D A M I Á N

Sedíme na sedačke a obaja sa pozeráme, ako si Toby rozbaľuje hromadu darčekov porozkladaných pri prezdobenom vianočnom stromčeku. Po minulé roky som ten sviatok nebral príliš na vedomie, žiadna večera alebo výzdoba, ale pre nášho syna som bol ochotný urobiť výnimku. Hovorí sa, že v tento propagačný sviatočný čas dokáže v každom vyvolať niečo pozitívne a priviesť ľudí k inému premýšľaniu a nazeraniu na tento náš kurevsky nespravodlivý svet. Ani neviem, odkiaľ a od koho sa vlastne vzalo toto presvedčenie. Elena vyzerá duchom neprítomne a ja vedľa nej sedím a tvárim sa, že som si na jej správaní nevšimol žiadne zmeny.

Toby sa vytešuje a každý darček nám príde ukázať. Dostal všetko, čo si napísal. Od nás dvoch, Hany s Augustom, Rity a mojich rodičov. Som rád, že si môj syn môže užívať blahobyt z môjho bohatstva, robenie dobrých skutkov mi príliš nejde, aj tie charity slúžia iba na zalepenie očí a ide do nich len minimum z mojich prostriedkov, ale robenie radosti vlastnému dieťaťu je úplne o niečom inom. Je lepšie, keď sa o ne mám s kým podeliť.

„Toto je viac darčekov, než som dostal za všetky Vianoce dohromady! Tento rok som bol dobrý a preto som ich toľko dostal, tatino?"

„Samozrejme, maminu aj mňa si celý rok poslúchal, zaslúžil si si všetko, čo si si napísal na zoznam. Bol si proste odmenený za svoju dobrotu."

„A vy dvaja s maminou ste nedostali nič? Ale to nie je potom fér. Podelím sa s vami, dobre?" naráža na naše prázdne ruky, keďže v skutočnosti sme si my dvaja zatiaľ žiadne dary nevymenili.

„Myslím, že vzadu pod tou žltou škatuľou som videl niečo aj s menom Elena Karlová, ale nie som si tým istý, takže sa radšej ubezpečíme a skontrolujeme to," odpovedám mu neisto a postavím sa ku zelenej jedli, kde som pre ňu ukryl môj dar. Upozorňovala ma na to, že si tento rok nebudeme nič dávať, ale ako už je zvykom, znovu som neposlúchol. Navyše je to dar pre nás oboch, budeme z toho profitovať obaja.

„Sľúbil si mi, že mi nič kupovať nebudeš," podgurážene šepká a svoju zlosť pred Tobym ukrýva sileným úsmevom cez zuby.

„Veď ja som ti ani nič nekúpil. Zastavil sa tu Ježiško a niečo ti uložil pod naším stromčekom. Ja som ho len našiel. Nech ťa ani nenapadne obviňovať ma z toho, Karlová. Tentokrát som len doručovateľom, ak sa chceš na niekoho hnevať, sťažuj sa u toho takzvaného Ježiška, môžem sa pokúsiť vyhľadať ti na neho číslo. Monikine šikovné prsty ti ho zoženú do hodiny," strieľam si z nej, pretože mi chýba naše doťahovanie a v poslednom čase sa nerozprávame takmer vôbec. Premáha sa už len pri tom, keď sa mi musí pozrieť do očí. Akoby to robila nasilu. Nie som slepý, vidím tú znateľnú výčitku. Dáva mi to za vinu. Nemusí to pritom ani robiť slovnými útokmi, celkom postačujúci je jej postoj ku mne.

„Fajn, tak ho neprijmem, aj tak som neposlúchala. Povedz tomu svojmu Ježiškovi, aby si pre ten svoj dobročinný a srdečný darček prišiel a vzal si ho naspäť."

