Shanti si myslela, že tento deň nemôže byť horším. No Alex sa rozhodol, že jej dokáže presne pravý opak. A tak keď nastúpila do prenajatého autobusu a sadla si na posledné voľné dvoj-sedadlo vpredu, on sa s úsmevom pristavil pri nej.

„Máš tu voľné?" opýtal sa jej.

Pozrela na neho a chcela odvrknúť, no on jej nepríjemný pohľad drzo zhodnotil ako pozitívnu odpoveď. Spokojne sa usadil vedľa nej, stará sedačka autobusu zavŕzgala pod jeho váhou.

Zrazu bol pri nej bližšie, než by chcela, než dokázala zvládnuť so svojimi nervami. A tak sa iba nahnevane odvrátila do okna a bola odhodlaná s ním neprehovoriť počas celej cesty, ktorá chvalabohu nemala trvať dlho.

No dnes sa zrejme celý svet spojil proti nej. Ľudia ponáhľajúci sa na svojich autách do práce, študenti kráčajúci do školy, celý svet sa ponoril do raňajšieho uponáhľaného frmolu a autá na cestách neubúdali. Ranná dopravná špička sa menila na cestnú katastrofu.

Možno by jej to nevadilo. Rada sa dívala von oknom počas cestovania, ale Alexové prihlúple bľabotanie ju privádzalo do šialenstva.

„Mohol by si zmĺknuť?" zasyčala na neho, keď sa konečne odhodlala otočiť.

„Nie, nemohol," odvetil. „Keď sa počas cestovania nudím, začne mi byť zle, takže sa musím nejako zabaviť."

Prevrátila očami: „Počúvaj hudbu z mobilu."

„Načo by som to robil? Sedím s tebou, takže musím využiť každú jednu minútu. Som zvedavý na to, aký má názor viceprezidentka na zmeny, ktoré sa na tejto škole chystám zaviesť."

„Zmeny?"

„Bude to hotová reforma, pani viceprezidentka."

„Čo chceš urobiť?" oči sa jej na moment blysli panikou.

„Zrušiť školské uniformy," povedal.

„Žartuješ!"

„Nežartujem," jeho pohľad zvážnel, oči mu stmavli.

„To by si neurobil."

Iba to stále zaryto odmietala. Jej mozog to nedokázal pochopiť. Uvedomoval si vôbec, čo všetko sa môže týmto zmeniť? Toto nebolo krátkodobé rozhodnutie typu ideme počas jedného dňa na plaváreň. Toto bolo niečo, čo by kompletne zmenilo školu na niekoľko rokov.

„Uvedomuješ si, čo robíš?" zasyčala na neho znova.

Nevedela v ňom čítať. Nevedela, či to myslí naozaj vážne, alebo mu len robí neskutočnú radosť ísť proti nej.

„Uvedomujem," pokračoval v slovnom provokovaní.

Mala chuť ho na mieste prefackať.

„Neverím tomu, že vieš, čo robíš," pokračovala.

Stíšila hlas, aby ich nepočul nikto, kto sedel vôkol nich. Dlane, ktoré mala položené v lone, sa jej zovreli do pästí. Pomaly v nej začínal bublať hnev. Začal stúpať, zohrievať jej telo, zrýchľovať krvný obeh, potom jej rapídne stúpol v tele nahor, zaplnil jej žalúdok lávou, rozčuchral ružovú farbu v lícach.

„Je to obrovská zábava, však? Ísť proti zástupkyni, riaditeľovi. Proti mne. Myslíš si, že si teraz získal moc, keď ťa študenti zvolili a aj dvaja šialenci v rade ťa na slovo počúvajú?"

Uškrnul sa. Jeho pery sa nadvihli a on jej venoval presne ten šibalský úškrn, ktorý na ňom neznášala.

Schmatla ho rukami za chlopne saka na jeho uniforme. Zaťala prsty do tmavej látky, priblížila sa k nemu: „Nedovolím ti robiť nezodpovedne vážne rozhodnutia. Vieš o fungovaní školy hovno, tak sa nesnaž hrať na dôležitého."

Videla, ako sa jeho zrenice rozšírili od prekvapenia. Bola to len sekunda, možno keby bola pri okne, by si to ani nevšimla. Ale ich tváre boli tak blízko a ona sa mu stále hľadela do očí, odhodlaná neodvrátiť sa. Odhodlaná ho zastrašiť.

„Také škaredé slovo ste použili, viceprezidentka. Že sa nehanbíte," na tvári sa mu rozhostil úsmev.

Vzdychla a pustila ho. Zvrtla svoju tvár znova k oknu a rozhodla sa, že ho bude po zvyšok cesty ignorovať. Bola na neho prikrátka. Nech robila čokoľvek, nikdy ho nedokázala vyviesť z miery.

