E L E N A

Už keď som pripravená premýšľať o návrate k nemu, on mi sem dovlečie svojho dospelého syna! Neviem, či sa mám smiať, plakať alebo robiť oboje súčasne. Možno by som skutočne mala napísať knihu o všetkých šialených veciach, ktoré sa v mojom doterajšom živote udiali. Z akého dôvodu som dospela k presvedčeniu, že by to medzi nami mohlo byť jednoduché? Sme komplikovane komplikovaní. Dal ma sledovať. Celú dobu som za zadkom mala nejakého verného posluhovača, ktorý ma chránil ako nejakú posratú princeznú uväznenú vo veži. To si nemal dovoliť. Nie bez môjho súhlasu. Akiste by som mu to okamžite zatrhla, ale o to tu teraz nejde. Naštvalo ma to. Prekáža mi, že vo mne vidí len ženskú, ktorá musí byť strážená.

„Damián prekliaty Oswald, prečo mi toto stále robíš? Ako dlho už o ňom vieš? Ako dlho ma dávaš sledovať? Čo ťa doviedlo k názoru, že svojvoľne budeš o mne rozhodovať bezo mňa?" oborím sa na neho a je mi jedno, že práve vytváram scénu pred očami nič netušiaceho mladého chlapca, ktorý by najradšej od nás ušiel kadeľahšie. Schválne zdôrazňujem zámená týkajúce sa mojej osoby, aby si uvedomil to, čoho sa dopustil.

„Tých skurvených sedem dní som celý čas myslel na to, že keby som ťa dal sledovať už dávnejšie, nič z toho by sa ti nenastalo. Elena, uvedom si konečne, ako mi na tebe záleží a neprídem o teba za žiadnych okolností. Aj keď si tvrdohlavá mulica, ktorá si od nikoho nenechá dohovoriť. Nie je to krok voči tebe. Želám si, aby si bola v bezpečí, pochop ma."

„To nie je odôvodnenie. Žiadam ťa, aby si okamžite tých svojich dotieravých ľudí stiahol zo služby. Neželám si, aby ma špehovali a donášali ti na mňa. Príde ti to vhod, aspoň vieš o každom mojom kroku. Cítiš sa byť pod kontrolou, Damián?" provokujem ho a zastanem si oproti nemu. Musím vyjadriť svoju nadradenosť. Nebaví ma cítiť sa malá a nemožná. Nech si nemyslí, že sa zo mňa kvôli trpkým momentom stala debilná blondína, ktorá mu na všetko bude pritakať.

„Provokuj koľko len chceš, Elena. Nikoho odvolávať nebudem, je to len pre tvoje dobro."

„Ty egoistický maniak! Nemáš nárok na to, aby si mi najímal sprostú ochranku!"

„Som tvoj snúbenec a otec tvojho syna. Čo povieš, Gabriel, je to dostatočný nárok na to, aby som dával takýmto spôsobom pozor na ženu, ktorú milujem?" zapojí do našej diskusie aj tohto nesmelého chlapca s plavými vlasmi a farbou Damiánových očí. Postáva pri dverách a ja by som na jeho mieste už dávno brala nohy na plecia a upaľovala. Tak ma rozčúlilo jeho priznanie, že som ani poriadne nespracovala objavenie nového prírastku.

„Zdržím sa komentára," ozve sa nenápadne a odkašle si, aby zamaskoval svoj prekvapený a priškrtený hlas. Pôsobí mlado. Také hanblivé kuriatko, ktorému by som teoreticky mala byť macochou? Takto toto je už na mňa priveľa.

„Ale nie, pokojne mu odpovedz. Radi si s tvojím údajným oteckom vypočujeme aj názor nezaujatého človeka. Ak by sa to vzhľadom na skutočnosť, že pochádzaš z jeho spermií, dalo tak povedať."

„Chceš toho chlapca zdeptať, Elena? Bol by som nerád, keby si mu spôsobila traumu."

„Ak si dobre spomínam, ty si bol prvý, kto ho oslovil. Chcel si počuť jeho názor, tak prosím, nech sa prejaví."

