„Tu si?" Oliver nazrel do zasadačky a uvidel Alexandra rozvaleného na stoličke.

Nohy mal prevesené cez stolík a v rukách držal dva zopnuté papiere. Palička z lízanky mu tancovala v ústach. Bol tam sám. Ostatní členovia rady boli preč, dokonca ani Shanti nebola pri ňom.

„Yup," kývol na neho a potom hodil papiere späť na stôl.

Prekrížil si ruky za hlavou a pokračoval v hojdaní na stoličke. Hlavu zdvihol k bledému vymaľovanému stropu a premýšľal.

„Niečo nové?"

„Ani neviem," odpovedal Oliver a posadil sa na voľné miesto vedľa neho. „Pýtal som sa otca a povedal, že pozná jej mamu. Stretli sa pracovne len párkrát, ale inak mi o nej nič nepovedal."

„Neviem, zdala sa mi úplne v pohode," povedal Alex.

Vytiahol plastovú tenkú paličku z úst a chvíľku ju krútil v prstoch. Potom ju zahodil do koša, ktorý trónil pod jeho stolom. Než sa Oliver stihol nazdať, v rukách žmolil ďalšiu lízanku. Jej obal slabo zaprotestoval, keď ho trhal v zuboch.

„Nie je," pokračoval Oliver. „Videl som ju, keď bola u mňa. Niečo vypočítala zle a takmer sa z toho úplne zosypala. Myslel som, že ju jej matka tlačí do toho, aby excelovala v škole."

„Jej mama to nie je. Potom to musí byť jej otec?" pokračoval Alex.

„Nemôže to byť jej otec," prekrížil si Oliver ruky na hrudi. „Veď ani poriadne nebýva doma. Jej mama nám predsa povedala, že je vodič kamiónu a príde domov len raz za niekoľko mesiacov. Neverím tomu, že by to bol on."

„Naozaj si si istý, že niečo nie je v pohode?" Alex skúmal jeho tvár dlhým pohľadom. „Lebo mne príde ok. Je síce trocha trafená, ale inak je to úplne normálna baba, presne ako všetky ostatné."

Oliver slabo mykol hlavou. Alexander ho nechápal. Dokonca mu neveril? Nesedel vtedy tam medzi nimi. Nevidel, ako sa správala pri tom hlúpom príklade, ktorý zato vôbec nestál. Bolo to niečo, čo bolo iba medzi ním a Shan.

Hoci o tom Alexovi zo začiatku nechcel povedať, nakoniec musel. Bavili sa s jej mamou a ona spomenula doučovanie. Musel vytiahnuť to svoje, aby ju tak presvedčil, že sa s ňou musí ďalej stretávať. Zabralo to. Bola nadšená z toho, že ju doučuje on, syn kongresmana.

Jediný, kto z toho nebol vôbec nadšený, bol Alexander. A on absolútne nechápal prečo. Veď sa predsa neznášali, išlo čisto len o stávku. Neustále mu pílil uši s tým, že Shanti je iba pes, ktorého nastražila zástupkyňa, aby mu skrížila plány. A dookola šomral nato, že sa mu snaží prekaziť čokoľvek, čo sa na tejto škole snaží dosiahnuť.

Oliver mu prestával veriť. Videl, ako si k nej sadol v autobuse, keď išli do tej hlúpej plavárne. Videl, ako ju provokoval a tešil sa z toho. A videl, ako sa zatváril, keď sa takmer utopila a Sam jej dával umelé dýchanie.

Alexander sa do Shanti zamiloval. A Oliver to na ňom ihneď spoznal. No nechápal len jedno. Kedy sa to vlastne stalo? Kedy jeho podráždenie z nej prerástlo do pocitu, že ju má naozaj rád?

„Možno sa mi to len zdalo," mykol plecom Oliver a vstal.

Bol čas odísť preč z tejto zasadačky a vrátiť sa do triedy. Aj preto podišiel k dverám a otočil sa k Alexovi iba pri dverách.

