E L E N A

„Keby si si natiahol kondóm, vôbec sme túto konverzáciu nemuseli riešiť, Damián. Dotiahol nás do nej tvoj ejakulát, lenže dôsledky si odnesiem len ja."

„To nemôžeš myslieť vážne, Elena! Brala si tabletky, za tvoje tehotenstvo nesieme vinu obaja, viem, že sme to takto neplánovali, nič sa však nezmení tým, že sa budeme obviňovať. Rastie v tebe súrodenec pre Tobyho, tiež som zarazený, ale premýšľal som o tom, aké by to bolo, keby som pri vás dvoch stál od samého začiatku. Teraz máme obaja možnosť napraviť svoje chyby, nemusíš sa rozhodnúť hneď v túto chvíľu. Dopraj si čas na premýšľanie, sme pár, dvaja rovnocenní partneri, dlžíme si to," pokojným hlasom prehovorí a vezme ma do náručia. Asi mnou začínajú lomcovať hormóny, pretože sa zaraz cítim krehko a nestabilne. Má obstojné argumenty. Zmenila som sa na hysterku. Zasiahlo ma toto zistenie.

Nechávam sa ním objímať, položím si hlavu na jeho plece a zavriem na minútu oči. Materstvo je krásna vec, poznám to z vlastnej skúsenosti, byť Tobiaskovou matkou mi do života prinieslo množstvo nepoznaných vecí a citov, o ktorých som ani nepredpokladala, že ich v sebe dokážem nájsť. Na deväť mesiacov bol mojou súčasťou, neprekonateľne ho milujem a nevymenila by som ho za nič na svete, nie som si však istá, či som pripravená mať ďalšie deti.

V poslednej dobe sa veľa píše o ženách, ktoré sa netúžia stať matkou. Niektorí ich podporujú, druhí odcudzujú a zaryto si stoja za tým, že pre ženu je materstvo najdôležitejším poslaním a že sa rodíme práve preto, aby sme na tento svet privádzali novú generáciu. A i keď už viem, že môj syn mi prináša do môjho sveta ustavičnú radosť, nemôžem s týmto tvrdením súhlasiť. Ďalšie dieťa by predstavovalo ďalšie ukrátenie. Jeho potreby pred tými mojimi. To sa s narodením bábätka stáva. Svoje potreby potlačíte do úzadia skrz tých jeho.

Som na vzostupe, túžim sa vo svojej kariére posúvať, mám opäť dovoliť Damiánovým spermiám, aby mi urobili škrt cez rozpočet? Jeho sa to nedotkne. To ja budem tá, ktorá s ním bude musieť ostávať doma, kým on bude v práci, mňa budú odsudzovať, keď sa vrátim po mesiaci od pôrodu do práce, a nechám svoje mesačné dieťa napospas cudzej opatrovateľke. Pretože mužov nesúdi nikto, automaticky berú za normálne, že sa po narodení svojho dieťaťa začlenia späť do svojho bežného kolobehu. To žena musí trčať doma a byť na materskej dovolenke, hoci by sa to len sťažka dalo nazývať dovolenkou.

Zavriem sa do kúpeľne a vyhrniem si blúzku. Postavím sa bokom a pozriem sa na svoj odraz hľadiaci na mňa zo zrkadla na druhej strane steny. Prejdem si rukou po plochom bruchu, zatiaľ by nikto netipoval, že som v druhom stave. Nebolo spravodlivé, že som z toho obvinila len jeho. V tú noc pred mesiacom sme sa prestali ovládať, obaja sme boli ľahkovážni a keď už, tak by sme si zaucho zaslúžili obaja. Tobiasko sa o tom zatiaľ nesmie dozvedieť. Nechcem, aby si robil zbytočné nádeje a mal veľké očakávania. V tomto momente neviem, ako sa rozhodnem a či sa vyvíjajúceho plodu vo svojej maternici zbavím.

