D A M I Á N

„Veľmi rád ťa spoznávam, Bianka. Toby o tebe hovorí takmer neustále, som rád, že ste takými dobrými priateľmi," zoznamujem sa s dievčatkom, s ktorým má môj šesťročný syn dnes svoje prvé rande. Veľká to vec v jeho partnerskom živote. Dobre, zatiaľ ju má len za roztomilú, ale príde doba, keď svoje mužské pohlavné orgány začne vnímať.

„Tatino, nestrápňuj ma!" potichu zahlási a capne sa po čele.

„Povedal som niečo zlé?" otočíme sa jej obaja chrbtom, pre mužskú debatu, aby som si to so svojím synom vyjasnil. To posledné, čo by som chcel, je strápňovať vlastného syna.

„Nemôžeš jej predsa hovoriť, že vám o nej doma rozprávam! Potom si bude myslieť, že som zúfalec," zatiahne podráždene, na niekoho sa mi to podobá. Jasné, ani Elene by sa nepodarilo zaprieť, že je jej synom. No teda, tak som sa stal oficiálne tým rodičom, za ktorého sa jeho dieťa hanbí. Dostatočná ľadová sprcha.

„Jasné, je mi to ľúto, šampión. Chcel som jej len polichotiť, páči sa ti, nie?" overím si s ním a kľuknem si dole k nemu.

„Áno, ale vravel si mi, aby som svoje buchnutie do dievčaťa nedával najavo až tak očividne. Riadim sa tvojimi radami, tatino. Nemôžeš mi to takto kaziť a narúšať moju stratégiu. Bude najlepšie, keď si prisadneš k ujovi Augustovi a nás dvoch necháš pri stole len samých," nakazuje mi dospelácky, tak žeby som sa mýlil a začal by dospievať skôr? Normálne ma odrovnal vlastnými radami a pripravil ma o reč.

„Dobre, niečo si objednajte a ja poviem, že ste tu so mnou a platím za vás. Máš pravdu, konverzuj s ňou, prejav záujem o jej koníčky..."

„Pamätám si, čo si mi hovoril, nemusíš mi to opakovať," snaží sa ma čo najrýchlejšie zbaviť, keď vtom za svojím chrbtom započujem zakašľanie, ktoré jasne slúži na získanie pozornosti.

„Ak vám to nevadí, ja stále stojím za vami. Ujo Damián, dám vám na Tobiaska pozor, nemusíte sa o neho báť," zahlási sebavedomo aj napriek svojmu miniatúrnemu vzhľadu dievčatko s dvomi copíkmi s uviazanými ružovými mašľami a ja sa ledva udržím, aby som zachoval vážny výraz.

„Samozrejme, už vás dvoch nechám, aby ste si v pokoji a bez mojej prítomnosti užili svoje rande," krotko sa stiahnem do úzadia a nasledujem Augusta do koženého boxu, v ktorom je usadený.

„Tatino, nie je to rande!" zlostne za mnou kričí a ja sa pracem z jeho blízkosti, pretože som opäť povedal to, čo som nemal. Normálne sa hanbím sám za seba. Čo to so mnou je? Starnem a preberám na seba rodičovskú trápnosť?

„Damián, ďakujem, že si mi dal zámienku na vypadnutie z domu. Len tak-tak sa mi podarilo utiecť pred Haninou hodenou topánkou s ihličkovým opätkom kvôli posratej zdvihnutej doske. Návaly hnevu tvojej sestry sú nepredvídateľné, chodím okolo nej po špičkách, ale vždy si nájde niečo, s čím by ma mohla vypičovať," sťažuje sa mi nahlas, žena v boxe za nami sa na nás karhavo a pohoršene pozrie. Konzervatívne staré škatule, ktoré sa tu idú pobúrene pozastavovať nad hrubším slovníkom.

„Mne to hovoríš? Pôvodne s nimi mala ísť Biankina mama, ale prehovoril som ju, že to za ňu pokojne urobím a nebude to pre mňa žiaden problém. Od Eleny nikdy nevieš, čo môžeš čakať, ale posledné týždne je to s ňou na nevydržanie. Vadí jej všetko, čo poviem alebo urobím, pri sexe mi jej výbušná povaha nevadí, robíme to každý deň ako králiky, prešla na agresívnu stratégiu dominantnej dominy, ale cez deň si to vyžieram aj s úrokmi. Využijem každú príležitosť, aby som nemusel čeliť jej výkyvom. Dokonca aj rande dvoch prvákov."