„Tak, sme tu!" zakričal Sam a zdvihol sa zo sedadla.

Dav študentov v autobuse zajačal ako malé deti. Shanti prevrátila očami.

Nakoniec na plaváreň nešlo tak mnoho žiakov, ako čakali. Ale tí, čo sa rozhodli ísť, boli rozdelený do dvoch dní. A štvrtákov dali spolu k tretiakom, takže Shanti pochopila, že si od Alexandra neoddýchne ani len v tento deň.

Vystúpili z autobusu, pobrali si svoje batohy a tašky a potom v sprievode Sama a ešte jednej učiteľky vstúpili do prerobenej plavárne.

„Je to isto zrekonštruované?" spýtal sa niekto.

Plaváreň vyzerala zvonka takmer rovnako ako aj predtým, keď sa rozpadávala. Zdalo sa, že strecha dostala nový náter a niekto vymenil okná, ale steny boli stále ošarpané, omietka poodpadávaná.

No len čo vstúpili dnu, zhíkli. Sam ich ihneď roztriedil do šatní, kde si do nových drevených skriniek pozamkýnali svoje veci, keď sa prezliekli do plaviek. Spoločne prebehli striedavou sprchou a potom sa ocitli na plavárni, kde bol jeden obrovský bazén rôznej hĺbky.

Shanti zízala. Kedysi, keď bola ešte malá, tu bola, odvtedy plaváreň chátrala. No hoci vonkajšia časť budovy vyzerala rovnako zanedbane, vnútrajšok bol nádherne prerobený a vyčistený.

Baby nadšene začali kričať, niekoľko chlapcov skočilo do bazéna. No Shanti ostala sedieť na jeho kraji. Ponorila si nohy do vody, ktorá sa jej zdala studenšia, než mala rada a zdvihla hlavu. Na opačnej strane bazéna, ktorý bol najhlbší, sa týčil vysoký skokanský mostík.

Učiteľka sa objavila pri študentoch, ihneď ich začala poučovať o bezpečnosti, no nikto ju nepočúval. Chlapci začali vodou oblievať niekoľko báb a oni protestne zapišťali.

Hneď nato sa na plavárni objavil Sam a Shanti mala pocit, že celá plaváreň zastala. Mal na sebe plavky po kolená s divokým kvetinovým vzorom a cez nahý hrudník mal prehodený svetlý uterák, bundu zo svojej teplákovej súpravy.

Podišiel k okraju bazéna a potom zo seba vyzliekol bundu. Shanti mala pocit, že okrem ovácií od dievčat pri pohľade na jeho odhalený vypracovaný hrudník zajačala aj učiteľka.

Zliezol do bazéna a dievčatá odniekadiaľ vyhrabali nafukovaciu loptu. Onedlho už všetci hrali v najplytšej časti bazéna volejbal. Učiteľka sa usadila na jedno z rozkladacích ležadiel, ktoré bolo v zadnej časti.

Shanti zavrtela hlavou. Hoci boli v krytom bazéne, atmosféra tu bola akoby šli na záver školského roka kamsi na pláž.

„Zopakovanie prvej pomoci a plavecký výcvik, hej?" zašomrala si pre seba.

Nech sa na hrajúci skupinku študentov dívala akokoľvek dlho, nemala pocit, že by sa to podobalo na plavecký výcvik, pod ktorým tento jednodňový výlet Alex presadil.

„Nechceš ísť do vody?" spýtal sa jej Oliver.

Obzrela sa a uvidela ho sedieť na kraji bazéna vedľa seba.

„Ani nie," odvetila. „Voda sa mi zdá studená."

„To len chvíľku, kým si nezvykneš," ubezpečil ju a potom sa pozrel jej smerom. „Sleduješ ten mostík?"

„Hej," prikývla. „Koľko má metrov?"

„Ten malý má tri a ten najvyšší päť. Urobili by aj viac, ale strop budovy bol nízky. Niektoré plavárne majú aj desaťmetrové."

„Čítala som, že od siedmich metrov je to nebezpečné," povedala mu.

„Ak vieš, ako skákať, dá sa to," uškrnul sa. „Ale ja si myslím, že aj päť metrov je úctyhodná výška. Tam hore sa ti to zdá ešte vyššie."

„Bol si tu už?"

„Nie," zasmial sa. „Máme bazén na záhrade, takže v lete si užijem vody viac než dosť."

„Oh, zabudla som, že si bohatý princ," opätovala mu úsmev. „Môj jediný bazén má hĺbku 60 centimetrov a je dlhý tak meter päťdesiat."

