D A M I Á N

Zatínam zuby a celé svoje telo udržiavam na rukách, ktorými sa priťahujem nad železnú tyč. Dal som si to sem zabudovať, keďže spodná časť aj spolu s telocvičňou je na istý čas nedostupná. Ruky mi horia, vyšiel som z cviku, predtým som býval v lepšej kondícii. Pri týchto zdvihoch som sa nezapotil. Nie sú to prejavy starnutia. Ešte som nemal ani štyridsať. Táto svalová únava je len fantómový jav. Nohy mi visia vo vzduchu, držím ich spojené a sťahujem ich súbežne so svojimi rukami. Je to môj jediný zdroj odreagovania sa od drámy, ak teda nerátame alkohol. Pripravujem sa na požiadanie Eleny o pripojenie sa k nášmu stolu, musím pred tým uvoľniť nejaké tie endorfíny do mozgu, aby som sa dal do nálady.

Zoskočím dole a vytrasiem si napäté ruky od fyzickej námahy. Máme sa stretnúť pred ambulanciou. Toby má na dnes naplánovanú prehliadku u očného lekára, podľa Eleny zdedil jej zrakový nedostatok a potrebuje okuliare. Tiež som si to všimol, keď sme spolu robili úlohy, domýšľal si slová a zaostroval, štve ma, že som na to neupozornil. Som rád, že mi zavolala. Nevynecháva ma z jeho života. Veci ohľadom Tobyho riešime stále spoločne.

Doprajem si krátku sprchu a prezlečiem sa do svojho hnedého obleku. Tá večera je už o dva dni, otec s matkou sa vracajú v nedeľu, dnes jej to už budem musieť povedať. Otázne je, či moje pozvanie príjme. Nemienim to ďalej odďaľovať. O Gabrielovi sa zverím aj nášmu synovi. Netrúfam si povedať, ako zareaguje. Zaručene ho tým popletiem, verím však tomu, že to skôr či neskôr pochopí.

„Pán Oswald, traja naši hostia sa odhlásili a skrátili svoj pobyt v hoteli, a za dôvod uviedli práve hluk vychádzajúci zo spodnej časti hotela. Snažil som sa ich prehovoriť a ospravedlnil som sa im za sťažené podmienky, no trvali si na svojom," víta ma z recepcie ustráchaný hlas starého recepčného, ktorý sa popri tom prívetivo usmieva na prechádzajúcich hostí popri jeho pulte.

„S tým sme mohli rátať. Ten hluk je nepríjemný, čo si budeme nahovárať niečo iné. Nabudúce im odovzdaj moje hlboké ospravedlnenia a odkáž im, že za pár mesiacov bude tento hluk stáť za to. V kuchyni sa začínajú variť svetové špeciality, máme kuchárov orientovaných na jednotlivé známe kuchyne, predostri im našu ponuku. Môžu si dať špeciality, ktoré sa budú pripravovať priamo pri ich stole. Jednoducho nejako odveď ich pozornosť iným smerom a ponúkni im nejaký program v areáli hotelu, ktorý sa nemusí nutne týkať relaxačnej zóny. Máme tu novú cukrárku, ktorá vytvára delikátne pralinky vo svojom salóniku, aj to by stálo za zmienku."

„To je samozrejmé, pán Oswald. Len som vás chcel oboznámiť s našou týždennou dochádzkou."

„Nič sa neboj, aj tento rok potvrdíme svoje popredné miesto na hotelierskom trhu," usmerním ho a poobzerám sa po hotelovej lobby. Ľudia zostupujú zo schodov alebo sa priamo z výťahu rútia k dverám reštaurácie, v ktorej sa varí nepretržite dvadsaťštyri hodín. Našiel som ľudí podľa svojho gusta. Máme tu špičkových kuchárov, ktorí ma svojím kulinárskym umením presvedčili o tom, aby som si ich najal.

