E L E N A

Nemo stojím a dokola si v hlave opakujem, že ma konečne počúvol. Sama som mu to kázala. Pohol sa s inou a ja som si vybrala ten najnemožnejší čas na to, aby som ho prekvapila v kancelárii s večerou. Po tých správach s výsluchom som sa s ním chcela pozhovárať a počuť upokojujúce slová. Z jeho úst. Jeho ústa však boli okupované a naplno využité k potešeniu niekoho druhého. Oči ma pália a bola by som schopná sa tu hneď pred nimi dvomi rozplakať. Moja bariéra prestáva byť bariérou a oslabuje sa presne v momente, keď to najmenej potrebujem. Odmietam smokliť pred nimi. Zakazujem si dať mu najavo, ako sa im podarilo dostať sa mi pod kožu. Má za mňa náhradu. Vyrušila som ich. Nie je nútený na nejakú hlúpu večeru odo mňa. S touto dotieravou fľandrou premýšľame, zdá sa, rovnako.

„Elena, je to nedorozumenie. Vysvetlím ti to." Pohotovo vstáva a kŕmi ma typickým prednesom, ktorý by podal presne človek, ktorý bol prichytený a výhovorkami sa snaží vyvliecť z toho, čo som už aj tak videla na svoje dve vlastné oči, ktoré síce sú nespoľahlivé, ale teraz to neboli oni, ktoré ma zradili.

„Zastavila som sa tu, pretože Tobiasko spí dnes u vašich a ráno máš prísť po neho, má totiž školu. Vysvetlenie si nechaj pre niekoho iného, ja ho počuť nemusím. Si slobodný chlap a hoci som naozaj predpokladala, že máš latku nastavenú vyššie, je to tvoja vec. Je to také, ako s bicyklom, nezáleží, o čo si ho oprieš, hlavne, že ti nespadne. Želám vám pekný večer," nasádzam nezaujatý tón a chystám sa na odchod z jeho kancelárie. Neviem, dokedy budem schopná predstierať nezáujem a v tejto chvíli je pre mňa najpodstatnejšie nezložiť sa pred ním. Nechcem vyznieť ako žena, ktorá si nestojí za slovom. Dokelu, ja mu za to ani teraz nemám nárok jednu vylepiť! Načo som navrhovala tú debilnú pauzu, keď vidieť ho s druhou mi trhá prekliate srdce z mojej hrude? Hlave mi duní a čochvíľa mám taký dojem, že načisto ohluchnem. Neskutočne to bolí. Najradšej by som preletela cez ten stôl, vrhla sa na ňu a mlátila by som do nej, až kým by nemala zmaľovaný celý ten jej nechutný a arogantný ksicht.

„Prišla si sem z nášho domu až do mojej kancelárie len kvôli tomu, aby si mi toto oznámila? Stačilo by zavolať, lenže očividne ty si sem za mnou prišla s inými úmyslami a ja sa ti ospravedlňujem za to, čo si videla. Nemalo to byť tak. Pošlem Stelu preč a pozhovárame sa o tom. Neutekaj zase, Elena. Urobil som chybu, nemám problém si to priznať, proste som..." neprestáva s výhovorkami a zastavuje ma na chodbe. Kráčam dopredu a v chôdzi ma nezastavujú ani jeho presviedčania k zbytočnej diskusii. Nemám chuť počúvať jeho vymýšľanie a rádoby ospravedlnenia. Nie som žena, z ktorej by si chlap mohol urobiť rohožku a stúpať po nej. Myslím, že týmto dňom sa všetko, čo medzi nami bolo, raz a navždy ukončilo.

