E L E N A

Tá prekliata štetka je u neho na izbe a ešte má tú drzosť zodvihnúť za neho jeho telefón. Prekliaty narcis! Si sprostá, Elena. Úplne sprostá. Prečo by ťa to malo prekvapovať. Si dokonale oboznámená s reputáciou svojho egomaniackeho snúbenca. Vernosť nie je pre neho. Len sa mi potvrdilo, čo som si už aj tak myslela. Samozrejme, že s ňou spáva. Otázne je teraz, či to robil počas nášho vzťahu alebo ju začal preťahovať až po mojej veľkoryso poskytnutej pauze, ktorú s nadšením využíva. Sama som mu to navrhla. Pravdaže som to povedala iba zo slušnosti. Nemusíš na mňa čakať. Tak nečaká. Nabalil si mladšiu fejkovú blondínu. Došľaka aj s Damiánom Oswaldom! Neznášam, čo práve cítim.

Musela som zložiť, inak by som to nevydržala a obidvom im vyčistila žalúdky. Zahrala by som sa na ukážkovú žiarlivú snúbenicu a vyrobila im krásnu a zábavnú scénku. Neznížim sa na ich úroveň. Neviem, čo si tým chcel dokázať. Tá prekliata štetka ma jasne chcela naštvať. Zdvihla ten telefón bez jeho dovolenia, možno... Snažím sa pre neho hľadať výhovorky? Zistila som, že ma podvádza a ešte ho aj ospravedlňujem a ochraňujem. I keď, je to skutočne podvádzanie? Asi to tým len oficiálne zaklincoval a dal nám dvom pomyselné pá, pá.

Bola chyba mu volať. Využila by som akúkoľvek zámienku, aby som s ním mohla hovoriť. Jednoducho mi začal chýbať a prišlo mi ľúto, že ležím v posteli sama, keď som mala na výber a dobrovoľne som sa rozhodla pre túto samotu. Poslala som ho do čerta a odplašila som si ho od seba. Niet divu, že vyhľadáva spoločnosť inej ženskej. Aj mne chýba intímny kontakt. Každučká časť môjho tela si ho priam žiada. No on pravdepodobne urobil to, o čo som ho žiadala ja. Pohol sa ďalej. S niekým iným. Čakanie na mňa ho prestalo baviť a unavilo.

Stojím opretá o barový pult v našej modernej kuchyni a pozerám sa von oknom na pokojnú zasneženú noc. Mobil zvieram stále pevno v rukách, stískam ho a nelogicky považujem tento zdroj uľahčenia komunikácie za hlavnú príčinu mojej narastajúcej zlosti. Chvíľu mi trvá, kým si uvedomím, že vibruje a svieti na ňom prichádzajúci hovor s Damiánovým menom. Nasmerujem si obrazovku pred oči a v sekunde prstom kliknem na červenú ikonku. Načo mi volá naspäť? Nemám mu čo povedať. Nechcem počuť jeho hlas. Nevydržala by som to a rozhodne mu vynadala.

Myslela som si, že to pochopí. Ako vždy, nechytá sa na moje odporovacie praktiky a vyvoláva mi aj naďalej. Mobil mi v rukách neprestáva vibrovať a ja ho jediným pohybom zakaždým umlčím, len aby mi v nasledujúcej sekunde zavolal znovu. Má výdrž, obaja máme, som presvedčená o tom, že tento postup by sa opakoval až do rána. Ani jeden z nás by neustúpil. On by mi neprestal volať a ja by som mu neprestala skladať. Je tu ešte druhá možnosť, a tou je, že by som si mobil vypla úplne, ale pre tentoraz sa zachovám na počudovanie rozumne a na desiaty pokus mu zdvíham.

„Keď niekto nezdvihne na prvý raz, racionálne uvažujúci človek s priemernou inteligenciou by pochopil, že nemá akýkoľvek záujem sa s ním zhovárať. Čo odo mňa chceš, vyvolávaš mi ako nejaký úchyl."

