôli tomu, aby som ťa mohla vidieť. V kasíne si sa dlhšie neukázal a tvoja pekná tvárička mi tam chýba." Neústupčivo si vysadá na drevený povrch môjho stolu a predloží predo mňa mastné jedlo z donášky. Zaváňa to dobre a naozaj by som niečo zjedol.

„Rozmýšľam, či tieto tvoje narážky súvisia s tvojou povahou alebo s tým, že ťa naozaj priťahujem."

„Čo myslíš? Inak, vrany mi zvestovali, že ten vyplašený mladý zajačik je výsledkom tvojho biologického materiálu. Čo myslíš, ako dlho by mi trvalo zbaliť ho?" Zahryzne si do hranolky a nakloní sa s najtesnejšou medzerou k mojim perám.

„Od neho daj ruky preč, nie je pre teba."

„Nič sa ty neboj, Damián. Oswald na mojom zozname figuruje, ale ten neskúsený panáčik ním nie je."

„Provokatívna mladá šťanda!" rázne zahlásim a ju to prinúti k hlasitému smiechu.

„Ale tebe sa to páči. Netvár sa, že nie. Naše doťahovanie ti nie raz spôsobilo erekciu, Damián. Priznávam, túžim s tebou stráviť noc. Chcem zistiť, či všetky tie klebety o tom, aký vynikajúci milenec si, sú pravdivé." Nakloní sa ešte bližšie a ja strácam svoje zábrany. Podlieham jej provokáciám a prisajem sa jej na pery.

„Da... Och, prepáčte, nechcela som vyrušovať," behom sekundy nás vyruší povedomý hlas a ja sa rýchlosťou blesku spamätávam. Na moju škodu, spamätanie prichádza príliš neskoro. Všetko videla. Elena ma videla bozkávať druhú ženu.