D A M I Á N

„Stará mama, ja viem, že nemáš maminu v láske, ale vráti sa nám domov. Nebude preč navždy, však?"

„Tobiasko, poznáš svoju maminu, mali sme niekoľko menších šarvátok, väčšinou kvôli tomu, že tvoja stará mama a rovnako aj mamina sú tvrdohlavé mulice, ale nikdy som jej nepriala nič zlé a som si istá, že je v poriadku. Ešte som sa nestretla so silnejšou ženou, budeme spolu veriť, že ju tvoj tatino nájde," dohovára môjmu malému synovi matka a ja počúvam ich konverzáciu za dverami. Správa sa ako ukážková babička, na rozdiel odo mňa, ktorý posledné dni na svojho Tobyho kašľal. Hanbím sa sám pred sebou. Všetko na mňa doľahlo a sebecky som si hľadel len svoje záujmy namiesto toho, aby som ho takýmito slovami utišoval ja sám.

„Bojím sa o ňu, stará mama. Pamätám si, ako mi raz hovorila, že my dvaja spolu zvládneme všetko, myslíš, že som ju mohol ochrániť?"

„Zlatko, si len malý chlapček, svet tam vonku je niekedy nebezpečný, ale ty by si nemohol urobiť nič, čím by si ju ochránil. Ani dospelí si mnohokrát nevedia dať rady a veľa toho nezmôžu. Netráp svoju hlavičku takými vecami, sme na to prikrátki. Chápem tvoje obavy, sú prirodzené, je normálne báť sa o ľudí, ktorí sú nám blízki, ale dôveruj mojim slovám. Všetci pracujú na tom, aby sa Elena vrátila naspäť domov."

„Ešte nikdy sme neboli tak dlho od seba, mamina aj moja sestrička mi chýbajú. A tatino sa so mnou nerozpráva. Podľa teba sa na mňa hnevá, že som ich dve neochránil? Mal som byť sestričkin veľký brat, ako bol tatino pre tetu Hanu. Asi kvôli tomu sa so mnou tatino nechce rozprávať," pýta sa jej so smútkom v hlase a ja od samého hnevu buchnem päsťou do steny. Som hajzel. Náš syn by sa nemal takto cítiť. Nemal by sa pýtať takéto otázky, pri ktorých sa zveruje s tým, či konal nesprávne. Nemôže za nič. Nemôže za to, že má takého skurveného otca, ktorý sa nechá manipulovať monštrom vo vnútri svojej mysli.

„Som si istá, že to tak nie je. Tvoj tatino sa s tým vyrovnáva po svojom, ale ani na okamih by ho nenapadlo obviňovať z toho teba, zlatíčko moje. To sú dospelácke veci, zatiaľ tomu neporozumieš, pretože si len nevinný malý chlapček, ktorý vidí v každom len to svetlé. Damián nie je dokonalý, aj on robí chyby, pretože občas to tak u nás ľudí býva. Sme omylné tvory, odpusť tvojmu tatinovi jeho omylnosť. Tiež má svoje muchy, ale zbožňuje ťa nadovšetko a urobil by pre vašu rodinu aj nemožné."

Stojím pri dverách a pozorne počúvam ich konverzáciu. Som zlostný, neopísateľne, nenachádzam východisko zo svojej situácie, i keď si veľmi prajem dostať sa do akejsi pohody a konať s chladnou hlavou, tá neznalosť súpera a ich jasná prevaha nado mnou ma ubíja a berie si zo mňa to najlepšie. Sklamal som svoju rodinu. Elenu, Tobyho, svoju dcéru. Bola chyba zakladať si rodinu? Mal som ostať verný svojmu predošlému životu? Umiernil som sa, pochoval svoju búrlivú minulosť, prestal ubližovať a teraz sa mi všetko vracia aj s úrokmi. Pykám za svoje hriechy, ale nie priamo, odnáša si to človek, ktorého milujem najviac na svete.