„Keď niekto volá viac, ako raz, obvykle to znamená, že sa jedná o niečo dôležité a nevytáča jeho číslo z dlhej chvíle, bejby," odpovie mi zvláštnym hlasom a pomedzi to si kýchne. Hlas v telefóne býva skreslený, ale ten Damiánov poznám za tie roky natoľko dobre, aby som vedela, že takto neznie.

„Tak, dopekla, hovor, o čo ti ide, nenechávaj svoju štetku dlho čakať," nezdržím sa nemiestnej poznámky a nedarí sa mi byť pokojná. Zúrim a líca mi horia. Upálila by som to protivné vnucujúce dievča na hranici. Posratá fľandra.

„Nie je to tak, ako to vypadá. Niečo na mňa prišlo, kýcham ako jebnutý, necítim sa dvakrát najlepšie. Stela sa ponúkla, že sa o mňa postará, to je všetko. Vyhodil som ju, nemáš dôvod žiarliť. Zdvihla môj telefón bez môjho vedomia, vynadal som jej za to. Nič s ňou nemám. Povedal som ti predsa, že ti nedám dôvod, aby si to mohla definitívne ukončiť," vysvetľuje mi akosi pridrhnuto a zachrípnuto. Ako mám, došľaka, vedieť, či mu to mám veriť? Potenciálne je vysoko pravdepodobné, že leží pri ňom a obaja sa na mne v tomto momente skvelo zabávajú.

„Si slobodný muž, vláč sa s kýmkoľvek len chceš. I keď, ak mám byť úprimná, myslela som si, že máš vyššie štandardy a lacnotu neberieš."

„Tvoj dojem je správny. Čo si myslíš, z akého dôvodu držím skurvený celibát, bejby? Čakám na teba. Nemáš dôvod na to, aby si mi neverila. Stela je dotieravá, ale vážne sa kvôli nej nemusíš cítiť byť v ohrození."

„Kto ti povedal, že sa cítim byť ohrozená? Som nad vecou, Damián."

„Iste, bejby. To vidím. Namiesto nej by som uvítal, keby si sa na starostlivú sestričku zahrala ty a vypotenie praktizovala inou metódou, ktorá by zahriala obidvoch. Pouvažuj o tom. Ale vráťme sa k tomu, prečo si mi volala o takomto čase, stalo sa niečo s Tobym?"

„Si zvrátený perverzák. S Tobiaskom je všetko v poriadku, volala som ti kvôli tomu, aby som ti oznámila, že som hovorila s rodičmi malého Riška a oni dvaja sa navzájom ospravedlnili a pomerili pred celou triedou. Kríza je zažehnaná."

„To som rád. Nechceš si vziať od nich príklad?"

„Dobrú noc, Damián. Lieč sa, nech ťa tvoja exmanželka nevidí na svojej druhej svadbe v upadajúcom stave."

„Dobrú noc, Elena. Len malá poznámka, naozaj sa ani neponúkneš prinesením horúceho kuracieho vývaru? Ženy okolo mňa sa celý deň ponúkali pomôcť mi..."

„Nuž, tak to si mal ich pomoc prijať. Pekné sny," reagujem panovačne na jeho poznámku a hrubo mu skladám. Idiot!

Nie som unavená. Rozhovor s ním ma prebral. Stále som na vážkach. Je náročné dať na jeho slovo a veriť tomu, že bola na jeho izbe len kvôli pomoci. Neľahnem si. Bolo by to zbytočné a aj tak by som sa celú noc iba prehadzovala z jednej strany do druhej. Z hornej poličky na mňa máva načatá fľaša s čiernou etiketou a jantárovou tekutinou. Jack. Dosť bolo prokrastinácie.

Pripravím si na stôl pohár s fľašou a otvorím notebook. Nemám potuchy o slovách, ktoré by sa pomocou klepania na klávesnicové písmená mohli objaviť na zatiaľ stále prázdnej bielej strane. Čo som si to vôbec myslela, keď som na niečo také pristúpila? Ja a spisovateľka? Veď vylievanie pocitov je moja najväčšia bariéra! Ide mi to asi nejako podobne, ako deťom v lete na saniach. Ale zapovedala som sa, že aspoň jednu kapitolu dám a svoj cieľ splním.