„Vymyslel si to veľmi dobre, kamarát. V podstate tu len sedíme a nemusíme nič robiť. Tí dvaja krpci to zvládnu hravo aj bez nás."

„Veril by si tomu, že ma obvinil z toho, že mu robím hanbu? Normálne som odtiaľ musel ujsť, aby som nepovedal ešte väčšiu sprostosť."

„Myslíš, že oficiálne začíname starnúť a pridáme sa do rovnakej kategórie, v ktorej sú aktuálne naši otcovia?"

„Nesranduj, stále sme mladí, ešte si budeme užívať, mali by sme sa ísť spolu ožrať a zopakovať staré časy. Byť za poslušných manželov, otcov a podnikateľov je síce fajn, ale potrebujem vypustiť paru a byť na chvíľu svojou voľnomyšlienkárskou verziou," navrhnem mu, pretože som si po dlhej dobe uvedomil, že určitá moja časť by si na malý moment rada vrátila k odviazanému a búrlivému spôsobu života, pre ktorý som bol v minulosti známy. Nehovorím, že nie som takto spokojný a že by som si prial zmeniť svoju poslušnú éru bez škandálov, ale bodlo by mi vyhodiť si na jeden deň z kopýtka.

„Odvezieme Toba domov a pôjdeme na flám. Čisto mužský deň bez premýšľaní, že na nás doma čakajú záväzky a naše ješitné polovičky, ktoré nás privádzajú do šialenstva."

„Som za. Jednu noc odviazania si zaslúžime. Urobíme to na počesť našej búrlivej minulosti. Boli sme za slušňákov už dlho, nikomu neuškodí, keď sa na chvíľu zahráme na bezstarostných potomkov dvoch najbohatších rodín na Slovensku."

„Kokos, sme dopadli! Veril by si pred pätnástimi rokmi, že budeme sedieť v cukrárni plnej usmievavých rodiniek s otravnými deckami a dávať dozor na rande tvojho vlastného syna?"

„Kurva, aká to irónia. Ty si ženatý, ja zasnúbený, s deťmi na ceste, povedal by som, že sme najväčším prekvapením triedy. I keď viacerí tipovali, že obaja nabúchame nejakú naivnú druháčku či prváčku ešte do maturity. Vidíš, akí ohľaduplní sexuálni partneri sme boli? Napríklad ja som si dával pozor vždy. Elena je do dnešnej doby jedinou výnimkou."

"Vieš, ako sa hovorí - pred použitím obaliť."

„Ten pravý sa ozval!"

„Ja som tak trochu dúfal, že Hana otehotnie. Nemám súrodencov, musí tu byť niekto, komu zverím do rúk našu autobusovú dopravnú spoločnosť. Potrebujem dediča."

„Keď sme už pri tom dedičovi, prednedávnom bol za mnou Bosák so svojím synom, vieš, v akých sú sračkách, Gregor potopil celý biznis za menej ako dva roky, nikto im nepožičia, prišli kolenačky po pomoc ku mne. Pamätáš, ako sme raz boli v tom striptízovom klube, zaplatili sme si celú miestnosť pre seba, a Gregor sa tam zjavil so svojimi kumpánmi, ale nevpustili ich dovnútra, tak na nás počkal pred chodom a z ničoho nič mi uvalil? Dodrbal som mu tvár, ale nezabudol som na jeho podpásovku, užíval som si, že som mohol odmietnuť. Rolanda mi bolo ľúto, doplatil na jeho primitivitu, mal si lepšie premyslieť, keď ho zasadil do čela rady. Podľa mňa môžeš v najbližších dňoch očakávať, že ti venujú tiež návštevu. Banka im kvôli bankrotu nepožičia, skúšajú to u väčších podnikateľoch, tak ťa dopredu varujem, aby si bol na nich pripravený a nenechal sa prehovoriť."

„V tú noc napadol aj mňa, myslíš, že som taký jebnutý, aby som mu podal pomocnú ruku? Nech sa topí v sračkách, do ktorých sa svojou nepremyslenosťou dostal. O niečom som počul, že vraj pre neho Roland hľadá nejakú nevestu bohatého podnikateľa, že by mal šancu zdediť ich majetky, ale v okolí nie je veľa podnikateľov so ženami v jeho veku. Až mi je za nich trápne, ako hlboko klesli."

