E L E N A

„El, miláčik, ty si jeho ponuku vážne prijala? Nechcem ťa podceňovať, ale si si istá, že dokážeš napísať knihu? Nikdy si mi nepripadala ako ten typ človeka plného dezilúzie a deprimovanosti, predovšetkým nudného s mastnými vlasmi a zadebneného vo vnútri svojho domu bez vychádzok na čerstvý vzduch medzi ostatnú ľudskú rasu," Rita spochybňuje moje akceptovanie Markovej ponuky a pri mojom nočnom stolíku si kefou prečesáva vlasy. O hodinu mám byť u Oswaldovcov, kutrem sa vo svojom šatníku a hľadám narýchlo dôvody, pre ktoré by som sa z tej večere mohla vyvliecť. Nemám ani tú najmenšiu chuť tam ísť a sedieť s nimi pri jednom stole.

„Ani som netušila, že si si z prednášok o Stratenej generácii básnikov vôbec niečo zapamätala, neprestávaš ma udivovať. Provokoval ma, ani som si nestihla uvedomiť, že som mu naletela na jeho reverznú psychológiu a chcela som mu dokázať, že sa mýli. Tak teraz si to vyžeriem a do týždňa mu na stôl musím hodiť nejakú zlátaninu, ktorá bude dávať aspoň primeraný zmysel, aby som nepôsobila ako hlupaňa. Vôbec nerozumiem tomu, prečo ma oslovil a pobehuje za mnou ako taký poslušný psík. Poznám svoje možnosti a to slávne spisovateľské cítenie v sebe nemám. Budem sa tým zaoberať až zajtra, dnes ma čaká slávnostná a pompézna večera v sídle Oswaldovcov."

„Keď už sme pri tom, stál by Oswald junior za zhrešenie? Mohla by si nás zoznámiť, ak má aspoň niečo zo svojho chrumkavého tatinka, potom mi ho definitívne musíš predstaviť," zavrčí ako mačka a so svojimi dlhými nechtami improvizuje vystretie pazúrov.

„Máš priateľa, to po prvé, po druhé, Gabriel nemá zatiaľ osemnásť, čiže je fakticky stále pod zákonom a aj keď som si vedomá toho, že tebe by to problém nerobilo, daj od neho ruky preč, zlatko. Mám dosť drámy vo svojom živote, neznesiem, ak by som ti musela byť svokrou."

„A vlastne fakt, z mojej mršky sa stala macocha. Keď sa na to pozeráme z tohto hľadiska, ani sa nečudujem, prečo ťa ten Marko oslovil. Mohla by si napísať aj dve knihy, čo len jednu! Takéto veci sa stávajú maximálne v telenovelách. Už tomu začínam rozumieť, natoľko si bola posadnutá tými svojimi hovadinami na Netflixe, že si sa rozhodla ich praktizovať aj v realite. Tomu sa hovorí oddanosť!" Teatrálne vstane a chytí sa za srdce. Nezdržím sa a šmarím po nej vankúšom, no následne sa hystericky rozrehocem, pretože má absolútnu pravdu. Stretávam sa s mnohými prípadmi zaľúbených párov, ale ten môj začína presahovať medze reálnosti a pre mňa samotnú by bolo ťažšie uveriť, keby som to počula z úst niekoho druhého.

„Teší ma, že ťa moja situácia pobavila. Občas sa rovnako zamýšľam, či mám plakať alebo sa smiať. Vieš, keď už sa moje slzné kanáliky po rokoch obnovili, tak aby neostali nevyužité. Ešte prekvapivejšie, než Damiánov záhadný syn objavujúci sa tu po sedemnástich rokoch z čista jasna, je však Katarínina prívetivosť. Minule sme sa stretli pri bankomate, ospravedlnila sa mi a dokonca ma podporila! Dúfa, že to s Damiánom medzi sebou vyriešime a dáme sa naspäť dokopy."

„Si si istá, že jej ten botox neprešiel po toľkých injekčných vstrekoch až do mozgu a ona padla na malý moment do delíria? Bola len omámená a nevnímala, že sa rozpráva práve s tebou."

„Nie, vyzerala byť celkom pri zmysloch a na počudovanie som z nej mala pocit, že je ku mne úprimná a hovorí vážne. Prinajmenšom nie som na nože so žiadnym z tej divnej rodiny."

„Medzi Damiánom a tebou je všetko v poriadku?" reaguje na moje slová a nadvihne iba jednou stranou obočia. Súčasne sa prehrabáva vešiakmi v mojom šatníku a prikladá mi k telu zamatové zelené midi šaty s trojštvrťovými rukávmi, asymetrickým lemom a zavinovacím strihom.

„Nikdy tu nebude doba, kedy bude medzi mnou a Damiánom všetko v poriadku, zlatko. Bola som pripravená na návrat k nemu, ten Gabrielov príchod ma prinútil svoju voľbu prehodnotiť. Zotavujem sa, teraz sa nemôžem zapodievať ešte aj jeho problémami. A k tomu všetkému ma aj giganticky naštval, keď ma dal protektorsky sledovať a navyše odmieta toho chlapa odvolať."