Situácia nie je ideálna. Odhlasovanie hostí behom ich nahláseného pobytu predstavuje prázdne izby a očividnú nespokojnosť. Robotníci pracujú do neskorých hodín, odchádzajú po desiatej až jedenástej v noci a začínajú už od šiestej. Keby končili skôr, trvalo by to ešte dlhšie. Sám z toho nie som nadšený, ale pominie to. V hotelovom biznise je nutné napredovať a ponúkať niečo viac, ako sú len bežné služby. Keď chcete svojich hostí zaujať, musíte im priniesť niečo, čo u druhých nenájdu. A moja práca je v súčasnosti tým jediným, pri ktorom sa skutočne cítim byť pod kontrolou.

Prechádzam otáčavými dverami ku svojej červenej Alfe. Novinka dovezená zo samotnej Ženevy na elektrický pohon s dvadsaťjeden palcovými diskami. Dokonalé auto budúcnosti, o ktorom sa písalo už dobré tri roky, kým sa ho Talianom konečne podarilo uviesť do prevádzky. U mňa sa stretlo s obrovským úspechom. Doslovná chuťovka pre moju úchylku na autá. Nádherný úlovok do mojej zbierky.

Už vidím jej výraz tváre, keď ma zbadá na tomto aute. Neviem sa dočkať, ako nado mnou prevráti svojimi hnedými očami a pohŕdavo ma odsúdi za moju infantilnosť. Nedokážem sa striasť myšlienok na toho chlapa. Zaujíma ma, s kým sa stretáva a čo pre ňu ten chlap znamená. Pre vlastné dobro dúfam, že je pre ňu len náhodným okoloidúcim. Od tohto presvedčenia ma však odrádza fakt, že Elenu poznám a pri cudzích chlapoch z baru rozhodne nie je odviazaná. Narafičila na ňu toho chlapa krpatá Rita? Snáď by som si to u nej mohol overiť. Teoreticky by som mal vedieť o tom, či jej za mňa vybavuje náhradu.

Na semafore svieti červená, netrpezlivo klepkám prstami po volante, pozerám sa do strán, zo žiadnej autá neprichádzajú. Usúdim, že sa jedná o chybu vo fungovaní tohto dopravného prostriedku a s nohou na plyne sa plnou parou pohýnam vpred. Nemám nervy vyčkávať tu a dodržiavať nejaké jebnuté pravidlá premávky. Čo sa budem hrať na slušného vodiča, keď som ich porušil už toľkokrát, že ich súčet by celkom určite postačil na to, aby mi bol doživotne odňatý vodičský preukaz.

„Čakáme už desať minút. Opäť nedochvíľny," precedí pomedzi zuby, keď vystúpim z auta a drží Tobyho za ruku. Ten sa ku mne rozbehne hneď po tom, ako ma zbadá a skočí mi do náručia.

„Tatino, som rád, že ideme všetci traja spolu. Doktorov sa nebojím, ale je mi lepšie, keď ste so mnou obaja."

„Pravdaže, šampión, sme tu obaja na to, aby sme ťa podporili. Nemusíš sa obávať, nebude to nič také hrozné. Len sa budeš pozerať do kadejakých tých somarín a oni usúdia, či si zdedil mamine dioptrie."

„Kadejakých somarín. To je mi už len vyjadrovanie. Dosť smutné, že tvoja slovná zásoba je horšia, než u detí v predškolskom veku," podráždene reaguje na môj otcovský dohovor a vyparí sa za dverami. Čo tej ženskej znovu zišlo pod nos? Vlastne, čo sa ja debil vôbec pýtam. Je to Elena. Jej vždy zíde niečo pod nos.

„Nejaká rada alebo varovanie, čo tvoju maminu rozčúlilo?"

„Ráno bola veselá," mykne plecom a našpúli perami. Hádam teda, že to stratenie veselosti súvisí z veľkej časti s mojou prítomnosťou.

„Stále ťa to neprešlo? Myslel som si, že máme fázu s uťahovaním si zo seba a nadávkami dávno za sebou."

„Hovor len v prípade, že musíš, Damián. Ďakujem."

„Čo máš, kurva, za problém, Elena? Urobil som niečo, čím som ťa rozrušil?"