„To máš tak, keď posadíš do chodu obchodovania človeka, ktorý mal všetko predložené a pripravené na podnose. Gregor bol odjakživa tupý, starý Bosák za neho chodieval orodovať, aby ho nechali prejsť posratou maturitou. My dvaja sme si užívali života, ale na našich priemeroch sa to neodzrkadlilo. Chcú do niečoho investovať, ubezpečoval ma, že je to uvážené investovanie, dokonca ma pokúšal navnadiť s dvadsiatimi percentami, ktoré by šli do môjho vrecka, možno by som do toho aj šiel, keby sa do riadenia vrátil Roland naspäť, lenže u neho to budú len peniaze vyhodené von oknom. Nedôverujem jeho podnikateľskému uvažovaniu, obávam sa, že ten hlupák žiadne ani nemá."

„Myslíš, že to niekto riskne a požičia im?"

„Pochybujem o tom, všetci už o jeho úpadkoch počuli. Podarilo sa mu vybudovať si nespoľahlivé meno, ktoré ho bude na našom trhu sprevádzať ešte pekne dlhú dobu. Bosákovci si v najbližšej dobe už nikde nevrznú," komentujem s pohľadom upretým na stôl na druhej strane cukrárne, pri ktorom sedí Toby so svojou prvou detskou láskou. Ani raz sa na mňa nepozrie tým druhom pohľadu, ktorý by značil beznádejnosť a prosbu, aby som ho prišiel zachrániť zo zúfalej situácie. Zdá sa, že rande prebieha hladko a bez komplikácií. Bianka s ním veselo konverzuje a môj syn sedí sebavedomo ako taký profík. Lekcie zabrali. Som na dobrej ceste, aby som z neho vychoval svoju kópiu. Nemusím sa obávať z nezanechania odkazu.

*****

„Ako za starých čias až do dna!" hulákame naraz pri bare a na ex do seba nalejeme whisky, ktorú zapíjame so štamperlíkom plným tequily. Vražedná kombinácia, z ktorej som mal v minulosti halucinácie a do dnešného dňa neviem, ako sa mi podarilo skončiť polonahý so stiahnutými nohavicami pri jazere za mestom.

„Whisky s tequilou? Zbláznili ste sa, vy dvaja? Dogrciate sa a zajtra budete skapínať a priať si, aby ste skapali a nemuseli sa ďalej trápiť," krúti hlavou Stela z našej voľby alkoholu a váhavo krúti fľašou nad našimi pohármi.

„Drahá, nestaraj sa a radšej nám dolej. Som zákazník, ktorý tu so svojím otvoreným účtom žiada, aby si ho obslúžila. Ale tiež som aj tvoj šéf, ktorý ťa bez výhrad môže vyhodiť."

„Vlastne to nie je až tak úplne pravda, podpísala som s tebou zmluvu na dobu určitú v dobe trvania jedného roku, keby si ma prepustil skôr, nahrabala by som sa na odškodnom, pán šéf. Avšak fajn, nestarám sa do vás, vy zajtra budete preklínať a nadávať na celý svet. Mne môže byť vaša fyzická bolesť šumafuk. Pokojne pokračujte, odstavím vám sem celú fľašu, dolievať si dokážete aj sami."

„Drahá, nepokúšaj ma. Ale máš pravdu, choď sa venovať zákazníkom, tam budeš viac osožná, na rozdiel odo mňa ti ten plný dekolt žerú. Čo keby si namiesto postávania pri tom barovom pulte na neho vyskočila a postarala sa nám o príjemné spestrenie atmosféry? Mám taký dojem, že ti chýba tvoja tyč, okolo ktorej by si sa mohla krútiť a ponaťahovať. Tiež ti však môžem zohnať niekoho, kto to urobí za teba a ponaťahuje ťa namiesto tvojej tyči," doberám si ju, pretože jej odvrávanie ma navnadilo, netvrdím, že by som s ňou chcel niečo mať, ale z času na čas sa nájdem v pozícii, kedy musím menšieho Damiána krotiť vo svojich boxerkách, keď sa s ňou rozprávam.

„Zosmiešňuješ moju kariéru striptérky?"