„Nezaujíma ma to. Budeš si nás dve striedať? Jedna blondína do desiatej a druhá po desiatej? Damián, ja nie som naivná a videla som, ako si sa k nej správal aj keď sme boli ešte stále spolu. Priznaj si konečne, že ťa tá fľandra priťahuje a čo ja viem, zosobášte a nažívajte si spolu šťastne až do smrti. Svoj oznam som ti doručila a nič ma tu ďalej nedrží. Dobrú noc," poprajem mu, natočím sa zo vzdialenosti piatich metrov k nemu a potom sa bez jediného slova poberiem k východu. Nebeží za mnou. Ďalej sa nepokúša so mnou vyjednávať.

Rýchlymi krokmi sa presúvam von cez dvere tejto budovy do chladivého večera s poletujúcimi vločkami bieleho snehu. Azda túto zimu posledný. Ešte aj počasie so mnou súhlasí. Neviem, čo som si myslela. Prisahám, že som si želala zachrániť nás dvoch. Kvôli sebe, jemu a Tobiaskovi. Jeden krok dopredu a celých desať dozadu. Stále ho milujem. Tie city sa nevyparili ani kvôli nevere, ktorej som pred malou chvíľou bola svedkom. Len milovanie u nás dvoch nestačí.

Nie je mi ľahostajný. Damián Oswald mi asi nikdy nebude ľahostajným a očividným dôkazom toho sú slzy, ktoré sa valia z mojich očí v bezpečí priestoru môjho čierneho džípu. Prišiel rad aj na ne. Tam hore som musela byť silou mocou za hrdinku, ale nedokážem zabrániť tejto bolesti a niečomu novému, čo nedokážem špecificky pomenovať. U mňa je to nepoznané a hľadám vhodný názov pre túto zlosť, ktorá má trpkú pachuť a núti ma využívať zvyšky svojho sebazaprenia, aby som nevybehla naspäť po tých schodoch a s tou fľandrou nepovytierala podlahu. Žiarlivosť. Je to pre mňa vskutku nepoznané územie. Som zvyknutá na to, že ostatní závidia mne, ale nikdy som nemala odskúšanú žiarlivosť zo svojej pozície.

Možno sa to malo stať. Videla som ich a teraz už viac nemusím lipnúť na minulosti. Nechávam ju za sebou spolu s Damiánom a voľný priebeh nechávam novým príležitostiam. Na znamenia od vyššej moci neverím, ale Damián má zrejme už po krk toho, ako na mňa musí vyčkávať a našiel si dostupnejšiu náhradu. Správaj sa rozumne, Elena! Žiadne ďalšie scény. Ide sa domov!

*****

„Na súdnom pojednávaní nemusíte byť prítomná, slečna Karlová. Stačí, ak poveríte svojho právnika plnou mocou na vaše zastupovanie a zopakujete nám svoju výpoveď z nemocnice po vašom nájdení. Obvinený Adrián Kellner sa ku všetkému priznal, jeho výpoveď máme podpísanú, ubezpečujem vás, že nie je šanca, aby Gregor Bosák a Noemi Kocianová vyviazli bez trestu. Odpykajú si to. Máme svedka, ktorý ju videl na vás vystreliť, k tomu všetkému ich konverzácie a útek Gregora Bosáka. Nemusíte sa obávať toho, že skončia na slobode," chlácholí ma komisár vo vyšetrovacej cele a pred sebou má položený spis s perom pre moju oficiálnu výpoveď ku dňu, ku ktorému som sa viac nechcela vracať.

Aspoň jedna pozitívna správa, nemusím tým dvom zmrdom hľadieť do očí. Nebojím sa ich, ale nezúčastním sa toho súdneho procesu. Pre mňa sú dávno mŕtvi. Nezdržala by som sa, keby som ich na vlastné uši počula tvrdiť, že sa ničoho podobného nedopustili. Samozrejme, že sa nepriznali. Obaja majú najatých právnikov a dúfajú, že ich z toho vytiahnu. Nie som prekvapená z ich pokrytectva. Na ľudskej rase ma nemôže zaraziť už nič. Bohatí sú obyčajní zmrdi bez chrbtovej kosti.