„No tak, bejby. Nezdráhaj sa a jednoducho si ho otvor. Poteš nás dvoch, Toby, však by si mamina mala rozbaliť darček, na ktorom je napísané jej meno? Nechceš byť predsa nezdvorilá," zatiahnem do toho aj nášho syna, pretože už ju poznám a jemu nebude môcť povedať nie. Hodí na mňa zlovestný pohľad a stagnujúco sa postaví zo svojho pohodlného sedu na sedačke. Vyzerá úchvatne, oblečená v červených zamatových šatách po kolená, ktoré jej dokonale kopírujú krivky tej jej prekliatej príťažlivej postavy. Pripomína mi to naše prvé stretnutie. Nebol som schopný spustiť z nej oči.

Dozvedel som sa o Vivieninom príchode, mali sme sa stretnúť prvýkrát od nášho rozvodu, nejako to na mňa doľahlo. Jej príchod sa musel ísť zapiť a s kým iným, ako s mojím verným parťákom a prvotriednym ožranom Augustom. Sedeli sme pri bare, alkohol nebola jediná zámienka, pre ktorú sme sa vybrali práve do Ilúzie. Prvé otvorenie so sebou prináša kopu šťavnatých ženských zadočkov a umelých prstnatých báb, ktoré by som si mohol dovliecť domov. Lenže ja som v tú noc nechcel žiadnu obyčajnú pipku, pretože to Vivien nikdy nebola.

Môj radar pracoval na stopäťdesiat percent. Posadil som sa na miesto, z ktorého som mal najlepší výhľad na všetky vstupujúce potenciálne milenky, ktoré by ma v danú noc obšťastnili. Pil som pomaly, obzeral som si nenápadne svoje vytipované terče, ale zároveň som sa pokúšal vyznieť odmerane. Aby si nemysleli, že som chlapom, ktorý potrebuje vynakladať na zlanárenie ženskej do svojej teplej postele akúkoľvek dávku úsilia. Elena mi padla do oka na prvú šupu.

Vstúpila do môjho novootvoreného priestoru rezervovane a presne si spomínam na to, že prevrátila očami. Potmehúdsky som sa nad jej reakciou zasmial, vyzerala úplne ako snobka s maniermi, z ktorých ide ostatných naokolo šľak trafiť. Mal som vybraté. Stanovil som si cieľ, že práve s ňou budem v tú noc vychádzať a nakoniec ju zlomím. Moje šance boli vysoké, prisadla si presne ku nám, ale nevenovala mi ani jeden náhodný pohľad. Nastavila mi svoj chrbát vo vykrojených šatách a objednala si drink.

Pozoroval som ju celú noc, krpatá kamoška sa na ňu vyjebala, tu a tam si odpila zo svojej ružovej gebuziny, aby nepôsobila osamelo a za celý ten čas neprejavila ani kúsok záujmu, aby si skontrolovala, kto sedí za ňou. Túžil som zazrieť jej tvár aj zblízka, na rozdiel od nej sa jej podarilo vzbudiť ten môj záujem a rovnako tak aj toho v mojich gatiach. Jej odmeranosť ma každou pribúdajúcou sekundou dostávala do vytrženia, zároveň som však ani nemienil pôsobiť zúfalo a podradne ju osloviť ako prvý.

Prepaľoval som ju pohľadom, ani ožratému Augustovi moje zaujatie snobskou blondínou s odhaleným chrbtom neuniklo a začal mať slizké poznámky. Nasral ma, videl som ju ako prvý, pripravoval som sa na označenie toho blonďavého teritória, moja reputácia so ženami bola oslnivejšia. Zriedkakedy som oproti nemu prehral pri vytipovaní si rovnakého cieľu. A neznáma žena pri bare upútala obidvoch. Oboch z úplne iného dôvodu. Augusta pravdaže kvôli tomu, že bola prosto žena, ktorú by mohol pretiahnuť, mňa pretože v sebe niesla prídavný materiál, ktorý som nezazrel v žiadnej inej, ktorá prešla vstupnými dverami.

