D A M I Á N

„Hapčí!" kýchnem si v poradí už... dočerta, prestal som to od rána rátať. Kýcham ako na bežiacom páse.

„Na zdravie, pán Oswald. Nepripravím vám čaj? Nevyzeráte veľmi dobre a teplý nápoj je účinná medicína. Rada vám ho urobím," Monika sa neškodne vtiera a s očakávajúcim pohľadom ku mne vzhliada ako k nejakému posratému pacientovi.

„V kancelárii mám lepšiu medicínu," odpoviem jej s hlasom, ktorý sa na ten môj vôbec nepodobá. Ešte večer mi nič nebolo!

Nie je tu nič, čo by fľaša tvrdej whisky nevyriešila. Že vraj teplý čajík, no to určite! Nie som debilná bábovka, ktorá si tu bude chlípať nejaký horúci nápoj s medom a lúhovať si sáčoček ako nejaká snobka z predmestia. Nejakým spôsobom si musím zachovať svoju mužnosť, keď sa Elene darí pripravovať ma o ňu. Jej výčitky nie sú ničím novým. Dokonca jej to ani nemôžem mať za zlé. Moja minulosť ovplyvňuje našu spoločnú budúcnosť. Nemyslím si však, že práve Gabrielova existencia je aspekt, ktorý jej prekáža najviac. Žiarlila.

Moju históriu so ženami pozná. Neunikla by jej ani keby bola hluchá a slepá. Nezatajil som pred ňou, akým mužom som býval. Nechovala sa rozumne. Pomer s Miriam som mal omnoho skôr, než som spoznal ju. Je to môj hriech minulosti. Všetky chyby a prešľapy si vás v určitom bode nájdu a objavia sa, aby vás mohli prenasledovať. Ja som tie svoje nikdy úplne neoľutoval. Zrejme by som si mal vyhľadať všetky čísla žien, ktorým som kedy ublížil a ospravedlniť sa im osobne. To maximálne za podmienok, že by som si spomenul na všetky mená, ktoré tým ženám patrili.

Jedného dňa musel v mojom živote nastať prelom. Ten sa načrtol v bode, keď som odhalil Vivieninu neveru. Prvá príučka pre môj pokrivený charakter, ktorá bola na mieste. A vstúpenie Eleny do môjho života tú udelenú lekciu priklincovalo a dohnalo ma k presvedčeniu, že vôbec nebude nutné ospravedlňovať sa každej ohrdnutej milenke osobne, pretože uhundraný a tvrdohlavý zadok mojej stopnutej snúbenici na pauze je niečo podobné, ako rozhrešenie katolíckeho farára v kostole. Odrieknutie otčenášov a zdravasov tiež nie je nevyhnutné.

„Dobrý deň, idem nevhod? Chcel som sa s vami porozprávať a oznámiť vám moje rozhodnutie ohľadom toho, ako naložím so svojím životom," ozve sa Gabriel pri dverách a ja si až teraz všímam jeho lámanú slovenčinu. Je počuť, že nevyrastal na Slovensku, mieša sa mu tam akýsi podivný akcent, na ktorý by si bezpochybne nabalil nejednu pipku s úchylkou na prízvuky zahraničných prisťahovalcov. Po večeri som mu navrhol presťahovanie do hotela a kým iní by túto štedrú ponuku brali ihneď, on si vzal čas na premýšľanie. Veľa uvažuje. Ďalšia z vlastností, ktorú zdedil po Miriam. Začínam sa obávať toho, že v Gabrielovom prípade som bol skutočne len jednorazový darca spermií.

„Gabriel, len vojdi dnu. Si môj syn, na teba si zatiaľ ešte čas nájdem," vyslovím opäť tým zvláštnym hlasom a kýchnem.

„Necítite sa dobre? Nemusí to byť hneď, pár dní to ešte počká, kým sa nedáte dohromady."

