D A M I Á N

„Veľavážený pán šéf sa nám tu ukázal, dobrý deň, pán Oswald, a čo vy tu takto? Prišli ste skontrolovať pracovnú morálku svojho personálu?" uštipačne prehovorí Stela počas obsluhy baru v mojom nedávno otvorenom kasíne. Stále neprekusla, že som ju v tú noc poriadne nepretiahol, svojím poprsím a peknou tváričkou mi sem láka klientov, vyhodiť sa mi ju zatiaľ nechce.

„Tú iróniu si odpusť, drahá, zaľahko môžeš prísť o zamestnanecké prémie. Mám nejakých chlapcov v ochranke, mohol by som sa za teba prihovoriť, len ich dopredu varujem o tvojej pichľavosti. Rozumiem ti, ohrdnutá ženská sa s odmietnutím stotožňuje náročnejšie. Radšej nám dvom nalej whisky a pusti sa do toho, za čo ťa platím. Si tu síce sčasti aj na ozdobu, ale pre peknú tváričku výplatu nedostaneš."

„Pekná tvárička a tieto dve guľaté melóny sú v prvom rade to, čo mi túto prácu získali, pán Oswald. Ale fajn, na zdravie, páni. Nenechajte sa mnou vyrušovať, už ma aj tak čakajú pri rulete. A ešte niečo, ohrdol si ma len z dôvodu, aby si mohol pricupitať za ďalšou ženskou sukňou, ktorá ťa drží v hrsti, tým by som sa nechválila, obzvlášť nie v tejto mužnej spoločnosti závislackých gamblerov posadnutých hlavnou výhrou," odvetí mi zákernou poznámkou, vyzdvihne si prsia v bordových šatách s hlbokým výstrihom, a necháva nás s Augustom sedieť pri bare bez jej jedovatých úst.

„By ma zaujímalo, čo by ti na toto flirtovanie povedala Elena," zahlási záludne a odpije si z našej obľúbenej jantárovej tekutiny, ktorú by nám pokojne mohli začať servírovať z kohútikov namiesto pitnej vody.

„Ale prosím ťa, je to len jemné špásovanie, neprehltla, že som jej v tú noc neurobil dobre. Na druhú stranu, pozri, ako ju tí beznádejní dementi žerú, rozkladá im tam karty a namiesto toho, aby sa snažili načrieť do tých súperových, oni radšej sledujú jej predklon a tie dve guľatučké melóniky pri zápasení s gravitáciou. Tá malá potvora si nevzala ani podprsenku. Nepriťahuje ma, vystačím si s jednou sarkastickou blonďavou beštiou."

„A ja že si prešiel na tmavovlásky. Nič v zlom, Damián, je tu kamarátsky kódex, Elene ťa nevyzradím, ale keď sa dozvie, že jej zahýbaš, všetkých nás ukameňuje a ja by som sa veľmi rád dožil svojej zatiaľ nenarodenej dcéry," vykladá mi a pritom luskne na barmana, aby nám priniesol rovno celú fľašu. Nemal by som piť, zajtra je Tobyho prvý deň v škole, musím byť pre tú ceremóniu vo svojej najlepšej forme a pre vlastné bezpečie tiež nechcem, aby mi z kriku tých ostatných malých paviánov vybuchla hlava.

„Jebe ti, August? Nepodvádzam Elenu, netuším, odkiaľ máš tieto informácie, ale radšej už nepi, lebo ti dobre preskakuje. So žiadnou inou nespávam."

„Chlape, mne klamať nemusíš, vieš, že ťa podporím vo všetkom, keď máš druhú, tak pokojne, plne za tebou stojím. No však ak sa to dozvie Elena, povie o tom Hane, Hana zas podrobí výsluchom mňa a ja z toho ako jediný vyviaznem najhoršie, tvoja sestra mi zakáže priblížiť sa k mojej dcére, schytám od nej nakladačku, že som to pred ňou zámerne tajil, potom schytám nakladačku aj od Eleny, tá bude stonásobne horšia, pretože tvojej snúbenici srší z očí číra zloba, keď je naštvaná, a nakoniec skončím na ulici, lebo ma Hana pripraví o všetok môj majetok a peniaze. To si vážne nezaslúžim."

