D A M I Á N

„Celú túto spodnú časť si odstavil? Hostia zvyčajne využívali relaxačnú zónu práve počas zimy, ale celkom sa mi ten nový komplex pozdáva. Koľko by im to malo trvať?" vypytuje sa uprostred prehliadky po schátralej časti krytého bazénu v dolných priestoroch hotela môj otec. Chcel vidieť, ako pokračujeme s úpravami, mne to prišlo pomerne vhod, najprv oznámim nadobudnutie ďalšieho syna jemu, až potom matke a Hane.

„Hostia z horných izieb nachádzajúci sa pod touto časťou sú presťahovaní, ten hluk je otravný, no bez toho sa to nedá. Hotel prechádza prvýkrát väčšou renováciou od svojho vzniku, musíme pracovať na tom, aby sme si aj naďalej zachovali svoje popredné meno na trhu. V poslednom čase som ho odstavoval, v skutočnosti nám prináša najvyššie zisky. Štatisticky sme pre zahraničných turistov najlepšou voľbou. Naše ratingy sú vysoké, recenzie zanechávajúce štyri a pol z piatich hviezdičiek, ľudia sa sem radi vracajú. Priestor pre zlepšenie je tu stále. V tomto odvetví je dôležité nezaspať na vavrínoch a byť pred konkurenciou o krok dopredu. Vynovené luxusné relaxačné centrum sa postará o rozruch, kvôli marketingovým ťahom u nich vyvoláme zvedavosť. Vieš, aké je to s našou ľudskou rasou. Nové a neodskúšané vyznie od nepamäti lákavo."

„Som ohúrený tvojimi slovami. Boli časy, keď som si myslel, že v sebe nikdy nenájdeš podnikateľa s víziou a strategickým myslením. Nehovoril som ti to, ale som hrdý na prácu, ktorú si za posledné roky odviedol, Damián. Netvrdím, že som sa neobával, keď som ti odovzdával do rúk naše podniky, sú za nimi driny a driny práce, ale prekonal si moje očakávania. S tvojou matkou sme si s tebou nevedeli dať rady, hlavne ona bola najviac zúfalá, vysvitlo, že sme sa nemuseli obávať. Zvládaš to bravúrne," nešetrí slovami chvály a uznanlivo ma poťapká otcovskou rukou po pleci. Samozrejme, že sú takéto slová ako jedna báseň pre moje uši, no fakticky boli ich obavy na mieste. Moja bujará mladosť nerozvážneho kreténa priniesla k mojim dverám takmer dospelého syna, o ktorom som celých sedemnásť rokov nevedel.

„No robil som aj hovadiny, za ktoré nesiem následky. Oznamujem to najskôr tebe, až potom matke, máš ďalšieho vnuka, otec. Objavil sa tu pred pár dňami, tvrdil mi, že som jeho otcom, požiadal som ho o test otcovstva a ten sa vrátil pozitívny. Ten chlapec má sedemnásť. Žena, s ktorou som ho mal, umrela nedávno, je sám... Bývali v Manchestri, neplánuje sa zdržať, ale asi by nebolo správne, keby som mu dovolil vrátiť sa tam, nie?" zdôverím sa mu so svojou morálnou krízou a aj ja sám som prekvapený z toho, ako nenáročky to zo mňa všetko vyšlo von. Ako som už povedal, náš vzťah nebol nikdy založený na intímnych rozhovoroch.

„Si stopercentne presvedčený o tom, že sa jedná o tvojho syna?"

„Keby mi neprišli výsledky toho testu, pravdaže by som pochyboval. Ale takto jeho tvrdenia vyvrátiť nemôžem. A ani nie som taký chrapúň, aby som sa mu otočil chrbtom, keď nikoho nemá. Je to skurvene zapeklitá situácia. Dráma s Elenou, jej únos, do toho Gabrielov príchod. Inovácia nebola pri tejto rekonštrukcii mojím jediným motívom. Jedine takto sa odreagujem."

„Pozvi ho k nám na večeru. Stretneme sa všetci pokope a privítame ho do rodiny. Nebol som najlepším otcom, často som na vás dvoch s Hanou popri práci zabúdal. Obaja máme príležitosť odčiniť našu neprítomnosť. Ja z roly starostlivého starého otca a ty ako človek, ktorý sa voči svojmu otcovstvu postaví zodpovedne. Si správny chlap, Damián. Ako jeho otec máš právo požiadať ho, aby sa tu na nejakú dobu zdržal. Potom jeho zoznámenie s tebou nebude mať žiaden význam."

„Myslíš, že bude matka vystrájať? Pri Tobym bola relatívne mierna, ale ak ho mám presvedčiť, aby sa zdržal pri rodine Oswaldových, nemusel by hneď zo začiatku vidieť našu šialenosť a teatrálnosť."

„S tvojou matkou si poradím. Ver či nie, ale je pokojnejšia. Prestala využívať každú naskytnutú príležitosť na očierňovanie Eleninho mena."

