„Tak toto je momentálne moje kráľovstvo!" ukázal Alex na dvere a potom ich otvoril, aby mohol veľkolepým krokom vojsť dnu.

Boli v školskej zasadačke na poschodí. V miestnosti, kde boli všetky lavice naukladané do písmena „U", aby všetci zasadajúci na seba videli. Zo steny visel projektor, v rohu bola plastová biela tabuľa, vedľa ktorej boli na stole položené fixky a počítač.

„Som na tejto škole štyri roky a nebol som tu ešte ani raz," povedal Oliver.

„Teraz sem môžeš chodiť kedykoľvek sa ti len bude chcieť. Som prezidentom, takže keď sa budem chcieť uliať z hodiny, poviem len, že mám nejaké školské povinnosti a potom si sem prídem pospať. O kúsok nepohodlnejšie než postele pri školskej zdravotníčke, ale tak dokážem zadriemať aj na stole. Keď budeš chcieť prísť, povedz a dám si ťa predvolať. Predvolať... parádne slovo."

Alex sa usadil uprostred a Oliver vedľa neho.

„Ako si pokročil s našim tohtoročným cieľom?" opýtal sa Alexa.

„Perfektne. Hovoril som ti, že to zaberie, keď sa napcháme do tej komory na metly."

„Myslel som, že pri nej to nevyjde. Je tak troška iná, zvláštna. Keď som jej poslal list, začala sa na ňom smiať. Ostatné by z toho boli úplne mimo."

„Musíš byť aktívny pri love," poúčal ho Alex. „Nevravím, že ju máš znásilniť, ale musíš byť pasívne agresívny, chápeš. Ale viem, čo myslíš. Je to o kúsok náročnejšie než s bežnou študentkou tejto školy. Vydieral som ju, aby prestala kandidovať. Povedala, že sa vzdá, ale keď odišla, zistil som, že to neurobila. Síce som mal viac hlasov než ona, ale dali ju ako viceprezidentku. Otravné," vyfúkol a rozhojdal sa na stoličke.

Shanti sedela v riaditeľni. Nebolo potrebné ani opisovať, aká pochmúrna atmosféra tam v tomto momente vládla. Nedokázala pokojne sedieť. Nohou jej neprestajne mykalo a musela sa ovládať, aby nezačala zoškrabávať svetloružový lak, ktorý mala na nechtoch.

„Žartujete. Toto nemôže byť pravda!" vyskočila z kresla a buchla dlaňou po stole.

„Pochop, že ani nás to neteší. Nikto nechcel, aby ten flákač vyhral voľby a stal sa prezidentom školskej rady, ale stalo sa. Výsledok volieb musíme rešpektovať. Je to hlas a vôľa študentov."

„Viem, ale je to jednoducho neprípustné. Ten človek nikdy nebol v školskej rade. Nemá ani len šajnu o tom, čo a ako."

„Preto si tam ty, Shanti," otočila sa k nej zástupkyňa. „Vďaka počtu hlasov si bola zvolená za viceprezidentku. Takže budeš na neho dozerať a postaráš sa o to, aby všetko fungovalo tak ako má."

„Môžete sa spoľahnúť," odpovedala a potom vyšla z riaditeľne.

Nechcela ísť do zasadačky. Nechcela tam vstúpiť a vidieť ten jeho víťazoslávny výraz na ksichte. Mala sto chutí mu jednu vraziť. Ako len niekto taký mohol byť vôbec zvolený? Myslela si, že spolužiaci z jej školy mali aspoň trocha rozumu, ale zrejme nie.

Nadýchla sa a rozrazila dvere na zasadačke. Okrem Alexa tam nebol ešte nikto. Väčšina sa práve chystala domov, pretože vyučovanie sa už dávno skončilo. Pár členov rady sem čoskoro príde, aby mohli mať druhé zasadnutie v tomto školskom roku.

Alexander sa hojdal na stoličke a v ústach prevaľoval ďalšiu okrúhlu lízanku. Mala sto chutí skopnúť mu stoličku a nechať ho vysypať sa na zemi.

Otvoril svoje oči a potom vykúzlil na tvári úsmev. Zovrela päste za chrbtom a podišla bližšie. Bol čas spustiť toto smiešne divadlo.

„Pán prezident," začala. „Čoskoro sa začne zasadnutie školskej rady, takže bude dobré, keby ste sa naň pripravili."

Chvíľku ju sledoval a potom sa po prvý raz zamračil. Myslel si, že sa bude pred ním hanbiť, koktať alebo niečo podobné. To, že boli spolu zatvorení medzi tými metlami, bolo dosť veľké dobrodružstvo nato, aby sa pri ňom nesprávala takto chladne.

Uškrnul sa. Oliver mal pravdu. Bude to ťažšie než zvyčajne. No čo, stále sa s ňou môže znova zatvoriť medzi čistiace prostriedky.