„Podľa mňa medzi vami dvomi nefunguje komunikácia a ani jeden z vás neustúpi. Dokážem pochopiť, prečo by sa vám nemuselo páčiť, že na vás dáva neustále niekto pozor. A rovnako tak aj chápem, z čoho vyplýva strach pána Oswalda. Z toho, čo som počul, máte za sebou náročné obdobie a je prirodzené, že sa o vás bojí," prehovorí múdro a keby bolo možné počuť, ako mi práve padla sánka, bolo by ju počuť praskať až niekde od príjazdovej cesty. Naozaj ma svojimi slovami zaskočil. Akoby som sa ocitla vo svojej partnerskej poradni a sedela na druhej strane, než na ktorej zvyčajne sedím.

„Ak je tvojím synom, prečo ťa oslovuje pán Oswald?" podozrievavo nenechám prepočuť nefamiliárne oslovenie dúfajúc, že ho tým dostanem do úzkych.

„Moja prenádherná a predovšetkým otravná snúbenica má pravdu aspoň v jednej veci. Gabriel, dnes prišli výsledky tých testov, mám aj oficiálne potvrdenie, že si mojím synom. Nehovor mi viac pán Oswald a nevykaj mi, tak nejako už patríš do rodiny."

„Je to sila zvyku. Mama ma vždy učila, aby som k starším prechovával úctu, kedysi bolo podľa nej nevídané nedodržiavať striktné pravidlá etiky. Mladí boli slušní, vychovávaní, dnešná mládež si podľa nej dovoľuje príliš," znovu sa ozýva s nepatrným úsmevom na perách.

„Áno, Miriam s tým do mňa vkuse hustila. Občas pôsobila ako nejaká dôchodkyňa, ktorá vždy na niečo šomre, pretože v tej jej dobe sa podobné veci stať nemohli."

„Kto, dopekla, je Miriam?" pridružím sa do ich spomínania, pretože momentálne som stratila prehľad. Keď mám pravdu povedať, nerozumiem už vôbec ničomu.

„Miriam je moja matka. Umrela pred dvomi mesiacmi," doplní krátko a ja sa náhle cítim ako totálna krava, ktorá si nedáva pozor na to, čo vypustí zo svojej papule.

„Prepáč, nechcela som byť za mrchu. Rada by som si vypočula vysvetlenia, ty s nimi ale nemáš nič spoločné. Tie má na starosti podať mi tu prítomný pán Oswald. No tak, Damián, ja počúvam!" vyzvem ho netrpezlivo a otočím sa na opätku smerom do obývačky. Usudzujem, že to nebude debata, ktorá by sa dala odbiť za niekoľko sekúnd.

„Gabriel, asi bude najlepšie, keď pôjdeš. Zavolaj si taxík a neskôr ti zavolám. Nebolo správne vodiť ťa sem. Neuvažoval som s chladnou hlavou, no chcem, aby si vedel, že by som sa s tebou rád zoznámil. Neodčiním roky, počas ktorých som pri tebe nebol, avšak si tu a ja sa o svoje deti starám. Pochop, že som to musel mať overené. Teraz už viem, že si skutočne mojím synom a rád by som sa s tebou spoznal," započujem z haly Damiánov hlas a mne začína dochádzať, že toto predstavenie syna je fakticky reálne a nehrá to na mňa.

„Prišiel som sem, pretože môj zámer bol spoznať vás. Prepáčte za to vykanie, syndróm Kaliskej na mňa stále pôsobí. Dúfam, že to so svojou snúbenicou vyriešite."

„Tak to dúfame dvaja. Máš peniaze na taxík?"

„Netrápte sa, neprišiel som sem bez peňazí. Zatiaľ dovidenia."

„Maj sa," pozdraví sa mu a ja už len čakám, kedy sa objaví tu pri mne. Ruky mám založené nekompromisne pri prsiach a tvárim sa nedostupne. Musím mu to dať vyžrať. Z ničoho nič ma ovalí takými správami a očakáva, že odo mňa dostane prívetivú reakciu s otvoreným náručím? Možno som bola na istý čas odstavená a miestami sa správala ako narušená, ale stále som ženou, ktorá mu zbombardovala behom niekoľkým minút celú luxusnú hotelovú izbu.