„Máš rada vodu?"

„Chodievam často plávať."

„Skutočne?"

„Bolieva ma chrbát a lekár mi odporučil plávanie."

„Možno ti mal odporučiť tráviť menej času zhrbená nad knihami," podpichol ju.

Zovrela pery, ale nepovedala nič.

Alexander priplával k nim.

„Poďte do vody, Oliver, Watchie!" nabral do dlaní vodu a snažil sa ich ošpliechať.

Obaja sa prúdu vody elegantne vyhli.

„Ideš?" opýtal sa Oliver.

Prikývla a zliezla do bazéna. Kým ostatní ešte stále hrali volejbal so Samom, ona si zaplávala okolo celého bazéna.

Oliver mal pravdu. Spočiatku sa jej voda zdala studená, kúsok ju zachvelo. No len čo sa dala do pohybu, jej svaly sa začali zohrievať, voda ich pri pohybe hladila a masírovala. Cítila mravenčenie na celej pokožke. Za pár minút bola naspäť pri hrajúcej sa skupinke spolužiakov.

„Si lepší plavec, než som si myslel," povedal Oliver.

„Človek by si myslel, že keď chodieva plávať, bude mať kúpené lepšie plavky," zapojil sa do debaty ihneď Alexander a ukázal na jej celé tmavomodré plavky.

Zazrela na neho, ale nepovedala nič. Mala na sebe školské plavky, ktoré patrili k uniforme. Boli jednodielne a mali tmavú farbu. Na hrudníku bolo nakreslené logo ich školy. Keď sa rozhliadla navôkol, zistila, že okrem nej školské plavky nemal nikto.

Chlapci mali svoje pohodlné šortkového typu a dievčatá sa rozhodli zaodieť do bikín, či roztomilých dvojdielnych plaviek s rôznymi farebnými motívmi. Očividne sa plavecký výcvik premenil na súťaž, kto svojimi vnadami zbalí Sama ako prvého.

No zdalo sa, že Sam je voči svojim študentkám imúnny. Kým ho Shanti starostlivo sledovala, ani raz si nevšimla, že by jeho pohľad spočinul na niektorom z dievčat dlhšie, než zvyčajne. Bola spokojná. Telocvikári bývali u študentiek obzvlášť obľúbení.

Kedysi si naivne myslela, že sa do neho zaľúbili. Potom počula na záchodoch rozhovor niekoľkých študentiek, ktorých cieľ romantického vzťahu sa zmenil na „aspoň raz sa s ním vyspať".

Hoci by bola ochotná to uznať v prípade Sama, pretože bol mladý a kúsok príťažlivý, nechápala, keď sa cez ďalšie chýry dozvedela, že niektoré dievčatá boli ochotné vyspať sa aj so starším mužom, pri ktorom bolo jasné, že mu išlo len o jedno.

Aj práve preto sa rozhodla, že bude počas svojho štúdia dávať na Sama pozor. Ak by niečo také vyšlo na povrch, bol by to obrovský škandál.

Keď sa ale na neho pozerala, pochopila, že pri ňom sa možno skutočne nemusí ničoho báť. Zdalo sa, že jeho morálka bola na dostačujúcej úrovni.

Nadýchla sa a otočila sa dopredu. Pred ňou sa tiahla dĺžka modrého bazéna. Kým je tu, mala by tento čas využiť a poriadne si zaplávať. Keď sa vráti domov, bude ju znova čakať hromada povinností.

Keď urobila niekoľko okruhov, cítila sa kúsok vyčerpaná a tak znova oddychovala na okraji bazéna. Študentky ešte stále pokračovali vo volejbale, hoci niektorých chlapcov to už omrzelo a sem-tam sa na niektorú vrhli a stiahli ju do vody.

„Nedovolím vám skákať z mostíka!" začula hlas druhej učiteľky, ktorá bola s nimi. „Je to nebezpečné."

Sam vyliezol z bazéna a podišiel k študentom. „Prečo nie? Budeme na nich dávať pozor."

Dvaja chalani prikývli a potom sa rozbehli na opačnú stranu bazéna. Lopta ostala na hladine, študenti si posadali na okraj bazéna a ich pohľady sa presunuli k skokanskému mostíku. Chlapci po jednom vyliezali na trojmetrový mostík a za skandovania skákali do vody.

Jeden z nich sa odhodlal vyliezť aj na ten päťmetrový, no keď sa pozrel dole, radšej pomaly zliezol naspäť dole, za čo si vyslúžil posmech od spolužiakov.

„Chcem vidieť, či ty by si skočil!" osopil sa na jedného z kamarátov.

„To nie. Ale aspoň som sa netváril ako macher, že to skúsim."