Keď sa takto vidím v zrkadle, nič neprichádza. Žiadny materinský pud, ktorý by mnou trhol a ja by som začala cítiť štipku pozitívnosti. Už som raz niečím podobným prechádzala. Aj vtedy to prišlo z čista jasna a ja som so sebou zvádzala vnútorný boj. Bola som zlostná, že som z nášho krátkodobého romániku pod svojím srdcom niesla človeka pochádzajúceho z nás oboch. Najmä kvôli tomu, že na deti nebol stvorený ani jeden z nás.

Tuším ho to potešilo. Neprepásol príležitosť šplechnúť mi do tváre, ako som ho pripravila o zblíženie sa s naším synom. Otázne je ale, či by svoje slová dodržal. Ja viem, že by som to dokázala aj bez neho. Vychovávanie nášho syna mi šlo aj bez jeho pomoci. Nebola som na neho odkázaná, hoci Tobiaskovi otec postupne začínal chýbať. Milujem Damiána, naučila som sa mu dôverovať, preukázala som mu svoju lojalitu a prijala od neho prsteň. Za tie roky som sa zmenila aj ja. Nie je zo mňa rovnaká Elena. Porušila som svoje princípy.

Neľutujem svoje životné voľby, som presvedčená o tom, že je Damián pre mňa ten správny v nesprávnosti, len si nie som istá tým, ako ďaleko chcem ešte posúvať hranice svojich zásad spred siedmich rokoch. S mojím menom sa predsa nemôže spojovať len titul matka a manželka. Pripadala by som si zúfalo a zlyhala by som.

Začínam písať stĺpčeky do ženského magazínu. Odpovedanie na otázky od čitateliek vo veciach vzťahu a lásky. Napredujem, Tobiasko rastie, začína byť samostatný, život by sa opäť raz zmenil a ja by som musela meniť svoj kalendár. Samozrejme, Damián sa ponúkol, že by mi pomohol, dokonca mu v tomto bode aj verím, ale dokázal by odviesť pri výchove päťdesiat percent? Alebo by ma nechal na dvadsiatich a môj život by sa točil len podľa rozvrhu kojenia, odsávania a predpísaného spánkového režimu?

Stojím opretá v sprchovom kúte, nechávam nech na mňa voľne padá horúca voda, utiekla som vo svojich myšlienkach a štve ma, že si s touto novonadobudnutou skutočnosťou neviem dať rady. Zajtra budem musieť zájsť za svojím gynekológom, Hanine testy nemuseli byť správne, nie som naivka, ale aspoň pre dnešný večer budem za hlúpu. Bola za nás dvoch šťastná, okamžite splietala o tom, ako budú naše deti vyrastať spolu s minimálnym vekovým rozdielom. Na rozdiel odo mňa ju neplánované tehotenstvo potešilo. S Augustom lietajú v oblakoch, že sa im o niekoľko mesiacov narodí uplakaný drobec.

Odtiahnem sklenené dvere, rukami si prejdem po mokrých vlasoch a tvári, ktorú si osuším a následne sa zabalím do froté županu. Často som kritizovala svoju matku, pretože sa kvôli mne vzdala svojich snov, kompletne na seba zabudla a celý svoj život zasvätila staraniu sa o mňa. Myšlienka na materstvo ma odrádzala najmä z tohto dôvodu. Lenže ja som to dokázala a zistila, že keď niečo chcem, dá sa to zvládnuť aj s dieťaťom pricucnutým na prsníku. Zbúrali sa moje predsudky. Azda by som to zvládla aj po druhýkrát. Ťažko dosiahnuteľné veci ma vždy viac lákali.

„Ako sa cítiš?"

„Môžeme sa o tom nerozprávať? Odkladám si čas na rozhodnutie."

„Fajn, ale si v poriadku? Chápem, že my dvaja nie sme na sentimentálnosti a vrúcne prejavovania citov, ale aj moja diablica v lodičkách má právo prejaviť svoj smútok."

„Práve sa cítim ako človek, ktorý si neželá druhé dieťa a nechce sa o tom ani rozprávať."