Elena a Toby sú moje najslabšie stránky. Moje citlivé body, ktoré zo mňa robia poraziteľného. Niečo podobné by sa v minulosti stať nemohlo, nemali by prostriedky, ktorými by ma mohli vydierať. Táto situácia im nahráva do karát a dáva im nado mnou prevahu. Nenávidím priznať, že sú v presile. No tak to je. Ukryli predo mnou Elenu a ja nemám ani skurvený záchytný bod, o ktorý by som sa mohol oprieť.

„Mal by si sa s ním porozprávať. Nič ti nevyčítam, ale myslí si, že sa niečím previnil a preto si ho nevšímaš. Dokážem sa vžiť do tvojej situácie, Damián, si môj syn, poznám ťa za tie roky najlepšie, ale tým, že sa uzatvoríš a vyberieš sa cestou ničiaceho harakiri nikomu nepomôže," zastaví sa pri mne matka, keď vychádza z Tobyho izby a po prvýkrát za posledné roky od nej počujem materinský dohovor. Mám svojich rodičov rád, ale náš vzťah nebol nikdy založený na sentimentálnosti.

„Počul som, išlo ti to s ním dobre. Oceňujem, že si pri ňom, ja to očividne nezvládam. Som v posratej slepej uličke a mám najväčšiu chuť odjebať každého, kto sa mi votrie do cesty."

„Damián, slovník! Povedala som, že ti tu nerobím žiadne výčitky, súcítim s tebou, s Elenou sme si nerozumeli, ale neželám jej nič zlé a verím, že ju nájdeš. Ale máš syna, ktorý je skutočne výnimočný a zaslúži si, aby si sa mu venoval. Nedovoľ tej zlobe, aby ťa znovu pohltila, dostal si sa z toho, nie si viac tým bezohľadným človekom. Pohovor si so svojím synom." Objíme ma okolo pliec a pobozká na líce. Ani moja matka nie je žena, ktorá by sa ľahko vzdávala svojej tvrdej masky. Asi sa tiež mení.

Necháva ma na chodbe vedľa izby a schádza dole po schodoch do obývačky. Otočím sa a zložím si ruky von z vreciek. Stojím pred dverami svojho syna a mám obavy z toho, ako zareaguje, keď ma uvidí. Nevenoval som sa mu. Ignoroval som ho od momentu, ako som sa dozvedel o Eleninom únose. Keby som aj teraz niekde zdochol, pamätal by si na mňa len ako na násilníka, ktorý v jeho prítomnosti rozjebal svoj mobil o okno a nemyslel pri tom na jeho bezpečie a že ho tým mohol ohroziť. V konečnom dôsledku sa Elena nemusela mýliť. Nakoniec bola v práve, keď sa rozhodla ho predo mnou skrývať a zatajila mi jeho existenciu.

„Šampión, ahoj. Nedá sa ti zaspať?" prihovorím sa mu a sadnem si na kraj jeho postele. Leží prikrytý s prikrývkou stiahnutou až ku nosu a oči má otvorené. Pozerá sa na fosforujúce hviezdy na strope.

„Rozmýšľam. Mamina nás možno opustila, pretože chcela spoznať iný svet. Tak ako Malý princ opustil svoju planétku a ružu," reaguje a stále nespúšťa oči zo svojich hviezd. Posuniem sa bližšie k nemu a pohladím ho. Stále je oproti mne drobný a nevinný.

„Malý princ odišiel, pretože si nebol istý láskou svojej ruže. Spochybňoval ju a preto sa rozhodol nájsť ju niekde inde. Mamina ťa miluje nadovšetko na svete, nevymenila by ťa za nič a buď si istý tým, že by svojvoľne neodišla. Fajn, čo si tu budeme nahovárať, je možné, že by jedného dňa opustila mňa, ale teba nikdy, šampión. Si zmätený, nečudujem sa ti, ani sám už neviem, čo sa to deje, pracujem na tom, aby sa vrátila. Budeme znovu všetci pokope v našom novom dome, to ti prisahám. Dodržím svoje slovo, pretože ho dávam tebe a ty pre mňa znamenáš všetko. Je mi veľmi ľúto, ako som pred tebou vybuchol, nemal si to vidieť. Neovládol som svoj hnev, rozčúlil som sa, ale aj tak to nebolo správne a hanbím sa kvôli tomu."