„Čo, dofrasa, to malo celé znamenať, Damián? Baví ťa uťahovať si zo mňa? Keď už nevieš, ako máš zaujať, prinesieš mi sem svojho syna?"

„Bol som rovnako zaskočený, ako ty. Objavil sa pred dverami mojej kancelárie iba pred niekoľkými dňami, kým som to nemal stopercentne overené, nechcel som ti o ňom hovoriť."

„Naozaj šľachetné. Normálne by si si zaslúžil Nobelovu cenu. Bravó!" postavím sa a detinsky sa mu pokloním.

„Nevedel som o ňom. Miriam len šla po tvojom vzore. Alebo lepšie povedané, ty si šla po tom jej. Pred osemnástimi rokmi zmizla a odvtedy som od nej nepočul. Spoznali sme sa skrz Vivien na strednej, si oboznámená s mojou minulosťou, nemusím ti o nej hovoriť, mal som ju len na sex. Využíval som ju a hoci ona si stále predstavovala, že raz budem s ňou, jedného dňa pochopila, že ju
so mnou nečaká budúcnosť. Nehľadal som ju. Nič pre mňa neznamenala. Nemiloval som ju. Matne si spomínam na našu minulosť, viem, že bola blázon do etiky a fotografovania, ale to je všetko. Poznáš to príslovie zíde z očí, zíde z rozumu? To bol môj prípad, Elena. V žiadnom bode môjho života pre mňa nebola natoľko podstatná, aby som premýšľal o tom, čo sa s ňou stalo. Keby sa tu nezjavil Gabriel, pravdepodobne by som si na ňu ani nikdy nespomenul."

„Takže je vážne tvojím synom? Koľko má? Osemnásť?"

„O pár mesiacov, legálne stále potrebuje dospelého zástupcu."

„A tým by si mal byť ty? Nedokážeš sa postarať ani sám o seba, mucinko. Vážne chceš prevziať zodpovednosť za dospievajúceho chlapca?"

„Potrebuje... niekoho. Naučil som sa byť otcom pri Tobym. Nie som v tom perfektný, ale snažím sa, nie?"

„Povieš mu o ňom?"

„Ty rozhodni. V poslednom období na neho kladieme našu spoločnú ťarchu, nezaslúži si to. Zaťažujeme ho našimi problémami. Zrejme bude najlepšie, ak s tým ešte počkám."

„Hej, to je myslím dobrý nápad. Koniec koncov, aj tak v tomto roku očakával príchod súrodenca. Pravdepodobne v inej podobe, princíp však ostáva rovnaký, nie?"

„Nehovor tak, Elena. Rozumiem ti, si na mňa naštvaná, ale vážim si ťa tak veľmi, že som sem prišiel a oznámil ti Gabrielove objavenie ešte skôr, než by ti to stihol oznámiť niekto druhý. Budem úprimný, pauza počas vzťahu nie je mojím odskúšaným územím, snažím sa zo všetkých síl."

„Odvolaj tú ochranku. Budem v poriadku. Zvládnem sa o seba postarať."

„To neprichádza v úvahu. Je mi ľúto, ale ochranka ostáva. Je to jediná vec, pri ktorej nebude pre mňa platiť tvoje slovo. Nedopustím, aby sa opakovalo niečo podobné. Si silná, s tým som oboznámený, ale rovnako tak sú ľudia skurvení psi, ktorí zaútočia v momentoch, kedy to najmenej čakáš."

„Mám sa premávať po meste ako nejaká posratá Paris Hilton s dvoma nabúchanými bodyguardami? Nerozmýšľal si o tom, že mi kúpiš aj čivavu?"

„Nebudem s tebou vyjednávať. Ani si nevšimneš, že sú pri tebe. Keby ti o nich nepoviem, nevedela by si o nich. Teraz mi ale povedz, čo si hľadala v tej base a prečo si navštívila tú prijebanú hnusnú gorilu?"