„Chcela by som vás upozorniť, že zámka v sklade upratovačky bola zmenená a kľúče visia v riaditeľni."

Úškrn na tvári mu zamrzol. Tá malá potvora! Takto mu pokaziť jeho perfektnú skrýšu.

Možno by sa nemali spolu hrať a odložiť všetky masky.

„Dávaš na mňa pozor, že? Prikázala ti to vrchnosť."

Shan neodpovedala. Prepaľovala ho svojim nahnevaným pohľadom a to sa mu začínalo páčiť. Bola rozkošná, keď takto vzdorovala a zlostila sa. Vedel si predstaviť, ako by ju teraz capol po zadku a užil si tú vlnu hnevu, ktorú by spustila.

Natiahol sa, že to urobí, ale ona mu šikovne schmatla ruku a vykrútila mu ju. Takmer sa zosypal zo stoličky, všetky jej štyri nohy dopadli pevne na zem a on zdvihol hlavu, aby sa na ňu mohol pozrieť.

„Budem na teba dávať pozor, to si píš," pošepla.

„Vedel som to," zasmial sa, keď mu pustila ruku. Začal si masírovať zápästie a v duchu zaklial. Tá malá mrcha mala skutočne silný stisk. „Vedel som, že si len riaditeľov strážny pes. Alebo dokonca len strážny pes zástupkyne?"

„Do toho ťa nič," odvrkla.

Dvere na zasadačke sa otvorili a dnu vošla Gabika spolu s ostatnými členmi školskej rady. Shanti sa ihneď vzdialila od Alexa a usadila sa formálne po jeho pravej ruke. Gabika si sadla z ľavej a ďalší dvaja spolužiaci po ich voľných bokoch.

Shanti videla, že chlapec v okuliaroch, ktorý si sadol vedľa nej, mal z Alexa kúsok strach. Bola si stopercentne istá, že vedela odhaliť príčinu. Alex bol ten typ človeka, ktorý sa z takýchto ľudí posmieval a nečudovala by sa, keby nakoniec vyšlo najavo, že ho aj šikanoval. Dievča po Gabrielinom boku zase vyzeralo, že je schopné zamilovať sa do Alexandra na prvý pohľad.

Prevrátila očami. Tento rok bude školská rada v katastrofálnom stave.

„Môžeme začať s druhým zasadnutím školskej rady v tomto školskom roku," prehovorila Shanti.

Zvyčajne zasadnutie otváral prezident, ale zdalo sa, že Alex nemá ani len šajnu o tom, čo sa deje. Gabika podala Shanti papier, na ktorom boli spísané jednotlivé body, ktoré bolo potrebné prerokovať. Očividne sa ony dve rozhodli Alexa z tohto procesu vylúčiť.

Kým Shanti preberala jednotlivé body, Alex ležal tvárou na lavici a driemal. Chalan po ich strane na neho udivene pozeral, Shanti mala dokonca pocit, že údiv sa striedal s obdivom a zovrela pery.

Tresla dlaňou po stole hneď vedľa jeho tváre a jeho hlava tak podskočila.

„Ou, moje uši," odvetil a zdvihol hlavu. „Za čo to bolo?"

„Si prezident, tak si láskavo plň svoje povinnosti," zavrčala na neho.

„Nechce sa mi," zamrnčal. „Je to zdĺhavé a otravné. Myslel som si, že tu bude väčšia zábava."

Dievča z rady sa zachichotalo. Shanti na ňu zazrela a ono rýchlo sklopilo pohľad do lavice.

Alexander položil Shanti ruku na plece a potom ju po ňom potľapkal: „Verím vašim schopnostiam, pani viceprezidentka. Určite to tu úspešne zvládnete aj bezo mňa."

Za ich šokovaných pohľadov sa zdvihol a odišiel zo zasadačky.

„Výborne," odpovedala Shanti. „Takže sa môžeme konečne do toho poriadne pustiť."

Keď sa ich prvé zasadnutie skončilo, Shanti počkala, kým všetci odišli a potom si vzdychla. Zasunula stoličky za lavicami a zhasla v miestnosti. Alexander už určite zdúchol domov, nechala mu pár papierov na stole a spolu s nimi lístok, aby ich schválil a podpísal.

Bol piatok a ona sa tešila nato, že si konečne užije víkend. Vyšla z budovy školy a kráčala po chodníku popri školskom dvore. Pred telocvičňou na ihrisku študenti natiahli sieť a hrali volejbal. Boli to poväčšine dievčatá a telocvikár Sam bol medzi nimi.

Práve stál pod sieťou a nahral prstami prihrávku jednej z dievčat v jeho tíme. Tá vyskočila do vzduchu, natiahla ruku a o stotinu nato už na druhú stranu ihriska letel smrteľný smeč. Jedno z odvážnych dievčat spojilo ruky a hodilo sa dopredu. Lopta s bolestným zadunením dopadla na jej predlaktia a potom sa odrazila.