„Máš krátkodobú pamäť alebo sa na debila iba hráš? Tá tvoja prekliata strážna služba ma sprevádza všade, kam sa pohnem! Očakávaš odo mňa, že mi to prestane vadiť?" rozohní sa a syčí ako had. Na chodbe sedíme sami, máme dohodnutý termín na presný čas, každú chvíľu by nás mali zavolať do ordinácie. Rozmýšľam, či mám tú žiadosť o večeru s mojou rodinou odložiť až po Tobyho prehliadke, aby sa celá očná ambulancia nevznietila popolom.

„Preberieme to neskôr. Povznes sa nad tým a nevytvárajme tu scény."

„S tým s tebou pre zmenu súhlasím. Neovládla som sa, sme tu kvôli Tobymu, nebudem toto stretnutie robiť o nás dvoch a našich nevyriešených účtoch."

„To je moja rebelská diablica. Páči sa mi, keď zaraz skrotneš."

„Nezvykaj si na to. Moja umiernená stránka je na ústupe," postaví sa na sestričkin pokyn ohlasujúci naše dva priezviská a stúpne mi na nohu. „Áno, to sme my, Karlovci-Oswaldovci," hrdo sa ozve a držiac Tobyho za ruku sa premiestňuje do otvorenej ordinácie.

„Dobre, takže som počul, že máš nejaké menšie problémy s videním. Vyšetrenie bude bezbolestné, nemusíš sa ničoho báť, ale ty si veľký chlapec, predpokladám, že si statočný a nemal si z tohto vyšetrenia obavy. Alebo sa mýlim?" entuziasticky sa mu prihovorí postarší doktor so zarastenou bradou a dajme tomu aj pomerne prívetivým výrazom tváre.

„Nie, ja som statočný ako moja mamina a aj tatino. Nebojím sa," odpovie mu hrdinsky a sebavedomo.

„V poriadku, tak sa pustíme do toho. Práve skúšame nový moderný prístroj, pomocou ktorého dokážeme veľmi rýchlo diagnostikovať zrakový nedostatok už zo vzdialenosti jedného metra bez toho, že by sme ti do očí najprv potrebovali nakvapkať očné kvapky. Prostredníctvom zvukových a svetelných efektov prilákame pozornosť dieťaťa a za niekoľko sekúnd zistíme zrakové parametre oboch očí súčasne," vykladá nám a usadí ho do nízkej detskej stoličky. Načína svoje vyšetrenie a nasmeruje ten prístroj oproti Tobyho hlave približne zo vzdialenosti jedného metra.

Mlčky ho s Elenou sledujeme obďaleč a dovolím si povedať, že obaja sme neskrývane hrdí z jeho samostatnosti a schopnosti počúvania doktorových pokynov. Prechádza si kompletným očným vyšetrením, zverili sme ho do rúk odborníka, ktorý mu nakoniec predpisuje dioptrie. Podľa slov doktora zdedil Eleninu refrakčnú chybu krátkozrakosti. Predpisuje nám lístok a nakáže nám kontrolu o pol roka. Vedľa v miestnosti má okuliare, z ktorých si Toby vyberá necelých päť minút, kým si nájde svojho favorita.

„Môžem sa s tebou porozprávať?" zastavím ju pri aute a čas na debatu o večeri práve nastal.

„Sladká tvárička, vonku je chladno, sadni si do auta a počkaj na mňa. S tatinom sa ešte o niečom chceme porozprávať," neodpovie priamo mne, ale týmto spôsobom mi dáva zelenú.

„Otec navrhol, aby sme v nedeľu oslávili jeho narodeniny, keďže to minule... nevyšlo. Zároveň chcem Gabriela oficiálne pred všetkými predstaviť a ako moja snúbenica a matka môjho dieťaťa tam musíš byť tiež."

„To povedal kto? Naondulovaný majetnícky narcis Damián Oswald?"

„No tak, bejby. Nezazlievam ti tvoj hnev, pokojne si do mňa kop koľko len chceš, aj tak ťa tam chcem mať. Je to rodinné stretnutie a ty budeš navždy patriť do mojej rodiny."

„Čo tá ochranka?"

„Čo s ňou?" opýtam sa tváriac sa, že netuším, na čo naráža.