„Že vraj sa tie dve stretli v meste a skončilo sa to bez toho, aby ich musel niekto z okoloidúcich oddeľovať. Tým pádom by sme mohli vyhlásiť svetový mier," žartujem a sťahujem si z hlavy žltú prilbu, ktorú sme mali pre prípad, že by sa z plafónu utrhol nejaký kus omietky. Celá bočná priečka sa stiahne dole a predĺži. Vyzerá to tu ako na stavenisku.

„Katarína je komplikovaná žena, ale zamiloval som sa do nej pre jej temperament. S pokojnou a prikyvujúcou ženou by som sa nudil. V tomto sme rovnakí. Tie dve sa preto toľko neznášajú. Sú si viac podobné, než by si dokázali predstaviť. Zavolaj tomu chlapcovi a pozvi ho k nám. Rád by som ho videl. Mal by si ho prehovoriť do toho, aby tu ostal. Ale je to na tebe, rozhodni ako uznáš za vhodné, synak."

„Uvidím, ako sa vyvinie situácia. Tú večeru som mal v pláne tak či tak, Hana ma zožerie, keď sa dozvie, že je posledná, ktorá o ňom vie."

„Tvoja sestra, matka a Elena majú spoločnú jednu vec. Keď sú naštvané, najlepšie je pred nimi utekať. Takže to zbytočne neodkladaj a pozvi ho. Hlavne nedovoľ, aby sa o ňom dozvedeli ako prvé média, nedajú tomu chlapcovi pokoj a potom bude náročnejšie presviedčať ho, aby tu ostal."

„Aj na to som už myslel. Neminie ho to. Raz na neho prídu, ani Tobyho sa mi v tajnosti dlho udržať nepodarilo."

„Ty už na niečo prídeš. Musím už ísť, ideme na predĺžený víkend do Milána, tvoja matka je zbalená už od včera, utrhne mi hlavu, keď ju nechám čakať ďalšiu hodinu. Mohli by sme sa všetci stretnúť po našom návrate. A pozvi aj Elenu, máte pauzu, ale stále patrí do rodiny a bezodkladne by mala sedieť spolu s nami pri jednom stole. Môžeme využiť príležitosť a osláviť jedným vrzom aj moje narodeniny, keďže naposledy sme sa k tomu nedostali."

„Dobrý nápad, uvidím, čo sa s tým bude dať robiť. Pekný výlet, ako ťa poznám, presedíš celý deň v kaviarni nákupného centra, kým matka povymetá všetky obchody s povianočnými výpredajmi."

„Každý relaxujeme inak. Tvoja matka nakupovaním, ja pri káve a prepožičaním mojej drahej manželky všetkým trpezlivým predavačkám, ktoré namiesto mňa budú musieť znášať jej vrtochy. Priprav sa, že s Elenou ťa po štyridsiatich dvoch rokoch manželstva čaká niečo podobné."

„To nehrozí. Ak by náhodou Elena šla na nákupy do Milána, maximálne by so sebou vzala svoju krpatú kamarátku Ritu a mňa by nechali doma. Tým pádom výhra pre oboch."

„Aj tak sa dá, synak. Aj tak sa dá. No dobre, ďakujem, že si sa mi zdôveril, vážim si to. Tak sa zatiaľ maj a vidíme sa o dva dni u nás."

„Šťastnú cestu a pozdravuj matku." Potrasieme si rukou a rozlúčime sa pred hotelom. S Hanou to pôjde jednoducho. Matka si zaručene neodpustí poznámky, no najťažší oriešok mám za sebou. Elena už o Gabrielovi vie. Len je otázne, akou veľkou prekážkou to pre ňu bude s ohľadom na jej návrat ku mne.

*****

Je krátko po jednej v noci. Doma ma nikto nečaká, keď mám Tobyho, aspoň sa mám do svojho apartmánu pre koho vracať. Trčím teda radšej vo svojej kancelárii a hľadím na obrazovku mobilu, na ktorej mi v kontaktoch svieti číslo s jej menom. Čo si jebnutý, aby si jej teraz vyvolával, Damiám? Už dávno spí. A ty si zrejme posledný, koho práve potrebuje počuť. Moje impulzívne riešenie ju zaskočilo. Asi nie som ohľaduplný partner. I keď už ani nemám šajnu o tom, či sa môžem nazývať jej partnerom. Chýba mi ženská spoločnosť. Toľká to škoda, že viac nie je zaradená v tej rozsiahlej škále hodinových spoločníčok.

Nezavolám jej. To by bolo opätovné porušenie svojho slova. Ja mám byť nedostupný a ona má prísť za mnou. Nie naopak. Elena žiadala pauzu. Nechcela, aby sme si tou bolesťou prechádzali spoločne. Myslím na to každý deň. Neprešiel by nový bez toho, že by som si nevyčítal svoje zlyhanie pri jej záchrane a oslobodení. Namiesto jej čísla vytočím to ochrankárove, ktorého som poveril tým, aby na ňu dohliadol.

„Niečo nové, čo by som mal vedieť?"