No zaletela priamo do siete a potom padla na zem. Baby v Samovom tíme sa rozpišťali ako malé školáčky, začali si s ním tľapkať a potom sa k nemu hádzať, objímať ho.

Smial sa a odstrkoval ich od seba hravo preč. Zdvihol pohľad a uvidel, že Shanti sa na neho díva. Zastal a vzdialil sa od svojich uvrešťaných fanúšičiek.

Oprel sa rukou o sieť a zavolal: „Idete už domov, pani prezidentka?"

„Viceprezidentka!" zavolala za ním. „Aj vy by ste už mali. O štvrťhodinu sa zamyká brána."

„Počuli ste, dievčatá. Je čas ísť domov."

Pár z nich zamrnčalo, ale potom si poslušne pobrali svoje tašky z lavičiek neďaleko ihriska a začali postupne odchádzať.

Sam stále sledoval Shanti. Mal na sebe tú svoju obľúbenú teplákovú súpravu. Jej farba mu úžasne pristala, rovnako ako aj čisté biele tričko, ktoré mal oblečené pod bundou.

Shanti si ukázala ukazovákom a prostredníkom na oči a potom oba prsty namierila na neho. Vedel, čo sa mu tým snažila naznačiť. Že ho sleduje a dáva na neho pozor. Zasmial sa a potom zobral pod pazuchu loptu, ktorá medzitým osamela na zemi.

Koľkokrát jej musí ešte povedať, že skutočne so svojimi študentkami nespáva a ani neplánuje?

Prešla popri školskej bráne a keď uvidela o plot opretú chlapčenskú postavu, zastala. Princ školy Oliver tam stál, ruky mal vo vreckách na svojom saku, oči pritvorené a na ušiach slúchadlá. Nadvihol viečka a keď ju zazrel, ihneď si obrovské biele slúchadlá zložil z uší a posadil si ich na krk.

„Shanti, čakal som tu na teba."

„Na mňa? Potrebuješ niečo?" spýtala sa ho.

„Prečo si myslíš, že ľudia za tebou chodia len keď niečo potrebujú?" pokrútil hlavou. „Čakám tu na teba, pretože chcem byť v tvojej spoločnosti. Chcem ísť dnes s tebou domov."

„Pozri. Myslím, že som ti povedala, že nemám o vzťahy záujem," vybrala sa po chodníku popri škole sama.

Rýchlo sa rozbehol za ňou a potom prispôsobil svoje tempo tak, aby mohol kráčať po jej boku. „Chápem. Ale to neznamená, že sa kvôli tomu nemôžeme kamarátiť."

Na chvíľkusa na neho pozrela a stíchla. Chcel v tomto momente veľmi vedieť, čo jej išlo hlavou. Pokiaľ si dobre pamätal, nemala veľa kamarátok. Jej najbližšia kamarátka bola Gabika, sekretárka školskej rady. Ale okrem nej si nevšimol nikoho, s kým by trávila svoj čas na škole.

„Ako myslíš," odvetila mu nakoniec a vyrovnane pokračovala smerom domov.

Ako myslíš? To je všetko, čo mu nato povedala?

„Ide víkend," prehovoril. „Čo zvykneš robiť, keď máš voľný čas?"

„Učím sa, vypracovávam cvičné prijímacie testy na univerzitu."

„To už? Veď si teraz len tretiačka."

„V štvrtáku sa budem venovať maturitám a nebudem mať na niečo také čas."

„A okrem učenia? Čo ešte rada robíš?"

„Rada čítam," odpovedala.

Nudné. Nemá niečo vzrušujúcejšie?

„A ešte sa rada sama prechádzam. Len tak, po parku, po meste. Máme veľa zelene a to sa mi páči. Mám rada, keď si môžem v tichu oddýchnuť od školy, navôkol počujem len štebotanie vtáčikov a bzukot hmyzu."

„Nevadí ti hmyz?"

„Nezbožňujem ho, ale ani nenávidím," mykla plecom. „Sú to len malé tvory, ktoré sú poháňané inštinktom žiť."

Sledoval ju a uvedomil si, že sa nezmohol na slovo. Predpokladal, že to bude obyčajné dievča, ktoré iba na verejnosti buduje výzor chladnej a intelektuálnej študentky. Čakal, že bude zbožňovať nejakú chlapčenskú skupinu s naivnými textami piesní, že bude rada zbierať kľúčenky, alebo trkotať s kamoškami.

Prečo bola tak... iná? Odlišná. Zaujímavá.

Musí povedať Alexandrovi, že tentoraz našiel skutočne skvelý cieľ. Nezabúdal na svoju úlohu. Jeho úloha bola zbaliť ju skôr než Alex. Ale uvedomil si, že táto úloha sa stáva o to zábavnejšou, pretože Shanti bola knihou, akú ešte nečítal.

Nevedel sa dočkať, kým si z nej prečíta ďalšie stránky.