„Bude ma zastupovať môj právny zástupca. Na mojej výpovedi z nemocnice sa nič nezmenilo. Kráčala som od svojej kancelárie na parkovisko, kde som mala zaparkované svoje auto, telefonovala som so svojím snúbencom... teda pánom Oswaldom, a zaraz som dostala zlý pocit. Pocítila som na svojej osobe cudzie oči, pridala som do kroku a keď som chcela nastúpiť, zozadu ma zdrapli cudzie ruky. Bránila som sa voči jeho útokom, podarilo sa mi na krátky moment vymaniť z jeho zovretia, no vzápätí mi k ústam pritlačil nejakú handričku so silným zápachom a ja som upadla do bezvedomia. Prebudila som sa až v nejakej miestnosti, v ktorej som bola sama a ako prvý za mnou ešte v ten večer prišiel Gregor Bosák. Z jeho rozprávania som pochopila, že môj únos musí mať niečo dočinenia s mojím snúbencom, keďže ho niekoľkokrát spomenul. Na druhý deň prišla Noemi Kocianová, zdôverila sa mi s ich plánom, chceli nás oboch potopiť, pretože sa cítili byť ukrivdení. Šlo im o Damiánove peniaze, zaumienili si získať jeho spoločnosť. Prezradili mi, že ju budú pýtať výmenou za môj život. V predposledný deň nás s Adriánom Kellnerom nechali v tej chate samých, ja som pochopila, že on je moja posledná nádej na to, ako by som sa z toho miesta mohla dostať. Použila som citové vydieranie, presvedčila som ho, že som ho nikdy neprestala milovať a on mi nakoniec uvoľnil ruku z pút, pomocou ktorých ma sedem dní držali spútanú pri radiátore. Neváhala som ani sekundu, hodila som po ňom stoličku a bez obhliadaní som bežala von. Blúdila som lesom, až kým ma nenašla rozrušená Noemi. Narazila podľa jej slov na Damiána v meste a pre neho nebol problém dať si veci do súvislosti. Mala pri sebe zbraň, namierila ju proti mne, pôsobila nepríčetne. Znenazdajky sa v diaľke ozval Damiánov hlas, stihol doraziť na miesto, kde ma celý týždeň držali, ale v nej ako keby to spustilo nejaký spínač, vystrelila do mňa. Spomínam si už len na tlmené zvuky a po prebudení som ležala na izbe v nemocnici. To je celá moja výpoveď ohľadom toho únosu, pán komisár," vykladám mu o zničujúcich siedmich dňoch môjho života, na ktoré chcem po tomto vypovedaní navždy zabudnúť. Dúfam, že toto je poslednýkrát, kedy som nútená sa k tomu vracať a preberať to.

„V poriadku, to nám bude stačiť. Ďakujeme vám a ešte budeme v kontakte. Ak by sme niečo potrebovali, doladíme to s vaším právnym zástupcom. Dovidenia a prajem vám pekný deň," stroho ukončuje toto posedenie zavalitý chlapík s dvomi bradami, ale zato prísnym výrazom. Pri zločincoch zrejme zastáva úlohu zlého policajta. To by bol rozhodne môj prípad.

*****

„Doktorka Karlová, teší nás, že sa konečne spoznávame. Náš syn nám o vás hovorí neprestajne. Je netradičné uzatvárať knihu s človekom, ktorý ju v prvom rade nemá dopísanú a obsahuje jednu kapitolu so šiestimi stranami, ale náš Marko priniesol do nášho vydavateľstva samé klenoty. Spoliehame sa, že ani tentoraz ho jeho intuícia nesklamala," načína predstavenie krátkovlasá bruneta s hnedými očami pripomínajúcimi presne tie Markove. Úzke a rovnako tmavohnedé.

„Váš syn?" opýtam sa nechápavo a otváram ústa dokorán. Som na stretnutí so šéfkami editora Dobroviča kvôli mojej knihe s partnerskými radami a až teraz mi dochádza význam jej slov.