„Ty si perfektný tatino, ale niekedy aj perfektní robia chyby. Netráp sa, dobre?" zaujme postoj hodný dospelého človeka a hodí sa mi okolo krku. S úľavou si vzdychnem a na malý moment zabudnem na naše starosti. On to v sebe nemá. Nepreniesol som na neho svoju skazenosť a dúfam, že nikdy so svojimi démonmi nebude odkázaný bojovať rovnakým spôsobom.

„Povedal som ti už, aký úžasný chlapec si, šampión? Ľúbim ťa."

„Aj ja ťa ľúbim, tatino. Nebudem sa báť o maminu, lebo viem, že ju nájdeš a prinesieš mi ju. Si môj hrdina, nesklameš ma," vkladá do mňa svoju dôveru a z jeho slov tomu začínam veriť aj ja. Keď dokáže v moje schopnosti veriť môj syn, musím to zvládnuť aj ja sám. Elena trpí kvôli mojim hriechom, je len na mne, aby som to odčinil. Tí skurvysynovia ešte nezažili poriadny a nefalšovaný hnev Damiána Oswalda. Vyjebem im mozog z hlavy. Zaplatia mi za to, čomu moju rodinu vystavili.

Ľahnem si do postele k nemu a vezmem ho do náručia. Nie som schopný spánku. Ani som sa nepokúšal zaspať, pretože je nemožné odpočívať, keď o nej už takmer týždeň nemám žiadne správy. Pripadal by som si ako pokrytec. Zamestnáva moju myseľ, premýšľam o tom, akým podmienkam sú vystavené. Ak jej skrivia čo i len jeden perfektný vlások jej blond hrivy, rozpáram ich zaživa. Keď sa mi dostanú do ruky, neskončím s nimi, kým neuvidím, že vydychujú svoj posledný dych na tejto prašivej zemi. Spísali si smrteľný ortieľ.

*****

Prebúdzam sa krátko po polnoci. Nakoniec som predsa zaspal, noha mi z jeho miniatúrnej postele trčí dole, jemne ho odsuniem zo svojej hrude a postavím sa. Spí ako zarezaný. Pôsobí tak mierumilovne. Nikdy by som si nepomyslel, ako dieťa dokáže zmeniť človeku život a jeho zásady, o ktorých si predtým myslel, že ich má pevne určené. Detská duša je nepoškvrnená a čistá. Zaživa ma zožiera, že mu o Eleninom zmiznutí nemôžem dať konkrétnu odpoveď.

Prikryjem ho, vždy si cez noc odkrýva jednu nohu, má to po mne. Stáva sa z neho moja kópia. Kdekoľvek by som už na neho narazil, vždy by som vedel, že sa jedná o môjho syna. Je mojím a jej odkazom. Nemohol by som si priať úžasnejšie dieťa. Elena musí šalieť. Mal som dať na Augustove rady a zabezpečiť jej ochranku. Bola by besná, obdržal by som niekoľko štipľavých zaúch, ale aspoň by som mal istotu, že je v bezpečí. Moje brzdy boli len varovaním. Mal som očakávať, že sa to neskončilo a nebola len obyčajná náhoda.

Vo vile rodičov panuje hrobové ticho. Prechádzam úzkou chodbou po schodoch, Hana a August odišli domov, rodičia spia, nikde nikoho. Neobsedím na mieste, musím ísť von a niečím sa zamestnať, inak sa pomätiem. Policajti vypočúvajú možných svedkov, pokúšajú sa dopátrať k číslu, z ktorého mi prichádzajú tie správy. René s nimi spolupracuje, no poistili sa dobre. Od parkoviska pri Eleninej kancelárii uhladili za sebou všetky stopy. Moji ľudia sledujú Gregora, stále čakám na nejakú jeho chybu, ale zatiaľ sa správa nenápadne a neupriamuje na seba pozornosť. Nikto iný mi na rozum nepríde. Žeby Noemi?