Dohováral som mu, že ho nechám odniesť domov, okrem alkoholu mal v sebe aj iné látky, nachádzal sa v totálnom delíriu a len ťažko vnímal, čo sa okolo neho deje. Presviedčal ma o tom, že je v poriadku a že sa len baví, z predchádzajúcich skúseností som dobre vedel, že tak či tak domov po svojich neodíde. V čase, keď som sa nepozeral a vybavoval mu odvoz, on sa uchýlil k tomu kroku a zdrapol ju za zadok. Nevidel som to, ale celkom nespravodlivo som si to odniesol za neho. Rozohnila sa, bezmyšlienkovite a inštinktívne mi vylepila a šplechla mi do tváre ten jej hnusný krikľavý nápoj.

Chytil som sa za ucho, ktoré mi horelo a sledoval som ju rútiť sa von tými istými dvermi, ktorými sem vstupovala. Behom pár sekúnd sa jej podarilo narobiť scénu a ošiaľ, zahanbila ma ako majiteľa klubu a jej besnenie mi vtedy ešte celkom nepochopiteľne spôsobilo okamžitú erekciu. Moje kritéria razom padli, nechal som Augusta odviesť, na záchodoch som sa urobil do zadku nejakej naivnej hlupane, ktorej meno som si ani nezapamätal a predstavoval som si, že klátim práve ju. Zamýšľal som, že si ju ešte nájdem a tú potupu jej dám vyžrať aj s úrokmi. Tento zvrátený vesmír to ale urobil pekne za mňa a naservíroval mi Elenu Karlovú ako moju drahocennú snúbenicu.

„Romantický víkend do Álp? Ježiško sa asi pomýlil a minul adresu. Elena Karlová nie je romantička, mucinko," číta z poukážky a ihneď zastáva odmietavý postoj k celej predstave nás dvoch pri lyžovačke ďaleko od tohto štátu.

„Nemusí to byť romantické, hlavne, že niekam vypadneme. A niečo mi hovorí, že sú na nej pripísané ďalšie dve osoby, takže so sebou môžeš vziať aj svoju krpatú a milovanú Ritu."

„Jasné, a čo Tobiasko? Nikam nejdem, ak si zabudol, máme syna."

„Toby už má dohodnutú prespávačku u tety Hany a strýka Augusta. Aby si nanečisto vyskúšali, aké to je bývať v jednom dome s dieťaťom. Pripravujú sa na rolu rodičov, maximálne im to padne vhod a ty sa ďalej nemáš šancu vyhovárať, bejby," víťazoslávne prehlásim. Ešte aby som sa dopredu nepripravil, pri Elene musíte mať zabezpečené detaily.

„A nášho syna si sa už pýtal? Či záleží len na tom, čo chceš ty?" začne ma spochybňovať a kľukne si k Tobymu, ktorý pri hre s autodráhou našu konverzáciu zo svojich uší vypustil.

„Toby, však sme to už preberali a ty si súhlasil, že nemáš problém ostať na víkend u Hany a Augusta? Tvoja mamina mi totižto neverí."

„Áno, tatino hovorí pravdu. Už sme sa dohodli, čakáme iba na tvoj súhlas."

„Takže to mám chápať tak, že ste išli poza môj chrbát?"

„Chcel som ti urobiť radosť a dožičiť nám súkromie od spomienok, ktoré sme tu v posledných dňoch zažili. Vypnúť a nebyť sprevádzaný stratou, ktorá nás poznačila."

„Keďže si to vybavil opäť za mňa, asi mi neostáva nič iné, ako sa podriadiť. To je to, čo stále robím, nie?" jej tón hlasu naberá iný smer, ktorý som si od nej sľuboval a zavrie sa do kúpeľne. Znovu som ju naštval. Pripadá mi to tak, že jej začína vadiť už aj to, že dýcham.