„Nevymýšľaj a sadni si. Pridrbaná nádcha nie je dôvod na to, aby sme odkladali náš rozhovor. Pokojne povedz, čo máš na srdci."

„Dlho som uvažoval o tom, čo mám urobiť a hlavne, ako by sa to páčilo mojej mame. Najviac si želala, aby som bol zaopatrený. Trápila sa pre mňa, vycítila, že sa jej smrť blíži a čoraz častejšie ma nútila sľubovať jej, že to po jej smrti nevzdám a budem bojovať aj za ňu. Požiadala ma, aby som vás našiel a povedal vám o mne, pretože hoci mala svoje dôvody, pre ktoré vám o mne nikdy nepovedala, vnútorne si to neprestala nikdy vyčítať. Bola ten typ moralizujúceho človeka, ktorý, popravde, niekedy mohol ostatným liezť na nervy, ale ja som ju za to miloval a viem, že by to chcela takto. Ostávam tu. Prinajmenšom dovtedy, kým nebudem mať osemnásť a potom sa rozhodne. Rád by som pokračoval vo svojom štúdiu a dozvedel sa o vás niečo viac. Mama mi o vás hovorila, no podľa môjho názoru už dávno nie ste tým človekom, ktorým ste býval, keď vás poznala ona."

„Rozhodol si sa správne a určite neoľutuješ. Odjebal si mi svojím zjavením dekel, chlapče. Netušil som, či na teba zavolať ochranku alebo tvoje oznámenie vôbec nejako riešiť. S Tobym to bolo o niečo iné, prišiel som na to sám, stačilo mi vidieť ho. A aj napriek skúsenosti so strateným dieťaťom mi nikdy neprišlo na um uvažovať o potenciálnej možnosti, že niekde vo svete sa potulujú ďalší moji potomkovia. Pre zmenu som rád, že si ma vyhľadal a budem sa snažiť vynahradiť ti, čo som zameškal. Zapíšem ťa na najlepšiu súkromnú školu, posnažím sa, aby si mohol začať čo najskôr. Je tu nejaký presný odbor, na ktorý by si sa chcel zamerať alebo si o tom ešte nepremýšľal?"

„Psychológiu. Fascinuje ma ľudské správanie. V škole sme mali takú linku, kde sa ostatní študenti mohli anonymne zdôverovať s problémami, ktoré ich trápili a nedokázali ich vysloviť nahlas pred rodinou či kamarátmi. Páčilo sa mi pomáhať ľuďom. V budúcnosti by som sa chcel zamerať na detskú psychológiu."

„Moja hašterivá tvrdohlavá snúbenica má partnerskú poradňu. Možno si nakoniec budete aj rozumieť a ja budem mať doma dvoch cvokárov."

„Nechcem byť nezdvorilý, ale vy dvaja bývate v oddelenej domácnosti?"

„Máme pauzu nadelenú striktne kapitánkou Karlovou. Aj napriek zvestiam, ktoré si o mne počul, v našom vzťahu nosí nohavice ona. Ja sa len podriaďujem. Si mladý na to, aby si tomu rozumel. V tvojom veku by som mal tiež problémy porozumieť tomu."

„Milujete ju a ona miluje vás. To znie pomerne jednoducho na porozumenie."

„U nás dvoch len láska nestačí. Ostávaš medzi nami, časom pochopíš, o čom ti hovorím. Aby sme sa ale vrátili k pointe nášho stretnutia, súhlasíš s izbou v našom hoteli? Si môj syn, prepáč, ale žiadny z Oswaldovcov nebol nikdy ubytovaný v nejakom moteli umiestnenom pri ceste. Renovujeme to tam práve, ten hluk sa ale dá vydržať."