No ten si ho už nevšímal. Znova sa prehrabal papiermi a zanadával. Bolo ich viac, než očakával. Jeho predstava o školskej rade pozostávala z ilúzie o tom, že celé dni nič nerobia, iba sedia na mieste a zabávajú sa náhodnými vecami dovtedy, kým nenastane čas ísť domov. Množstvá papierov a študentských žiadostí ho zavalili, prekvapili.

No okrem toho mal na stole ešte jednu zložku, ktorú neukázal takmer nikomu. Iba Oliverovi o nej povedal. Bolo to prísne tajné, pretože Shanti bola rázne proti. Alexander chcel na škole zrušiť ich uniformy.

„Vidíme sa," zavolal za ním Oliver.

Alex mu kývol hlavou a on konečne odišiel z dusnej miestnosti. Pousmial sa nad tým všetkým, čo sa dialo. Nechcel Alexovi povedať o tom, že Shanti je zvláštna, ale on mu nakoniec aj tak neuveril. Jej mama bola perfektná herečka. Oklamala aj Alexandra. Ale on sa oklamať nenechal.

A tak vedel, že vec, ktorá od začiatku patrila len im dvom, ostala stále len medzi nimi. Na dnes mal so Shanti dohodnuté ďalšie doučovanie a tešil sa naň. Dúfal len, že sa Shanti bude tešiť rovnako.

Bol odhodlaný zistiť, čo sa v skutočnosti stalo. No ak sa mu to podarí, Alexovi sa o tom nezmieni. Bude to jeho výhoda, aby mohol vyhrať stávku. Dostane sa jej viac pod kožu. A kým Alexander svojimi pichľavými poznámkami a napriekmi jej pancier iba upevňoval, on nato išiel úplne opačne.

V tom momente si ani len neuvedomil, prečo chce vlastne tak strašne vyhrať tú stávku. Bola to pre neho len ďalšia súťaž. Jednoducho chcel Alexovi dokázať, že je lepší než on. Odjakživa proti sebe súperili a zabávali sa, aby si spríjemnili tieto štyri príšerné roky utrpenia stráveného na tejto prísnej škole.

Jeho hlavu okupovali myšlienky nato, že Alexander sa do Shan zamiloval. No kým sa mu pred očami neustále premietala Alexova tvár z plavárne, kedy jej Sam dával umelé dýchanie, vôbec si neuvedomil, ako sa v tom momente tváril on. Jeho tvár vtedy nebola kyslá, ako Alexova. Tá jeho nadobudla úplne chladný a nečitateľný výraz.

Oliver bol oproti Alexandrovi chladnejší. Dokázal vyčarovať na tvári sladký úsmev, ktorým vždy roztápal srdcia spolužiačok, ale veľmi dobre vedel, že to bola iba obyčajná suchá atrapa, na ktorú mu vždy skočili. Otec mu stále hovoril, že tvár je jedno obrovské zrkadlo a on si na ňu musí dívať pozor. A tak kým ostatní dovolili, aby ich tváre ihrali mnohými farbami emócií, tá jeho bola vždy bezvýrazná biela.

Tak ho to predsa naučili. Nech sa v jeho vnútri odohráva čokoľvek, nesmie to dať na sebe poznať. Ibaže pomaly zabúdal nato, že všetky tieto emócie, ktoré potláčal na tvári, pomaly potláčal aj vo svojom vnútri.

Práve preto si nevšimol tú žiarlivosť, ktorá v ňom narástla v momente, keď sa Samove pery dotkli tých mäkkých Shantiných. Pretože ten pocit ihneď zamkol a ukryl vo svojom vnútri. A možno táto potlačovaná žiarlivosť spôsobila, že sa zameral viac na Alexa, ktorý ju naplno prejavil svojou tvárou.

Alexander sa zaľúbil do Shanti. Považoval to za obrovský problém, no vôbec mu nedochádzalo, že ten jeho je ešte väčší. Princ Oliver sa zamiloval do princeznej skôr, než ona do neho.