„Rozumiem ti, miláčik, na jednu stranu ho aj chápem, bojí sa o teba. Všetci sme sa o teba báli a ja osobne by som naozaj neprežila, keby sa ti niečo stalo. Ten chlap slúži na tvoju obranu, necitíš sa bezpečnejšie, keď vieš, že na teba už nikto nezaútočí?"

„Postavila si sa práve na jeho stranu? Margaréta Malérová?!" prísne zahlásim a vypúlim oči. Moja najlepšia kamarátka súhlasí s Damiánovým sebectvom?

„Nie sú tu strany. Pre mňa existuje len jedna a to je tá tvoja. Iba hovorím, že sa dokážem vžiť aj do jeho situácie. Bol totálne na odpis, prežíval to z nás všetkých najviac. Napádal ľudí, neobsedel na mieste, za tých sedem dní ani nespal a vyčítal si, že pri tebe nebol. Nie, miláčik, nechcem ti tie krušné chvíle pripomínať, ale ja som tu bola a videla som, aký stroskotanec sa z neho behom odlúčenia od teba stal. Damián ťa miluje. Pred rokmi som o tom presvedčená nebola, ale teraz som si istá tým, že by urobil všetko na svete, aby si ty ako jeho kráľovná bola najšťastnejšia a najspokojnejšia na svete."

„Uhm, prepáč, rozprávam sa s Ritou? Odkedy je z teba takýto zarytý fanúšik Damiánovho konania?"

„Oboznamujem ťa so svojimi postrehmi. Nechci mi tvrdiť, že ti nechýba..." zatiahne podozrievavo a rozpustí mi vlasy z drdolu. Zrejme je načase, aby som sa obliekla a upravila. Súhlasila som s jeho pozvaním. Keby som si teraz niečo vymyslela, okamžite by zistil, že sa jedná len o výhovorku.

„Neprestala som ho milovať, ak ti išlo len o to, tu máš moje priznanie. Nerozišla som sa s ním, dala som nám dvom pauzu. Keď však trvá príliš dlho, jeden z partnerov po čase zistí, že udržiavanie vzťahu za to ďalej nestojí. Je to ako s človekom v kóme. V hĺbke duše už vieš, že sa neprebudí, len jeho životnosť umelo naťahuješ, aby si nebol za toho, kto sa vzdá ako prvý jeho života. Nechceš byť nazývaný jeho vrahom."

„Premýšľala si o tom, že to ukončíš natrvalo?"

„Nie, nepremýšľala som o ničom. A rozhodne o tom nebudem premýšľať v túto chvíľu. Tobiasko, si už pripravený?" zakričím cez otvorené dvere do chodby, aby ma zo svojej izby mohol počuť.

„Som pripravený už hodinu, mamina. Len ti dávam čas, aby si sa pripravila ty. Podľa tatina to ženám vždy dlhšie trvá a my chlapi ich na to za žiadnu cenu nemáme upozorňovať, pretože potom ich tým iba viac naštveme."

„Takže si poslušne čakal, kým budem pripravená?"

„Samozrejme, počúvam tatinove rady."

„Téčko, musím uznať, že ti to v tých okuliaroch náramne svedčí! Vyzeráš tak sofistikovane a inteligentne," komentuje Rita jeho nedávne predpísanie dioptrií. Na šesťročnej prehliadke to nebolo až tak badateľné, avšak v poslednom čase si pri čítaní domýšľal slová a aj jeho učiteľka ma upozorňovala, že sa zdráha čítať z tabule. Má rovnaký problém ako ja. Zdedil moje nespoľahlivé oči.

„Naozaj vyzerám dobre, teta Rita?"

„Nie som klamárka, keď svojho synovca chválim, tak maximálne preto, že je to pravda. Ženám sa páčia inteligentne vyzerajúci chlapi. Pôsobíš tak autoritatívne," dodáva mu sebavedomie, keďže som ju o to pri jej príchode požiadala. Tiež som bola nesvoja, keď som sa po prvýkrát musela v triede ukázať s tými hnusnými okuliarmi s hrubým rámom. Našťastie doba pokročila a moja Sladká tvárička vyzerá roztomilo ako vždy. Očividne potrebuje počuť slová chvály aj z úst niekoho iného, než len od svojej matky.

„Dúfam, že aj Bianke sa páčia sotistikovaní chlapci," prekrúti jej slová a vymyslí si svoje vlastné. Obe sa na seba pozrieme a zadržiavame smiech.

„Mamina bude pripravená behom desiatich minút. Zábavná teta Rita mi už pripravila šaty, trochu sa nalíčim a môžeme ísť."

„Super, ja zatiaľ zabalím baretku, ktorú som starému otcovi kúpil a ešte som mu ju nestihol darovať."

„Nepotrebuješ s tým pomôcť?"

„Nie, mamina, ja už som veľký chlapec. Poradím si, neboj sa," odmietne moju pomoc a rozbehne sa naspäť do svojej izby.