„Okej, keď si to rozmyslíš, som na druhej strane. Môže to byť aj uprostred noci a nebudem sa ani hnevať, ak ma zobudíš. Samozrejme ťa ale neskôr trochu potrestám a opäť spútam, aby si si nemyslela, že som sentimentálny pako, ktorého môžeš len tak ľahko oblbnúť, bejby," zahlási uštipačne a uškrnie sa. To spútanie bolo v tú noc trestom a pôžitkom zároveň, o tom ale veľmi dobre vie, pretože videl, ako rýchlo som skrotla.

„Nikomu zo svojej rodiny o tom nehovor, hlavne nie tvojej bosorke matke a Tobiaskovi. Aspoň dovtedy, kým sa nerozhodnem. Nie je to nič, čo by mali počuť cudzie uši mimo tých našich," upozorním ho, pretože naozaj netúžim vysvetľovať svoje dôvody a už vonkoncom sa nemusím spovedať tej jeho otravnej napruženej matke.

„Cudzích, ale mám taký dojem, že sa to netýka tvojej krpatej Rity, nemýlim sa?"

„Nezačínaj s tým. Nebyť jej, ani by som sa nedozvedela, že si ma nabúchal, Oswald."

„Krpatá Rita je po novom už aj tvojím osobným gynekológom?"

„Nie si vtipný."

„Ak o tom vie aj Hana, buď si istá, že do zajtrajšieho dňa to bude vedieť aj August, nič pred sebou netaja. To len pre prípad, že by si sa rozhodla ma obviniť, ako nedodržujem tvoje pravidlá."

„Super, tak teda nikto okrem našich kamarátov, dôrazne podotýkam, nie tvoji rodičia!"

„Máš dojem, že by som sa chválil svojim rodičom s dieťaťom, ktoré sa možno ani nenarodí, pretože sa ho moja milovaná snúbenica nemilosrdne zbaví?"

„Zhor v pekle, Damián. Odprac sa do obývačky, ak nechápeš moje dôvody, potom si skutočne nemáme čo povedať k tejto téme."

„Naozaj ma vyhadzuješ z vlastnej izby? Čo poviem Tobymu, keď ma ráno uvidí ako prašivého psa schúleného na jebnutom gauči?"

„To je tvoj problém, vzbuď sa pred ním. Dobrú noc!" Vstanem, premiestnim mu periny na sedačku a čakám pri dverách, aby som ich za ním mohla zatvoriť. Egocentrický narcis! Nemá právo vyhadzovať mi na oči moju nerozhodnosť.

Ľahnem si naspäť do prázdnej postele a celú noc sa mi nedarí zažmúriť oka. Vytočil ma a čiastočne mi na tej druhej strane chýbal. Zvykla som si, že obýva moju druhú stranu. Posledné tri mesiace nám išlo všetko hladko. Niežeby sme mali bezkonfliktný vzťah, ale klapalo nám to v rámci požadovaných noriem, aby sme sa navzájom nepozabíjali. Nebola som pripravená na jeho pokľaknutie. Nečakala som, že ma požiada o ruku. Odpovedala som áno, o svadbe som ale nepremýšľala. Považujem to len za vzdialenú udalosť, ktorá je na zozname potenciálnych možností.

Nemusela som sa pre neho zmeniť. Ani on pre mňa. Sme dopodrobna oboznámení so svojimi povahami, vedľa neho som sama sebou. Mám svoj komfort. Avšak tento jeho prístup ma usvedčil, že ohľadom rodinných záležitostí zrejme nie sme na rovnakej strane. Praje si veľkú rodinu? Mnohopočetnú? Nikdy sme to nepreberali. Zasnúbili sme sa, ale neopovážili sme sa diskutovať o perspektíve do spoločného života. Neviem, z akého dôvodu to bolo u neho. U mňa hlavne kvôli tomu, že sa zdráham premýšľať o budúcnosti s ním. Akoby som mala zafixovné, že nie sme dlhotrvácnymi. Možno tomu aj tak je. Má náš vzťah presne ohraničenú dobu trvácnosti?