Vzťahy. Mám písať o vzťahoch. Stretla som sa behom svojej praxe s mnohými druhmi partnerských pomerov, ktorým som dokázala pomôcť. Dalo by sa to poňať aj masovo. Bez ohľadu na to, o akých dvoch ľudí sa týka, k ich návšteve dochádza vďaka podobným problémom. Dôvera, nevera, peniaze, deti, odlúčenie, nedostatočná voľnosť. Dnešná skúsenosť s Damiánom mi vnúkla nápad. Dôverovanie je hlavnou statikou pri budovaní vzťahu s druhou osobou. A keď tak nad tým premýšľam, verím, že hovoril pravdu.

Budovanie dôvery v mojom prípade trvalo nekonečne dlho. Snáď som si už aj začínala myslieť, že sa mi to nepodarí nikdy. Dnes som sa presvedčila o opaku. Na malý moment som zaváhala a začala ho podozrievať, no pocit v mojom vnútri túto skutočnosť neprijímal. Bojoval s ním a postavil sa na stranu Damiána. Tvrdil mi, aby som nerobila urýchlené závery a v konečnom dôsledku to bol hlavný dôvod, pre ktorý som mu zdvihla. Pretože som chcela počuť aj oficiálne potvrdenie k tomu pocitu, ktorý by ma utvrdil v domnienkach, že Damián viac nepatrí ku chlapom, ktorí podvádzajú svoje partnerky.

Ani sa nenazdám a čistá strana sa pomaly napĺňa písmenami pospájanými do slov a viet. Ucelené súvetia, ktoré zo mňa vypadávajú automaticky a ja sa nezamýšľam nad ich významom. Píšem naučené dojmy zo života. Žiadna fikcia. Len čisto fakty zakladajúce sa na reálnosti. Azdaže to nebol až taký hrozný nápad. Mám možnosť presadzovať svoje názory. A to je koniec koncov vec, ktorú naopak milujem zo všetkého najviac.

*****

„Nepozerajte sa na mňa. Vyzerám ako hrošica Glória z Madagaskaru. Vy ste všetci pekní, upravení a ja sa ani nezmestím cez dvere. Zbožňujem svoju bývalú švagrinú, ale toto jej nedarujem. Nemohla s tou svadbou čakať do leta? Chvalabohu, že vy dvaja sa so svadbou neponáhľate a ja budem mať možnosť schudnúť!" sťažuje sa Hana pri Augustovom aute, keď sa všetci združujeme pri mestskom úrade, kde sa o chvíľu koná svadobný obrad Damiánovej exmanželky. Pýtam sa sama seba, čo tu vlastne hľadám. Počasie jej pomerne praje, cesty sú síce zasnežené, ale slnko pečie a s ohľadom na dátum v kalendári, ktorý sa pýši pomenovaním Sviatok zamilovaných, to hádam pôsobí aj pomerne romanticky. Asi.

„Hana, vyzeráš dokonale. Tehotenstvo ti svedčí, že vyzerá Hana úžasne, Damián a Elena?" ubezpečuje ju August a otočí sa na nás dvoch so zúfalým pohľadom, ktorý naznačuje, že podobný prednes bol nútený počúvať počas celej cesty sem.

„Sestrička, netráp sa so svojím vzhľadom. Nie si tučná, iba tehotná. Augustovi sa páčiš, na druhých môžeš kašľať."

„Súhlasím s tvojím bratom. Tie šaty ti navyše sedia, nič sa neboj, popri nás absolútne nevytŕčaš. Pridávam sa na stranu týchto dvoch a ako ma poznáš, to je nesmierna anomália na moje pomery."

„Netvrdíte to len preto, aby som konečne prestala tárať a utíšili ma?" ihneď nás prekukáva a skúmavo si prezerá naše tváre.

„Isteže nie."

„Podľa mňa ti to pristane, teta Hana. Je z teba pekná tehuľka," povzbudivo sa usmeje Tobiasko vo svojom bielom fraku a objíme ju okolo pásu.