Zamatové šaty mi sedia, kupovala som ich ešte pred zistením svojho druhého tehotenstva. Niežeby som chcela vyznieť samoľúbo, ale dostať sa naspäť k svojej váhe nebolo náročné. Bohužiaľ. Rukami pri pohľade do zrkadla uhladím príjemnú látku šiat a dovolím Rite, aby ma nalíčila. Dymové líčenie podtrhnuté čiernou linkou a maskarou. Červený rúž a zvýraznené líca. Už je to doba, čo som bola naposledy takto výrazne nalíčená a páči sa mi to. Zlaté okrúhle náušnice a vyžehlené rozpustené vlasy stiahnuté dozadu. Nič nám nebráni v tom, aby sme vyrazili. Azdaže len to, že by som sa najradšej schúlila pod perinu a nešla nikam.

„Poslúchaj... respektíve, odviaž sa a nenechaj tento šukací outfit nevyužitý. Nádobíčko Damiána Oswalda by bez pochýb ochutnalo tvoju prírodnú šťavu," lúči sa s nami Rita pri dverách s kázňou, ktorú by svojej dcére nedala žiadna matka.

„Rita, ty si šialená!"

„Počúvaj rady svojej staršej a skúsenejšej najlepšej kamarátky."

„Iba o necelé dva mesiace! Fajn, odchádzame. Dobrú noc."

„Dobrú noc, miláčik. Pekne sa zabav a nezabudni mi na Gabriela vypýtať číslo," kričí za mnou a ja za volantom iba krútim hlavou.

*****

Parkujem pred vilou jeho rodičov a sedím v aute dobrých päť minút. Čím skôr z neho vyjdem, tým skôr to budem mať za sebou. Nemala som tu byť. S Damiánom nie sme momentálne spolu. Sme krátkodobo odlúčení. Alebo dlhodobo. O termíne trvácnosti som stále nerozhodla. Pozriem sa do strán. Stojí tu už aj auto Augusta a Damiána. Budeme poslední. Nemeškám. Oni prišli skôr.

„Mamina, to budeme sedieť v aute?"

„Isteže nie, Sladká tvárička, už ideme. Premýšľala som nad niečím, ale už môžeme ísť."

Odopnem si pás, vykročím dvomi nohami do studeného večera, našťastie je to iba na pár krokov, a potom otvorím zadné dvere, aby z nich mohol vystúpiť Tobiasko. Zamknem svoje auto a kráčam v ústrety rodinnej večere, ktorá sa bez väčších pochýb skončí trápne. Dúfam, že sa zdržia súcitných pohľadov a otázok, ako sa mám. Keď Damián spustí svoju bombu, na mňa si už nikto nespomenie. To pre zmenu uvítam. Debata sa nebude točiť okolo mňa, únosu a našej pauzy.

„Elena, Tobiasko, vitajte!" privíta nás veselo a srdečne Katarína od dverí, čím mi dáva aj najavo, že jej náhla prívetivosť naozaj nebolo len pôsobenie botoxových kúr na zdravú časť jej mozgu.

„Katarína, zdravím vás. Ďakujeme za pozvanie."

„Teší ma, že si prišla aj ty, Elena. Tobiasko, počula som, že máš problémy so zrakom, okuliare ti pristanú."

„Naozaj, stará mama? Aj teta Rita ma pochválila. Nevyzerám v nich smiešne?"

„Nič sa neboj, si roztomilý, Tob. Vitajte, švagriná. Myslela som si, že aj porodím, kým sa tu objavíte, nič v zlom. Damián nás tu naťahuje, môžeme konečne začať? Som celá nedočkavá vypočuť si vysvetlenie, pre ktoré tu s nami stojí tento neznámy chlapec," zhurta načína Hana a potvrdzuje mi, že sa zase čakalo len na mňa. A ja si pri tom ešte veselo vysedávam päť minút pred domom. Páni, Elena, aký zbabelec sa z teba stal.

„Okej, drahocenná rodinka. Otcove narodeniny nie sú jediným dôvodom, pre ktorý sme sa tu mali dnes všetci zísť. Chcem vám predstaviť niekoho, kto patrí do našej rodiny," Damián preberie velenie a postaví sa. My s Tobiaskom sa usadíme na sedačku medzi ostatných.

„Tento chlapec patrí do rodiny, mám to tak chápať, Damián?" vraští čelom Katarína a vstane, aby si nervózneho Gabriela mohla bližšie prezrieť. Videla som Damiánove fotky z mladosti, podobá sa na neho.

„Matka, toto je Gabriel, môj syn. Našiel ma pred niekoľkými dňami a ja vám ho oficiálne predstavujem. Gabriel, toto je tvoja stará mama a starý otec, tehotná tmavovláska na sedačke je tvoja teta a blondiak s priblblým výrazom je tvoj ujo, manžel mojej sestry. Elenu už poznáš a chlapec pri nej je náš syn, tvoj nevlastný brat," nemazná sa s tým a celé odhalenie vyslovuje na jeden dych.