„Nie som vyberavý. Ďakujem vám za privítanie do rodiny. Pravdupovediac som vôbec nevedel, či si od stretnutia s vami mám niečo sľubovať. Keby ste ma však neprijali, ostal by som sklamaný. Tak funguje ľudská psychika. Aj keď si myslíte, že nemáte žiadne očakávania, nakoniec zistíte, že ste ich mali a ostali zmarené. Vy ste ale od prvého stretnutia veľkorysý a som rád za príležitosť, ktorú ste mi dali. Vaša rodina sa ku mne správala nesmierne vľúdne a srdečne ma privítali."

„Tí podivíni sú už aj tvojou rodinou. Ver mi, tak ľahko sa ich nestrasieš. Hana bola emotívnejšia ako obvykle, ale inak sme sa prezentovali naším typickom a štandardným prednesom. Zvykneš si na nich. Moja matka pôsobí odmerane a naháňa ľuďom hrôzu, ale v skutočnosti nie je až taká strašná. Respektíve je, ale iba k ľuďom, ktorých nepozná. Za nepriateľku by si ju rozhodne nechcel mať. Avšak to žiadneho z nás."

„Môj celkový dojem bol pozitívny. Pozerám sa na každú situáciu z oboch pohľadov, pretože všetko má dve strany. Každého by prekvapilo, keby sa ich syn rozhodol predstaviť im svojho dospievajúceho syna."

„Tuším, že vy dvaja s Tobym budete skutočne ťahať priemer ľudskosti v našej rodine."

„Tomu neverím, pán Oswald. Viete, vo svete nie je nič len biele a len čierne."

„Správna pripomienka. Vždy je tu stred. Do toho stredu patrí aj rodina Oswaldovcov." A možno som sa mýlil. Niečo spoločné máme. A ak by aj nie, prinajmenšom budem mať čas zistiť, či niečo zo mňa v sebe nájde časom. Kýchol som si. Kurva aj s debilnou nádchou! V nose ma niečo šteklí a dráždi. Aspoň v tejto chvíli mi to padlo vhod. Kýchanie zväčša znamená, že mám pravdu. A ja sa aj tak mýlim iba sporadicky.

*****

„Nehnevaj sa, šéfe, no vyzeráš príšerne. Nič v zlom, svojím zjavom však teraz odstrašuješ všetkých dychtivých podnikateľov, ktorí sem prišli prehajdákať svoje načierno napraté prachy. Oceňujem však, že si prišiel, nepochybne som ti chýbala, všakže?" doťahuje sa so mnou Stela a na jej štipľavý jazyk momentálne nemám náladu. Whisky nezabrala s požadovaným účinkom, len mi je z nej na grc a ledva stojím na nohách. Nadišla moja posledná chvíľa a ja zdochnem.

„Nejeb ma a sklapni, Stela. Dnes sa s tebou zapodievať nebudem. Prišiel som skontrolovať tú novú krupiérku, ide jej to?"

„Všetko jej vypadúva z ruky a je pomalšia, než orgazmus osemdesiatročného dôchodcu na Viagre. Vkuse sa ospravedlňuje, hovorí prosím, páči sa, ďakujem... zbav ma jej, pretože čoskoro sa kvôli nej zo mňa stane cudná mníška z kláštora! A bez urážky, no vzhľadovo na tom tiež nie je najlepšie. Myslela som si, že hľadáš povoľnejšie krupiérky, ktoré budú lákadlom tvojho kasína, nie nesmelé dievčatká s panenskou blanou."

„Nezáviď, drahá, tak si spoznala dievča, ktoré nerozťahuje nohy na každom kroku. Som si istý, že to pre teba musel byť šok, ale ty to už nejako zvládneš. Marína je prirodzene pôvabná a stavím sa s tebou, že ktorýkoľvek z týchto úspešných podnikateľov by jej tú panenskú blanu veľmi rád prerazil," odstavím ju a aj keď ma bolí celé prekliate telo, každá skurvená časť, aj tá najmenšia, užívam si jej nahnevané zazeranie. Pravdaže by sa len rada zbavila konkurencie. Delenie tringeltov medzi viaceré kusy je hrozba, ktorú by najradšej mladá šťanda Stela neriskovala.