„Myslím si to isté," ozýva sa aj Gabriel, ktorý figuruje tiež na zozname pozvaných hostí. Damián ho začleňuje do svojej rodiny. Je ťažké sa s tým stotožniť, ale nenarobím s tým vcelku nič. Necítim k tomu chlapcovi nenávisť. Prospieva k tomu aj fakt, že je nesmierne zdvorilý. Pri pohľade na neho si vždy myslím, že sa pozerám na Damiána z jeho tínedžerských rokov. Plavé dlhšie vlasy siahajúce ku krku a oholená tvár bez brady. Bude takto vyzerať aj Tobiasko?

Svadobčania sa pomaly zbierajú, nedá sa povedať, že by ich bolo veľa, Vivien si naozaj dala záležať, aby pozvala len najbližší okruh osôb. Celkom ma prekvapuje, že medzi nich patrím aj ja. Berie ma za Damiánovu partnerku. Dostala som pozvánku iba kvôli tomu.

Keď sme sa prvýkrát pred siedmimi rokmi stretli, bola ku mne milá a aj keď nevedela celú pravdu o tom, že sa len hrám na snúbenicu jej bývalého manžela, neprechovávala ku mne nenávistné pocity. Musím povedať, že som úprimne rada za to, že našla muža, ktorý je pre ňu. S Damiánom ostali kamarátmi aj naďalej. To by medzi nami dvomi možné nebolo. Buď sa milujeme alebo nenávidíme.

„Vivien, hlavná aktérka dnešného dňa. Exmanželka, skláňam ti poklonu, vyzeráš nádherne," zvíta sa s ňou Damián a pobozká ju na líce. Od začiatku na mňa pôsobila dojmom herečiek, ktoré svojou distingvovanosťou poplietli hlavy nejednému mužovi. Nie je oblečená v bielych šatách, má na sebe krémové saténové padavej látky, ktoré jej kopírujú krivky a zvýrazňujú jej prednosti. Uhladený drdol a líčenie podčiarkujúce prenikavé zelené oči.

„Ďakujem, že ste všetci prijali moje pozvanie. Predstavenie s novými členmi rodiny si nechám až po obrade. Tak sa pustime do toho! Idem sa zosobášiť!" entuziasticky zahlási a prechádza ku staršiemu chlapovi, ktorý na ňu trpezlivo čakal pred dverami. Predpokladám, že sa jedná o Vivieninho otca. S týmito slovami sa spoločne s ostatnými presúvame do obradnej miestnosti.

*****

Sú zosobášení a vychádzajú ruke v ruke s titulom manžel a manželka. Ďalšia svadba, na ktorej som bola prítomná len ako hosť. V minulosti som bola presvedčená o tom, že tieto ceremónie sú zbytočné formality, ktorú slúžia iba pre predvádzanie. To oslovenie som si pri svojom mene nedokázala predstaviť.

„A teraz prichádza na rad kytica! No tak, všetky slobodné ženy, dajte sa do pozoru!" nariadi po všetkých gratuláciách a pred budovou mestského úradu sa so svojou kyticou otočí nám všetkým chrbtom.

„Mamina, ani ty ešte nie si vydatá, choď tam!" nabáda ma očakávajúco Tobiasko a oči sa upriamujú ku mne.

„Nie, Sladká tvárička, ja na také veci nie som," automaticky odmietnem.

„Počula si slová nášho syna. Karlová, nebuď ignorantka a postav sa tam. Alebo máš strach, že by si tú kyticu mohla chytiť?" provokuje ma.

„Daj sa vypchať!" precedím pomedzi zuby a so sileným úsmevom sa postavím k trom ženám, ktoré zrejme ostali rovnako na ocot ako ja.

„Raz, dva, tri!" zakričí a prehodí cez seba do výšky kyticu bielych margarétok. Stojím rezervovane a pôsobením nenúteného inštinktu sa bránim pred predmetom, ktorý sa valí mojím smerom. Dopekla, ona vážne pristála v mojich rukách! Zasmejem sa a s prekvapeným výrazom vyvaľujem očami.

„Odpusť mi, Vivien, nemala som v pláne pretiahnuť pozornosť od nevesty, no myslím, že začínam rodiť. Ježiši, aú!" zastoná Hana a môj moment s kyticou rýchlo vyprcháva.