Zahol do chodby a zrazu mal chuť utekať.

Utekať domov, zavrieť sa vo svojej izbe a vyliezť až večer, keď k nemu príde Shanti na dohodnuté doučovanie. Všetky veci vôkol neho začali pomaly na neho vnútorne tlačiť a on chápal. Musí sa pokúsiť očariť Shanti čo najskôr. Skôr, než sa zamiluje do Alexandra a vyhrá stávku.

„Ahoj."

Zdvihol hlavu a uvidel pred sebou stáť Shanti. Ostatní žiaci sa pomaly zberali do svojich tried, aby sa pripravili na prvú triednickú hodinu, ale ona sa naopak ponáhľala do zasadačky, aby si mohla plniť svoje povinnosti.

„Ahoj," usmial sa na ňu.

Jeho kamenná maska sa rozplynula. Tvár mu rozohrial srdečný úsmev. Taký, ktorý na ňom mohol vidieť len málokto.

„Ideš na zasadnutie rady?" spýtal sa.

„Áno," kývla a ukázala mu papiere, ktoré držala v rukách.

„Ďalší stoh papierov? Alex sa nepoteší."

„Tak mu treba," odfrkla. „Chcel byť prezidentom, tak nech si teraz láskavo plní svoje povinnosti. Aj keby som tam mala sedieť do večera, tak dohliadnem nato, aby to všetko zodpovedne urobil."

„Do večera nie," usmial sa a natiahol k nej ruku. „Večer máme predsa doučovanie z matiky."

Dotkol sa jedného z jej dlhých prameňov vlasov a prečesal ho prstami. Boli hladké a jemné, šteklili po pokožke, doľahol k nemu závan jej grapefruitového šampónu.

Zdvihla svoje zelené oči k nemu a on náhle precitol. Stuhol a prameň vlasov mu vykĺzol spomedzi prstov. Vrátil sa späť na jej plecia a ukryl sa v korune vlasov, akoby sa bál, že sa ho znova dotkne.

Ich pohľady sa stretli. Díval sa do tej sviežej farby a stratil reč. Nech by povedal čokoľvek, vyznelo by to hlúpo. Len tak sa dotkol jej vlasov, akoby spolu chodili, akoby boli priatelia už celú večnosť. Prišlo mu to v tej chvíli úplne prirodzené, no ona tam teraz stála, zízala na neho.

Líca jej pomaly ružoveli, vykrojené pery vysychali rovnako ako jeho hrdlo.

„Tak večer," povedal po chvíľke odmlky.

Rozpačito mykol plecami a potom sa zvrtol, aby mohol zmiznúť do svojej triedy.

„Večer," pípla a rozbehla sa po chodbe.

Zavrel za sebou dvere a kráčal smerom k svojej lavici. Nechápal, čo sa to práve stalo. Rád sa s Alexom bavil na tom, že balil náhodné dievčatá. Používal nato veľmi jednoduché triky. Krásny nacvičený úsmev, dlhé pohľady, spontánne dotyky prstov. Použil aj hladkanie vlasov. Baby milovali, keď sa im hral s vlasmi.

No zakaždým, keď to robil, necítil nič. Iba radosť a uspokojenie z toho, že ich má kompletne vo svojej moci. Že stačí tak málo, aby sa ním dievča stalo úplne posadnuté. Všetko boli cielené akcie, ktoré mali jediný účel – zbaliť kočku.

No Shantiných vlasov sa nedotkol preto, aby sa do neho zamilovala. Urobil to preto, lebo to chcel. Pretože nedokázal byť v jej blízkosti bez toho, aby sa jej nemohol dotknúť.

Sadol si na svoje miesto a prehrabol si vlasy. Toto sa mu ešte nestalo. Ešte nikdy sa mu nestalo, že by si prestal dávať takýto pozor. Musí sa konečne vzchopiť.

Ide len o blbú stávku.