„Ty si magor, fakticky mi to začína pripadať, akoby udieralo to materské mlieko na hlavu tebe. Odkiaľ vôbec máš to o tom podvádzaní?"

„Tibor vás videl v Ilúzii, že vraj ste vyšli spolu a ty si si ju posadil do svojho auta," opisuje mi našu nedávnu noc so Sandrou a Timotejom, nevie o tej našej dohode s predohrou spočívajúcou z prevteľovania sa do druhých osôb. Bolo riziko ukázať sa práve na tom mieste, ale hlavne kvôli tomu sme do toho išli. Hladina sexuálnej žiadostivosti spojená s rizikom, že nás môže niekto odhaliť. Nespoznali ju. Máme menšie šťastie, že nás nespozorovali tie otravné novinárske hyeny.

„To bola Elena," ledabolo vysvetlím a postavím sa od stoličky skontrolovať rajóny. Z uličky pri hracích automatoch trilkuje otravná hudba, tuším si dnes niekto polepší o peknú tučnú sumičku. Dám ruku do ohňa, že ktokoľvek to už za tým automatom sedí, dnes s tou výhrou domov aj tak neodíde. Všetko to poputuje naspäť. Videl som ten prípad niekoľkokrát, prekvapením už viac ani nie je, že niekto vyhral, skôr skutočnosť, že by si tú výhru odniesol domov.

„Včera som ju videl, mala blond vlasy, Hanine tehotenstvo mi dáva zabrať, ale zatiaľ dokážem rozpoznať základné farby."

„Ty si dement, August. Mala na hlave parochňu, ale bola to ona. Okoreňujeme svoj sexuálny život a každé dva týždne, keď je Toby u našich, si to rozdávame v prestrojení za niekoho iného," zdôverujem sa mu, aj keď sme mali spočiatku v pláne, že o tom nikomu nepovieme. Okolnosti ma prinútili, kým by som mu to nevysvetlil, omieľal by to isté, potom by do toho zaručene zatiahol aj moju sestru a keď sa tí dvaja spoja vo svojom výsluchu, mám chuť vyskočiť z piateho poschodia.

„No to ma poser! Rozdávate si to ako také dve rozdvojené schizofrenické osobnosti."

„Mám na výber zo širokej škály hračiek, za tú schizofréniu to stojí, kámo. Ale teraz sa vráťme k tvojmu spomínaniu dcéry, viete s Hanou pohlavie?"

„Ja som to povedal nahlas?" prekvapene sa zarazí so strachom v očiach, keďže mu očividne moja malá tehotná sestrička zakázala o tom pred niekým hovoriť. Áno, tento pojašený blázon nielenže moju sestru zbalil a vzal si ju, on ju ešte aj oplodnil a teraz už len dúfať, že podedí mozgovú kôru hlavne po nej.

„Niekoľkokrát. Ako taká ženská, nedokážeš držať jazyk za zubami. Neprezradím ťa, na tej vašej oslave sa budem tváriť, že o pohlaví vášho dieťaťa nevie ani jeden z nás."

„Dozvedel som sa to tiež len náhodou, šiel som vyplatiť peniaze tomu cukrárovi, čo nám pečie tortu, on tam vykrikoval, že do tej torty potrebujú ružový krém, spýtal som sa, že do ktorej ho potrebujú a on mi nenáročky povedal, že do našej. Teoreticky to ani nie je moja vina, keď už, na chybe je tá neohľaduplná cukráreň, ktorá ma pripravila o jedinečné prekvapenie otca, ktorý sa spolu s matkou dozvie o pohlaví počas krájaní torty."

„Aspoňže sa dokážeš vynájsť. Budem už musieť ísť, Toby zajtra nastupuje do prvého ročníka, dohodli sme sa, že ho s Elenou uložíme do postele spoločne. Hlavne nevytáraj nič Hane o našom sexuálnom živote a pokús sa neprerieknuť aj tým tvojím náhodným zistením."