Naučiť ju milovať bola ešte tá jednoduchšia vec. Naučiť ju, aby tú lásku odo mňa prijímala a nezdráhala sa jej, to je pri Elene kurevsky náročná výzva z mnohých. Ovláda ma beznádej, nepripustí si ma k telu. A ja, kurva, nenávidím stagnáciu! Oboch nás to poznačilo, sám som z toho na sračky a nedokážem jej pomôcť. Malo by byť mojou úlohou činiť ju šťastnou, nie? Tak prečo to nejde? Ľudia ako sme my si asi vážne nezaslúžia byť šťastní.

*****

„Žiadne sladkosti na večer, rozprávky po deviatej hodine a predovšetkým, v žiadnom prípade nutela! Ani keď na vás bude robiť mačacie oči a manipulovať vás dospeláckymi rečami. Ak sa vyskytne nejaký problém, okamžite a neodkladne mi volajte. Nie aby ste sa pokúšali to predo mnou ututlať!" nakazuje Hane pred naším odchodom a tento poučovací prednes trvá už vyše polhodiny. Úprimne si už ani nepamätám, akými slovami ho táto šialená ženská načínala, pretože povedala toľko slov, že je pre týchto dvoch neborákov nemožné, aby si z jej prednesu odniesli všetky body, ktoré má náš Toby zakázané.

„Švagriná, Tob nie je v plienkach a perinke a už som ho strážila. Sama sa stanem matkou, budeme dodržiavať tvoje pravidlá, koniec koncov neodchádzate na rok!"

„To má ten chudák chlapec naozaj zakázaných toľko veľa vecí? Normálne mi ho prišlo ľúto," zastará sa aj August a ja sa radšej vzdialim, pretože jeho slová určite neskončia bez odozvy od mojej diablice.

„Ľúto bude mne teba, ak sa dozviem, že si niečo z toho, čo som pred chvíľou vymenovala, porušil!"

„Toho sa neobávaj, vážim si svoj život a nerád by som ho riskoval. Navyše svoju manželku nemôžem nechať na našu dcéru samu, nemal by som pokoj ani pod tou zemou."

„Nepočúvaj ho, švagriná, sľubujem ti, že sa ti o Toba pekne postaráme. Vy si len poriadne oddýchnite a užite si ten romantický výlet. Budete mať intímčo, keby som nemala toto brucho ako sud, išli by sme s vami. Zabavte sa aj za nás Boli sme tam pred dvomi rokmi, tá scenéria je dychberúca, tie nádherné jazierka, veľmi ťažko sa mi odtiaľ odchádzalo. A to roztápajúce syrové fondue mi prinieslo uspokojujúci orgazmus."

„Hana!"

„Čo je, braček? Nebuď taká netýkavka!"

„Dobre, hádam je načase sa s vami rozlúčiť. Majte sa a vidíme sa."

„To mi je ale rozlúčenie, Damián! Budete mi chýbať, dúfam, že nám aspoň budete posielať fotky, aby sme my dvaja chudáci neboli úplne odstrihnutí od veškerej zábavy!"

„Nebudeme mať čas na fotky, skôr si budeme užívať jeden druhého," odpoviem jej a zasalatujem pred svojím autom.

Zaraz sedíme vo vnútri tohto auta úplne sami a okrem zvuku motora tu panuje mĺkvosť. Súhlasila, že pôjde, ale fakticky to bolo len z donútenia. Dotlačil som ju do toho nasilu, ale nechcem, aby to medzi nami bolo takéto. Tento výlet využijem k tomu, aby sme sa vrátili naspäť do našich zaužívaných koľají a dostanem z nej jej pravé pocity. Nepolepší sa jej, kým to zo seba nedostane všetko von a ja sa nezastavím, kým sa mi nezdôverí. Elena je moje celoživotné prekliate a ja to s ňou nevzdám.

Rita a René nás obiehajú, inštinktívne sa na seba pozrieme a ja ju chytím za ruku. Usmeje sa na mňa, konečne mi ukazuje svoju prívetivú stránku a ja začínam mať pocit, že tento výlet bude naozaj pre nás dvoch úspešný.