„Nestaraj sa," odfrknem mu namosúrene. Čo si o sebe myslí, keď sem naklusá a bude ma spovedať z dôvodov, pre ktoré som sa rozhodla urobiť dané veci? Nie je môj správca, u ktorého sa musím každý mesiac povinne hlásiť.

„Nechcem, aby si si ublížila. Aby ti ublížil on..."

„Ten chlap je pre mňa obyčajný nikto. Nemá na mňa dosah. A ja nie som dieťa, ktoré ti musí všetko obligátne vysvetľovať. Rešpektuj moju slobodu. Som samostatný človek, Damián."

„Máš pravdu, nebudem ťa kontrolovať a miešať sa do tvojich vecí. Buď si ale istá, že zakročím v prípade, že sa mi tvoje voľby nebudú pozdávať."

„Ty máš ale drzosť, Oswald!" naježene sa postavím a už-už sa chystám vystreliť mu zaucho. Vtom si uvedomím, že túto svoju násilnícku stránku viac nemôžem kŕmiť a dovoľovať jej, aby nad mojím zdravým úsudkom preberala kontrolu.

„To si píš, bejby. Idem už, aby Toby znovu nebol posledný, pre koho si zo školy prídu. Platí, že dnes spí u mňa?" overuje si a odhrnie si rukáv saka, aby sa mohol pozrieť na svoje luxusné hodinky s okrúhlym ciferníkom. Prehrnie si šticu z tváre a uškrnie sa na mňa svojím bezchybným úsmevom. Mám nutkanie usmiať sa tiež, keď ho takéhoto vidím. Dokelu, práve som sa dozvedela, že ma nechal sledovať a má ďalšieho syna, a ja mám chuť sa usmievať! Je spravodlivé povedať, že som sa načisto pomiatla.

„Prečo by to neplatilo. Dávaj na neho pozor a hlavne nezaspite ráno do školy. Mám vás zobudiť?"

„My to zvládneme. Jedine, že by si osobne prišla a pošepkala mi pekné slová ráno do uška."

„Zabudni, ty narcis!"

„Dobrú noc, Karlová. Nech sa ti o mne sníva."

*****

Som na ceste do baru. Spať sa mi nedá, aj tak by som sa len prehadzovala a hoci tie hlučné miesta plné alkoholu neznášam, prítomnosť druhých ľudí mi pomôže odreagovať sa. Máme sa stretnúť s Ritou na tom istom mieste, kde minule. Musím sa jej zdôveriť so svojimi pikoškami.

Sadnem si na voľné miesto pri barovom pulte a na počudovanie je to tu pomerne prázdne. Ľudia sedia vo dvojiciach, žiadni chlípni chlapi dávajúci návrhy a kupujúci trápne drinky pre získanie pozornosti.

„Veril som, že sa tu ešte stretneme, doktorka Karlová," začujem za zátylkom povedomý hlas, otočím hlavu doprava a pozriem sa hore na chlapa, ktorý ma oslovil.

„Editor Dobrovič, dnes nemám náladu. Ocenila by som, keby ste sa vzdialili."

„Zlý deň?"

„Skúste zlé dni..."

„Rád si vás vypočujem, mám dosť času. Aj celú noc, keď budete potrebovať."

„Prečo by som vám mala hovoriť o svojich problémoch?"

„Pretože som človek, ktorého nepoznáte a môže vám byť srdečne jedno, čo si o vás budem myslieť."

„Nuž, tak na začiatok, uniesli ma, prišla som o svoje dieťa, s Damiánom Oswaldom sme si dali od seba pauzu, on mi dnes oznámil, že má dospelého syna, ktorý sa náhodne objavil pri jeho dverách a ešte ma dal aj sledovať, pretože očividne nie som dostatočne silná na to, aby som sa ochránila aj sama. A to je tak vcelku všetko."

„Nerozumiem tomu, prečo odmietate ten návrh na knihu. Materiál by ste rozhodne mali. Prečo to neskúsite?"

„A viete vy čo? Možno by som to mala skúsiť!"