„Si protivný egomaniak a lezieš mi na nervy. Necítim sa dobre, keď ma všade sprevádza."

„Nebodaj je tu niečo, čo by si predo mnou chcela skrývať?"

„Netáraj hlúposti. Okej, kvôli Františkovi prídem. Ten teatrálny výstup si si nenechám ujsť. Pekný deň," zahlási a ani sa nestačím diviť, už popri mne prefrčí ako taká neriadená strela. Šialená ženská.

*****

„Zastavíme sa ešte v kasíne, beriem na brigádu novú krupiérku a musím ju zoznámiť s tamojším personálom. Neprekáža ti to, však? Trúfam si tvrdiť, že si na podobnom mieste nikdy nebol," prehovorím na Gabriela, keď ho vyzdvihujem pri penzióne, v ktorom prespáva. Je načase ubytovať ho vo svojom hoteli. Môj syn nebude bývať v takýchto podradných podmienkach.

„Mama tvrdila, že sú to diablove prevádzkarne. Raz tam vkročíš a zapredáš svoju dušu."

„Zabudol som na Miriaminu pobožnosť, bez urážky."

„Peniaze sa podľa nej dali utrácať aj iným spôsobom, ako plniť nimi vačky papálašov."

„Nemýlila sa v tom, že sú návykové a odúča sa od nich kurevsky ťažko. Je to presne ako s drogami. Jedna dávka znamená odreagovanie, ďalšia a viac z teba pomaličky vysaje život. Je dobre, že si na takýchto miestach nikdy nebol."

„Hovoríte z vlastnej skúsenosti?"

„Užíval som, aj som gambloval, našťastie som sa nestal závislým. Skončil som s tým skôr, než prišlo do tuhého. Nie vždy sa to dá."

„Podľa vás tá večera dopadne dobre?"

„Ťažko povedať. Toľko horúcich ženských hláv pod jednou strechou. Ženy z rodu Oswaldovcov niekedy dokážu byť krvilačne impulzívne, ale neobávaj sa. Poradíme si s tým. Vystupuješ alebo tu na mňa počkáš?"

„Myslím, že idem s vami."

„Okej, ale budeš sa len pozerať. Žiadna hra!" nakážem mu rodičovsky a vnútorne si jebnem päsťou do tváre. Kedy sa zo mňa stal taký suchár?

V kasíne to žije, ľudia sa zhromažďujú pred vstupom s mojou fotkou a vo vnútri vyhrávajú trilkujúce zvuky v nadväznosti na štrngotanie vypadajúcich mincí. Pri bare spozorujem mladé dievča, ktoré sa tu dnes bude zaúčať. Dám ho na starosť Stele, je tu najdlhšie, poukazuje jej to a zajtra mi zreferuje, či stojí za to, aby som ju platil.

„Veľavážený šéfe, nesieš mi chrumkavú pochúťku?" uštipačne sa dostáva k slovu a vyjde od pultu von ku nám dvom. Gabriel sa rozčarovane pozerá na tmavý podsvietený priestor kráľovského hazardu.

„Od neho daj okamžite ruky preč, nie je pre teba, drahá," odfajčím ju na mieste a ona sa na môj povel zaškerí.

„O tom by mal rozhodnúť tento mladík, nie si jeho zástupca, zlato."

„Toto je Marína, oddnes tu brigáduje, dávam ti ju na starosť, drahá. Predstav ju všetkým, poukazuj, ako to tu chodí a zajtra si prídem po hlásenie. Ber ohľady na to, že je tu nová a nevyzná sa zatiaľ."

„Aká to dôležitá úloha, čím som si to zaslúžila, šéfe?" uťahuje si zo mňa. Táto šťanda neberie nič vážne.

„Maj sa, Stela."

„Majte sa, chlapci," kričí za nami provokatívne a nahlas sa smeje.

„Kto to bol?"

„Len ďalšia zo žien, ktoré mi spôsobujú skurvenú migrénu, synak," odpoviem mu pravdivo a pri spomienke, že ma u rodičov čakajú ďalšie tri takéto a zrejme aj horšie, mám chuť vypariť sa niekam do Las Vegas.