Shanti vstala.

„Chce ešte niekto skočiť?" opýtal sa Sam.

„Ja!" zdvihla dlaň do vzduchu.

Dievčatá zašumeli ako včely, ktorým práve niekto ukradol med. Bola prvá z dievčat, ktoré sa odhodlalo skočiť. Tie ostatné len nohami šliapali vodu a niektoré sa nedokázali ani len pozrieť na skoky chlapcov.

„Ste si istá, pani viceprezidentka?" podpichol ju Alexander, ale ona ho ignorovala.

Výšok sa nebála.

Prešla k rebríku a začala pomaly liezť nahor. Preliezla cez tri metre, no pokračovala ďalej hore, až kým sa neobjavila na päťmetrovom mostíku. Dievčatá spolu s učiteľkou zhíkli. Sam podišiel k okraju a díval sa na ňu zdola.

„Ak si to rozmyslíš, pokojne môžeš zliezť," zakričal na ňu.

Shanti sa postavila na mostík a pozrela dole. Oliver mal pravdu, zdalo sa to oveľa viac vysoké, než zdola. Voda pod ňou bola modrá a zdala sa byť nekonečná. Sam bol z tej výšky úplne maličký. Menší, než jej strach, ktorý sa v nej náhle prebudil.

Nadýchla sa a pozrela na ľudí navôkol. Všetci na ňu zízali. Pritvorila oči. Najlepšie bude, keď si ich nebude všímať.

Kolená sa jej kúsok chveli. Klamala by, keby povedala, že sa ani kúsok nebojí. Urobila niekoľko krokov vzad a vystrela chrbát.

Chcela skočiť. Aspoň raz letieť vzduchom a nepomyslieť na následky.

Aspoň raz byť sama sebou a urobiť skutočne to, čo chce.

Pozrela sa posledný raz dole. Alexander sa uškŕňal. Myslel si, že sa nikdy v živote neodváži skočiť. Ako sa len mýlite, pán prezident.

Nadýchla sa. Keď bude letieť dole, bude musieť zadržať dych predtým, než dopadne do vody.

Aspoň raz..

Rozbehla sa dopredu plná odhodlania. Študenti dole na opačnej strane bazéna vykríkli. Dupla na mostík a vyletela do vzduchu. Na moment mala pocit, že lieta ako vták. Hneď nato začala zúrivou rýchlosťou letieť dole.

Jej telo prerazilo hladinu a ona sa celá ponorila. Bublinky jej šuchotali v ušiach, do nosa sa jej nahrnula voda. Rozohnala sa rukami vôkol seba, nohami sa odrazila od dna. No voda vôkol nej sa stávala čoraz tmavšou, až nakoniec úplne sčernela.

Cítila ľudské teplo. Akoby sa ju niekto snažil zahriať svojim telom. Niečo jej zvieralo nos, nedovoľovalo sa jej nadýchnuť. Potom sa jej do pľúc cez vlhké pery vnorila vlna vzduchu a ona otvorila oči.

Krik vôkol nej neustával, no keď sa pomrvila, zdalo sa, že bol ešte hlasnejší než predtým. Teplo pominulo a ona zakašľala. Z úst jej vyšlo niekoľko bublín vody. Prevrátila sa na bok a potom na kolená, snažila sa ju vykašľať. Široká dlaň ju šúchala po chrbte cez mokrú elastickú látku plaviek.

„Si v poriadku, Shanti?" počula mužský hlas pri svojom uchu.

Obzrela sa a uvidela vedľa seba Sama. Po jej druhej strane sa zhŕkol Oliver a Alexander. Učiteľka práve prišla k nim a povedala, že čoskoro príde sanitka.

„Sanitka?" dostala Shanti zo seba.

„Samozrejme, že sanitka," zopakovala učiteľka a rukou jej chytila plece ako keby namiesto nich mala kliešte. „Nevynorila si sa nad hladinu a keď sme ťa vytiahli z vody, nedýchala si. Vyšetrí ťa lekár, aby sme vedeli, či je všetko úplne v poriadku.

Ešteže Sam tak rýchlo zareagoval. V živote som nikomu nedávala umelé dýchanie. Isteže, teóriu má človek v malíčku, ale keď to skutočne nastane, šok je príliš veľký."

Sam... umelé dýchanie... Obzrela sa na neho a tvár jej očervenela.

„Dúfam, že to nebol tvoj prvý bozk," šepol jej Sam do ucha tak, aby to nepočul nikto z nich.

Zahnala sa a odstrčila ho dlaňou od seba preč. Myslela, že sa od hanby prepadne pod zem.

Samozrejme, že to bol jej prvý bozk. Osud ju dnes skutočne nemal rád.