„Nie som amatér. Odkáž Tobovi, že prvý ročník je najdôležitejší, má možnosť vidieť, ktoré dievča má potenciál a s ktorým by to po prejdení na druhý stupeň mohol skúsiť. V prvom ročníku ho budú mať všetky za roztomilého, ale nech sa trocha zahrá aj na frajera, poťahá ich za vrkoče, to sa ženám vždy páči."

„Neboj sa, dal som mu už chlapské rady, ako má pristupovať k dievčatám. Mám taký dojem, že Tobias Karlo Oswald bude pokračovať v rozpracovanej reputácii nás dvoch, kamarát. Pozdravuj Hanu, vidíme sa na tej vašej sobotňajšej oslave," rozlúčim sa s ním a obaja zarovno vychádzame z preplneného areálu kasína pod značkou Oswald Group.

V minulosti by sme na takomto mieste prežúrovali a prehajdákali mastnú sumičku z tučných kont na bankových účtoch našich rodičov. Ako sa tie časy menia. So stiahnutým chvostom sa vraciame domov ku svojim drahocenným polovičkám. V mojom prípade kráčam v ústrety prefíkanej diablici v lodičkách, ktorá ma má, celkom úprimne, vo svojej hrsti. Sme zasnúbení a bývame v spoločnej domácnosti. Ďalšia z vecí, ktorá bola v minulosti nevídaná. Nie sme klasickým párom. Nikdy by z nás nemohol byť klasický pár.

Pred chodom s tabuľou s mojím vyobrazením sa zhromažďujú ľudia, podnikatelia navlečení vo svojich oblekoch, odhadujem, že hneď zo svojich kancelárií leteli sem. Moje kasíno je ich prvá zastávka. Mal by som sa asi cítiť zle, že pracujem na rozvoji závislosti na hazardných hrách v našom meste, necítim však žiadnu výčitku. Sme ľuďmi na to, aby sme podľahli lákavému pokušeniu. A nie každá závislosť musí byť automaticky nesprávna. Elena je moja správna závislosť. Podľa všetkého som ju mal nechať ísť, lenže som toho nebol schopný, pretože jej škodný vplyv má na mňa pozitívne účinky.

Mám v sebe niekoľko promile, jazdím však sám, nebudem si volať šoféra. Ďalšia neohľaduplnosť, mohlo by sa niečo stať, dajme tomu dopravná nehoda, tých je však dennodenne neúrekom a ja som skúsený vodič. Nie raz som za volant sadol pod parou, navyše mám v sebe len tri poháre, ľahká banalita, opitý nie som určite.

Pred rokom som o svojom synovi nevedel a zajtra ho odprevadíme do jeho prvých školských lavíc. Odpustil som jej, ale určitá čas zo mňa stále túži po tom, aby som mohol svoje dieťa vidieť vyrastať pred vlastnými očami. Vybudoval som si k nemu vzťah, milujem ho, ale štve ma, že som nemohol zazrieť jeho počiatky. Ja a ani ona to už nemôžeme zmeniť.

*****

„Šampión, si v škôlke obľúbený, nemáš mať z čoho strach. Si predsa nejaký chlap, nie? Nenecháš sa vystrašiť nejakým školským systémom, ak chceš byť úspešný podnikateľ a v budúcnosti na svoju bývalú učiteľku Elišku zapôsobiť, musíš sa naučiť čítať, písať a počítať, ako si potom poradíš s našimi financiami?" prihováram sa mu s motivačným prednesom, keď ho obaja ukladáme do postele, a Elena ma nenápadne kopne nohou pod posteľou. Nechce, aby som mu dával falošné nádeje a podporoval ho v rozvíjaní vzťahu s jeho mladou učiteľkou zo škôlky, ale tá láska niekedy funguje čudným spôsobom. Len nech sa pozrie na nás dvoch ako na príkladnú ukážku.

„Sladká tvárička, z prednesu svojho otca," hovorí a prepicháva ma svojimi hnedými očami, „si hlavne vezmi tú časť s počítaním, písaním a čítaním. Sú to tie najdôležitejšie veci pre tvoj osobný rozvoj, potrebuješ ich, aby si sa mohol stať úspešným. Uznávam, nebude to len o hraní a spievaní, ale vieš, ako sme sa to učili?" spýta sa a nakloní sa k nemu, pričom ho pobozká na čelo. Aj naďalej je nezvyk pozerať sa na ňu v úlohe matky. Nemyslel som si, že to v sebe má, tie materinské city a jemnosť, ktorú diskusia s malým chlapcom či dievčaťom vyžaduje.