*****

„Sladká tvárička, vstávame, dnes máš pred sebou veľký deň. Pripravím ti kakavko a nech si do piatich minút pri stole," jemne mu oznámim, keď ho hladím po chrbátiku, a on len lenivo zívne a skryje si hlavu pod perinu s obliečkami v motíve Malého princa. Doprajem mu čas, trochu si poleží a potom ma počúvne.

„Vstávaj, v pekle budeš mať dosť času na spánok, Oswald!" zobudím aj svojho podlého snúbenca, samozrejme ostrejšie a nie taktne, ako svojho šesťročného syna.

„Ženská, obaja predsa vieme, že ani v tom pekle ma nenecháš lenivieť a budeš bojovať o trón. Som celý dolámaný, kurva!" sťažuje sa s nasrdeným pohľadom a vstáva zo skrčenej pozície. Mimovoľne sa zasmejem, prejdem do kuchyne a dám postaviť mlieko na sporák.

„Nenadávaj pred naším synom! A nabudúce si rozmysli, čo mi povieš. Tento raz si ešte vyviazol s pomerne nedbalým trestom."

„Nebolo to odo mňa spravodlivé, potešila ma predstava, že sa zo mňa stane znovu otec, ale rozumiem ti a stojím pri tebe, nech sa už rozhodneš akokoľvek." Posunie sa ku mne a zozadu ma chytí okolo pásu. Pobozká ma na krk, presne pri krčnej tepne, vie, že to je miesto, ktoré vo mne vyvoláva abnormálnu dávku rozkoše, strasiem sa zo vzrušenia a otočím sa tvárou k nemu.

„Damián, požiadala som ťa iba o to, aby si o tom nikomu nehovoril. Nerozhodla som sa, či si to nechám vziať, len ťa varujem, že je to jedna z možností. Je to príliš dôležité rozhodnutie na to, aby som ho učinila v priebehu niekoľkých hodín. Dokážeš to vydržať a netlačiť na mňa? Nenávidím nátlak."

„Rád by som sa stal znovu otcom, nechcem, aby si si dala naše dieťa vziať, ale budem to rešpektovať. Nič iné by mi pri tebe aj tak neostávalo, nie?"

„Nezačínaj s tým zase. Dnes je Tobiaskov veľký deň, neurobme ho o sebe a utnime toto hašterenie. S ohľadom na dobro nášho syna," požiadam ho s otázkou v očiach, poznám ho a viem, že by v tejto hádke pokračoval s najväčšou radosťou, ale sťahuje sa. Aspoň pre tento moment.

„Dobré ráno, tatino, prečo sú tvoje periny na sedačke?" vstúpi do kuchyne a spýtavo vyvaľuje na nás dvoch modré oči.

„Mali sme menšie nezhody, Sladká tvárička, ale neobávaj, tie sú zažehnané. Sadni si k stolu a naraňajkuj sa. Pre dnešný deň potrebuješ mať kopu energie," odpoviem mu strategicky bez toho, že by som mu klamala a hľadala všelijaké možné výhovorky, a Damián sa ku mne zákerne nahne a niečo mi zašepká.

„To naozaj? Bejby, táto diskusia nie je ukončená ani náhodou, som trpezlivý, ale pri tebe mi tá trpezlivosť dochádza enormným tempom."

„Sladká tvárička, dáš si cereálie alebo bábovku?" odignorujem jeho slová, hoci za ten čas, čo mi tento narcis stihol vstúpiť do života, som pochopila, že od toho neustúpi a nedá mi pokoj, kým mu neoznámim svoj záverečný verdikt. Možno som mu o tom nemala povedať. Bolo by lepšie, ak by som pred ním svoje tehotenstvo zamlčala? Opäť by sme boli na tom istom. Chce mať do toho tiež čo povedať. Sčasti mu aj rozumiem. To dieťa rastúce vo mne bude aj jeho.