„Prskáš tu a nakazíš aj mňa. Nemá sa o teba doma kto postarať?"

„To mal byť návrh?"

„Záleží od toho, ako si to pochopil."

„Nepotrebujem opateru, drahá. Nič mi nie je."

„Preto by som si na tebe mohla práve roztopiť zmrzlinu? Takú topiacu ju mám najradšej. Stačil by jeden kopček, ktorý by som jemne priložila o tvoju hruď a nešpinila by som ani taniere. Zlízla by som ju priamo z tvojho horúceho pekáča," provokatívne hovorí hlbokým hlasom a bez dovolenia mi položí ruku na čelo. Sledujem ju zo svojho delíria, oči sa mi zavierajú, dofrasa, cítim sa vyčerpane a najradšej by som sa jebol do postele.

„Čo to, kurva, robíš, Stela?"

„Úplne horíš. Bola by som radšej, keby som ti tieto slová hovorila v inej konverzácii, ktorú by sme viedli počas inej činnosti, ale to je jedno. Končí mi šichta, odvediem ťa na izbu a postarám sa o teba!" zavelí, pozrie sa na hodinky a prejde okolo pultu. Sedím na barovej stoličke, myslím, že moje posledné minúty sa blížia. Som celý dochrámaný, ani si nestihnem uvedomiť, kedy ma chytí pod pazuchu a už spolu vychádzame k jej odstavenému autu.

Hodím sa na predné sedadlo a drkocem zubami, pretože náhle cítim na celom tele chlad. Prestávam vnímať a zachádzam do akéhosi čudného delíria, kedy svoje telo cítim, avšak prestávam mať nad ním kontrolu. Všímam si Steline obzeranie si ma pri každej naskytnutej príležitosti a aj keby som jej chcel oponovať, že kde, dopiče, ma to táto šťanda nesie, som úplne grogy. Toto je stokrát horšie ako nejaká opica po prežúrovanej noci. Tá stojí za to, keďže noc predtým si užívate a chľastom nešetríte.

„Vyzleč sa a postav sa do sprchy. Ľadovú sprchu ti chcem dať od momentu, kedy si odmietol mňa a moju garsónku!" nakáže mi pred sprchovým kútom a ja sa vyzlečiem. Nie donaha, tú radosť jej neurobím, som na dranc, ale stále, dajme tomu, pri zmysloch.

Nastavím sa telom pred sprchovú hlavicu a o chvíľu sa z nej spustí mrazivá voda, ktorá ma utvrdzuje v myšlienkach o odplate za moje celoživotné hriechy. Prekrížim si ruky na hrudi a drkocem zubami ako taký debilný pajác.

„Tebe totálne zajebáva, vypni tú skurvenú vodu, dopiče!" nadávam jej a hoci je voda studená, moja pokožka je na dotyk úplne horúca. Počúvne môj vulgárny prednes, chichoce sa a podáva mi uterák. Kým sa utieram a pozviecham kúsky svojej dôstojnosti, o ktoré som pred momentom prišiel, ona mi dožičí súkromie a vojde do mojej spálne.

„Áno, Elena, Damián je v sprche. Hneď ti ho dám. Prepáč, zabudla som sa ti predstaviť. Som Stela z kasína, asi si nespomínaš. Damián má telefón v spálni, ale už ti ho odovzdávam," začujem jej hlas z vedľajšej izby. Mám fantazmagórie, ale som si prekliate istý tým, že práve spomenula Elenine meno.

„O čo ide? Pre máš môj telefón, došľaka?" rozohním sa, keď ju zbadám so svojím mobilom priloženým k uchu.

„Volala Elena, zdvihla som jej a chcela som ti ju dať. Tak prosím, nech sa páči," podá mi ho a hneď po tom, ako si priložím telefón k uchu, z reproduktoru započujem iba zreteľné pípnutie signalizujúce ukončenie hovoru.