„Náš drahocenný syn sa vám nepochválil tým, že pracuje vo vydavateľstve so svojimi dvomi matkami?" kontruje jej žena s červenými vlasmi stiahnutými do hladkého vyčesaného copu, vysokej postavy. Na sekundu stíchnem a prehrávam si nadobudnuté skutočnosti vo svojej hlave. Nie som homofóbna, iba ma na milisekundu zarazila idea dvoch matiek. Čo ma však prinútilo k nemému preglgnutiu nasucho je malý fakt a tým je, že sa mi editor Marko naozaj nezveril, že jeho nariadenými sú práve jeho matky.

„Uhm...," zmôžem sa na neurčité citoslovce, posuniem sa vyššie na stoličku a napravím si vlasy za ucho, „pán Dobrovič ma na túto skutočnosť neupozornil, ale je mi potešením zoznámiť sa s vami. Na začiatok nemôžem nespomenúť neoblomnosť vášho syna, nikdy som nepremýšľala o niečom podobnom, ako je napísanie knihy s partnerskými radami, ale Marko Dobrovič ma dokázal presvedčiť. Všetky príbehy, s ktorými som sa doposiaľ vo svojej praxi zoznámila, ma prinútili uvedomiť si, že žiadny vzťah nikdy nedospeje do bodu, v ktorom by prebiehalo všetko hladko. Vždy sa tu budú vyskytovať problémy a prekážky, ktoré sa musia riešiť, pretože cielené prehliadnutie nepomôže nikomu. Užívala som si písanie svojich myšlienok a názorov. Vzťahy sú zložitá záležitosť a síce mám vyštudovaný doktorát zo psychológie, ani ja sama sa nepovažujem za experta. Teší ma, že pristupujete na spoluprácu so mnou. Som človek, ktorý vždy dokončí to, čo začne."

„Výnimku nerobíme iba kvôli Markovi, drahá slečna Karlová. S mojou partnerkou sme nadšenými fanúšičkami vašej práce a keď sme sa dopočuli od nášho Marka, že premýšľate o možnej spolupráci s naším maličkým vydavateľstvom, ihneď sme ho podporili v tom, aby s vami uzatvoril zmluvu. Máme ju pre vás pripravenú. Máte rok na jej dokončenie, ak by ste s niečím nesúhlasili, sme otvorené prekonzultovať to s vami a dôjsť k riešeniu, ktoré by vyhovovalo obom stranám. Prejdite si ju so svojím právnikom a keď ju podpíšete, nič nám viac nebudeme brániť v tom, aby sme sa pustili do písania knižného bestselleru na našich slovenských trhoch," povzbudivo prehovorí krátkovlasá žena, ktorá mi svojou uvoľnenou povahou pripomína pojašenosť môjho nového editora.

„Ďakujem vám, pani Dobrovičová. Teším sa na spoluprácu."

„Potešenie je na našej strane, doktorka Karlová," zapojí sa do konverzácie aj červenovláska a podáva mi ruku.

*****

„Tak šéfovia, hej? Prečo ste mi nepovedali, že pracujete so svojimi matkami?" oborím sa na neho po odchode z kancelárie jeho dvoch matiek a on na mňa len pobavene hľadí s úškrnom na tvári.

„Pretože je to tak. Doma sú mojimi matkami a v práci šéfkami. Počujete ten rozdiel, doktorka Karlová?"

„Vám to príde vtipné?"

„Vtipné, čo vtipné, úplne smiešne mi prídu naše nefamiliárne oslovovania. Potykajme si, stretli ste sa s mojimi matkami, je na to najvyšší čas!"

„Tipujem, že s tým do mňa budete hustiť celý rok, kým nebudem súhlasiť, všakže?"

„Správne, doktorka Karlová."

„Som Elena."

„Marko. Rád ťa spoznávam," podá mi ruku a bez zbytočných rečí ma pobozká na líce. Trochu ma to vyvedie z rovnováhy. Mužské dotyky a bozky si moja osobnosť nutne žiada.