Nasadnem do auta a krúžim dookola. Na cestách už takmer nikto nie je, prekračujem rýchlosti, driftujem a jazdím bez presne určeného cieľa. Púšťam nohu na plyn a predbieham posledné zostávajúce autá predo mnou. Bez Eleny si nedokážem predstaviť svoj život. Bezpodmienečne ju milujem. Moja pichľavá a sarkastická diablica musí byť pri mne. Alebo skôr ja musím byť pri nej. Som mužom, ktorý pre ňu stráca hlavu, len skurvená myšlienka, že jej hrozí nebezpečenstvo... Že im hrozí nebezpečenstvo.

Asi nastal čas niečo si od teba pýtať. Výmenný obchod funguje od nepamäti. Čo tak prepísanie Oswald Group za tvoju sarkastickú a protivnú pobehlicu? Začína nás pekne štvať, neviem zaručiť, či ti ju odovzdávam v rovnakom stave. Ale to ti zrejme neprekáža, veď ty si ju už doma nejako zalepíš a opravíš.

Vy skurvení hajzli jej neskrivíte ani vlások, lebo keď vás nájdem, rozštvrtím vás a zahodím psom, nech má vaša posratá existencia aspoň nejaký význam.

Hej, hrdina, pozor, ako sa s nami rozprávaš. Zabudol si, že karty tu rozdávame my? Jeden chybný krok a je po nej. Nechci to riskovať.

Tí vydrbaní smradi! Provokujú ma a stanovujú si podmienky, konečne mi napísali, čo odo mňa chcú. Moju spoločnosť. Nikto ma nepresvedčí, že v tom Gregor nemá prsty. Týmto okatým vydieraním sa sám prezradil. Som bližšie. Teraz už viem, že si na neho musím extra podsvietiť. A keďže sa drží v ústraní, niet pochýb o tom, že mu pomáha aj niekto druhý. Teraz už len ostáva zistiť, koho omrzel život. Oľutujú. A budú prosiť mňa, aby som mal nad nimi zľutovanie. Toto robiť nemali. Všetko len kvôli tomu, že som im nepožičal tie prekliate peniaze. Moja intuícia bola dobrá. Nemám takých odvážnych nepriateľov, ktorí by sa rozhodli ísť takto amatérsky proti mne. Gregor sa prerátal a na to bezpochyby doplatí.

„Damián, vedel by si prísť na stanicu, mám nejaké novinky, ktoré by si mal vidieť," zahlási mi René do telefónu. Ani on nespí. Hana mu pomáhala celý deň s tými záznamami z kamery, ale doľahla na ňu únavu a spolu s Augustom sme ju presvedčili, aby si išla domov oddýchnuť.

„Za desať minút som tam," odpoviem mu a ihneď to otáčam na smer k policajnej stanici, ktorá mu prepožičala potrebné technológie. Trval som na tom, aby im s vyšetrovaním pomáhal René, keďže sa vyzná do tých pičovín s počítačmi a keďže mi tí neschopáci dlžia láskavosť, neopovážili by sa namietať.

K tým záznamom sa nikto nevedel dostať, buď boli kamery poškodené alebo otočené pod dostupný uhol, v ktorom sa to stalo. Moje telo napĺňa adrenalín, po nekonečných hodinách sa k niečomu dostaneme. Až doteraz sme na moje nervy totižto len varili z vody.

„No tak, som tu, hovor, o čo ide," vyzvem ho hneď od príchodu a sadnem si na voľnú stoličku pri počítači.

„Máme len dva dostupné zábery, ani na jednom z nich nie je možné rozpoznať, kto na Elenu zaútočil, ale pozri sa na toto," komentuje a pritom niečo stláča na klávesnici, obraz sa zaostruje a približuje k autu, čomu spočiatku nerozumiem, „máme svedka, Damián. V tom aute niekto sedí, nahodil som do databázy jeho špzetku, zajtra za ním zájdeme. Sedela vo svojom aute a na sto percent ho musela vidieť. Podá nám aspoň približný opis toho človeka."