„Ťažká práca, veľká pláca!" pohotovo jej odpovedá a múdro prikývne.

„Presne tak. V prvý deň budeme obaja s tebou, naozaj sa nemusíš ničoho báť, si synom Damiána Oswalda a Eleny Karlovej, pred tebou budú mať všetci rešpekt. Nikdy ti nerobilo problémy začleňovať sa do skupiny," ďalej ho presviedča a hladí po vlasoch. Teraz je ešte trochu vystrašený, ale to pominie. Je úlohou nás dvoch, aby sme ho upokojili.

„Dostanem aj nejaký darček, keď sa vrátime domov za odmenu?" nadhodí s očakávajúcimi očami, ktoré mu zablesknú nadšením.

„To si píš, čokoľvek si len zažiadaš!" povoľujem mu okamžite, čo bola asi chyba, keďže sa pod posteľou dočkám ďalšieho kopanca, tentokrát silnejšieho s o to zlovestnejším pohľadom.

„Tvoj otec chcel povedať, že budeme môcť ísť na zákusok a ty si vyberieš dva, na ktoré budeš mať najväčšiu chuť," zmierňuje náš entuziazmus a venuje mu prívetivý úsmev. Občas zabúdam, že sa musím na jej žiadosť krotiť a nepristúpiť na všetky darčeky, o ktoré si požiada. Je to náročné, pretože mu rád robím radosť a peniaze pre mňa nikdy neboli problém, ale ak nám to má fungovať, musíme sa zhodnúť na kompromisoch.

"Dobrú noc, šampión. Musíš sa vyspať, aby si mal veľa energie."

„Tatino má pravdu, spánok je nesmierne dôležitý, zdravých osem hodín, Sladká tvárička."

„Dobrú noc, mamina a tatino. Zajtra buďte pripravení!" zavelí nám a my ho pobozkáme na dobrú noc na čelo. Necháme mu zapnutú jeho vesmírnu lampu a presunieme sa do spálne.

„No čo? Mám peniaze, je náročné hovoriť mu nie!" bránim sa, pretože jej výraz tváre opäť nevykazuje žiadne prívetivé gestá.

„Som tehotná," prehlási nenáročky a mne z jej slov odjebe dekel.

„To je vynikajúca správa! Elena, ja..."

„Ty tomu nerozumieš, Damián. Nechcem byť zase tehotná, mám rozrobenú kariéru, dieťa by opätovne narušilo moje plány, všetkého sa vzdávať, prerušiť a naviesť sa naspäť do toho kolobehu s prebaľovaním, kojením..."

"Najali by sme si opatrovateľku, aj ja by som ti pomáhal, nebola by si na to sama ako naposledy. Ani vtedy si nemusela, rozhodla si sa svojvoľne."

„Aha, takže si budeme znovu vyhadzovať na oči staré hriechy. Tu nejde len o to, že by si mi pomáhal, jedná sa tu o celých tých deväť mesiacov, čo budem prechádzať zmenami na svojom tele, priberaním, kolísaním hormónov, mechúrom bez schopnosti zadržania moču, pôrodom, zapálenými prsníkmi, možným nedostatkom mlieka, budením sa na neustály plač a neskôr výčitkami, že svoje dieťa prenechávam na starosť niekomu cudziemu."

„Čo mi tým chceš naznačiť? Necháš si to vziať? Nechceš naše dieťa? Nie je len tvoje, Elena, znovu sa rozhodneš bezo mňa?" 

……………………………………….…………….…

Prvé dve úvodné kapitoly máme za sebou, čo na nich hovoríte? Viem, že sa nedá stále prichádzať so spätnou väzbou, ale z času na čas skutočne takého autora poteší a veľmi rád si prečíta čitateľove dojmy. Po prvej kapitole neprišli takmer žiadne reakcie, snáď vás začiatok nesklamal. Tretia kapitola presne o týždeň v pondelok.