„Slečna Karlová navštívila vo večerných hodinách bar, prišla tam sama. Po pár minútach si k nej prisadol chlap, vyzeralo to tak, že sa poznajú, pretože ich konverzácia trvala až kým sa pri nich nepristavila Rita Malérová."

„O akom chlapovi to hovoríš? Elena prišla sama a on si k nej sadol až potom?"

„V jej spoločnosti som ho zatiaľ nevidel. Mohol mať do tridsiatky. Usúdil som, že ho slečna Karlová pozná, keďže ho pri sebe nechala sedieť, ich diskusia vyzerala odľahčene, aj sa usmievala."

„Okej, dohliadni na ňu. Dohodnime sa na tom, že odteraz mi budeš volať už len ty a to iba za podmienok, že sa niečo deje. Nemusím vedieť o všetkom, čo robí a kde sa nachádza. Hlavné je, aby si na ňu dal pozor, rozumieš mi?"

„Bez pochýb, pán Oswad. Svoju prácu si vždy odvediem na sto percent."

„Fajn, to ti radím. Nespúšťaj ju z očí ani na minútu."

Nepopieram, že som zvedavý na toho prašivého podliaka, ktorý sa pri nej pristavil a diskutoval s ňou. Lenže ďalej sa v tom hrabať by iba znamenalo, že narúšam kompletne jej slobodu. Mám byť ohľaduplný partner. Musím jej dôverovať. Neurobila by hlúposť. Mohol by som mať meno toho chlapa do hodiny, problém by to nebol, musí mi však stačiť, že sa pri ňom usmievala. Stretla ho v bare. Tie miesta nenávidí. Ohŕňa nad nimi nosom. Prečo práve to miesto?

Nemôžem ju obviňovať z toho, že sa rozpráva aj s druhými chlapmi mimo mňa. Tiež sa v mojej sfére točia ženy, ktoré sa na mňa ešte k tomu aj zúfalo lepia. Milujem ju, preto žiarlim. To je dobré znamenie. Počas manželstva s Vivien som si prestal všímať, že vyhľadáva mužskú prítomnosť u druhých, pretože tá láska vyhasínala. Pri vzťahu s Elenou mám dojem, že iba narastá na svojej intenzite. Aj napriek miliónom skúšok, ktorými je náš búrlivý vzťah podrobený, ja ju neprestanem milovať. Som pekelný diabol lipnúci na svojej diablici.

*****

„Gabriel, ako znie tvoj plán? Spomínal si návrat naspäť, bol by som ale radšej, keby si na niekoľko mesiacov ostal tu. Nie sme si blízki, ale sme tvoja jediná rodina. Hovoril som so svojím otcom, pozýva ťa k nám na večeru, oznámil by som tvoj príchod pred celou rodinou."

„Keď som z Manchestru odchádzal, bolo to s úmyslom niekoľkých dní, mám kúpenú aj spiatočnú letenku. Pozrite, pán Oswald, narušil som vám svojím príchodom život a to nebol môj záver. Nechcem byť príčinou, pre ktorú sa so svojou snúbenicou rozídete. Tá hádka bola dosť intenzívna."

„Chlapče, ty si myslíš, že tá hádka bola kvôli tebe? To je u nás dvoch s Elenou tradičný obraz, tým si hlavu nelám. Si môj syn a bol by som nerád, keby si bol tam vonku vo svete sám. Ostaň tu len dovtedy, kým nedovŕšiš osemnásť a potom sa rozhodneš, či sa vrátiš alebo nie. Mám šesťročného syna, musím ťa zoznámiť aj s ním. Je tu ešte aj moja šialená mladšia sestra, jej manžel, ktorý je zhodou okolností aj môj najlepší kamarát, moji rodičia. Meral si sem celú tú cestu. Pozri, je to na tebe. Bol by som rád, keby si tu s nami ostal, ale v prípade, že sa rozhodneš vrátiť, nebudem ti to mať za zlé. V konečnom dôsledku som pre teba cudzí človek."

„A ja som cudzí človek pre vás. V tomto si asi nemáme čo vyčítať. Cením si, ako ste sa k tomu postavili. Vaše zodpovedné pristupovanie ma núti prehodnocovať voľbu mojej mamy... bolo by to iné, keby som o vás vedel skôr."

„Nezazlievam to Miriam, Gabriel. Bola v práve, keď ma pred tebou zatajila. Odčiňujem staré hriechy a mojou povinnosťou by po správnosti malo byť postarať sa o teba. Navrhujem, aby som sa stal tvojím zákonným zástupcom. Zapíšem ťa do školy tu u nás. Teda len za podmienok, že s tým budeš súhlasiť. Do ničoho ťa natlačím."

„Mohol by som dostať čas na premyslenie? Neuvažoval som o tom, že by som sa nevrátil naspäť. Strávil som tam väčšinu svojho života."

„Okej, premýšľaj. Medzitým by sme ťa ale mohli oficiálne privítať do rodiny, si za?"

„To by sme mohli," pritaká mi a usmeje sa. Zdedil Miriaminu povahu. Časom prídem aj na to, čo má zo mňa. Pokiaľ mi ten čas dá.