„Naopak, chcem ťa vyprovokovať, aby si prítomných pánov obdarovala svojou ohybnosťou a estetickým pôžitkom. Je to sčasti umenie, niečo ako gymnastika, len máš pri tom na sebe menej oblečenia, vysoké topánky a burcuješ pánov a tiež aj dámy, aby sa ponáhľali na záchody, použili trochu lubrikantu a prevetrali tempo svojich pravačiek."

„Naznačuješ mi, že to presne po mojom vystúpení pôjdeš urobiť, šéfe?" koketne zašepká koniec vety a oblizne si pery.

„Nie, drahá, ja sa vrátim a pomilujem svoju výnimočnú snúbenicu. Ja tvoje vyburcovanie nepotrebujem, som šťastne zadaný chlap."

„Keď myslíš, jeden tanček ti predsa len darujem. Ber to ako darček dopredu k tvojmu otcovstvu," spontánne si vytiahne gumičku z drdolu, potrasie svojou blonďavou hrivou a vyskočí na bar. Pohodlne sa usadím a rozkročím, pretože mi v rozkroku začína byť natesno.

Vysokými lodičkami zhodí nakopené poháre na bare a predkloní sa až dole ku mne, stiahne mi kravatu a uviaže si ju okolo svojho krku. Uškrniem sa pobavene nad jej odvážnosťou a pozorne očakávam jej vystúpenie. Krúži bokmi, trasie zadkom, obchytkáva sa na svojich spodných partiách, som opitý, obraz predo mnou sa hmýri, potrasiem hlavou, pretože náhle na pulte zbadám Eleninu tvár.

Provokatívne sa na mňa usmieva, hryzie si do pery a vytiahne sa na hornú časť tyče, ktorá spája dokopy strop s barovým pultom. Jednou zakvačenou nohou sa obtáča okolo svojej osi, pri rýchlych pohyboch jej spod krátkych šiat vytŕčajú nohavičky, neprekáža jej to. Nutné podotknúť, že to ani mne. Zoskočí dole, kľukne si a krúži svojím lonom, prechádza po celom jeho obvode svojimi rukami, napnuté stehenné svaly, len milimetre látky oddeľujúce ma od jej klitorisu. Privriem oči, naspäť ich otvorím a mne dochádza, že to nie je Elena. Vždy si predstavujem Elenu, keď sa s ňou rozprávam. Kvôli tomu s ňou koketujem.

„Odchádzam domov, mám dosť," ohlásim Augustovi, je takmer bez schopnosti vnímania, oči má napoly zavreté a padá do záklonu. Keď sa postavím zo stoličky, prekvapí ma nestabilnosť mojich nôh, ktorá ma núti odraziť sa naspäť do sediacej pozície.

„Odveďte týchto dvoch domov, sotva stoja na nohách," započujem za sebou ženský hlas, dobre známy, ale nedokážem ho tak presne identifikovať.

„Rita, kde si sa tu ty nabrala? Vitaj v mojom kasíne, pokojne sa obslúžte s Reném na môj účet." Otočím sa po jej hlase.

„Je sobota večer, prišli sme sa zabaviť a vyhrať milión eur, pre ktoré by sme si mohli kúpiť haciendu na Maldivách, ale ty už radšej fakticky choď domov, pretože ťa moja nepokrvná sestra pripraví o tvoje genitálie. A to ani nekomentujem, čo urobí Hana s tebou, August. Aj by sme sa ponúkli, že vás odvezieme, ale mám nové auto a rozhodne s vaším ožraním nebudem spájaná. A vy dvaja, Albert, Imro, no tak, berte ich!" luskne šéfovsky prstami a ja som taký nemožný, že sa ani brániť nedokážem. Ledva za sebou vláčim nohy, predtým, ako nastúpim do auta, vylúčim pri kríkoch toxické látky zo svojho tela a tresnem sa na sedačku.

„Damián prekliaty Oswald, kde si bol doteraz? Videl si sa, v akom si stave?" hneď od príchodu do dverí ma privíta nesmierne prívetivý hlas mojej snúbenice, zrejme by bolo lepšie, keby som tú noc prečkal zase pri jazere za mestom. Tam by som bol aspoň v bezpečí. V relatívne väčšom, ako tu. Je rozčúlená, ale šepká.

„Oslavoval som, ženská."

„Ja tu vysedávam doma s rastúcim tehotenským bruchom a ty sa ožieraš po baroch? Damián, haló, rozprávam sa s tebou!" lamentuje, ale ja už oči neudržím otvorené. Rútim sa dole a upadávam do kómy.